Dosť uletená zábavka, pomyslí si nezainteresovaný divák pri pohľade na skupinku nadšencov, navlečených do vlastnoručne vyrobených vojenských maskáčov, podivných habitov či futuristických kombinéz, zabávajúcich sa vlastnou improvizáciou.
Pre tých, ktorí o LARP-e nikdy nepočuli, majú jeho priaznivci vcelku jednoduché vysvetlenie: „Pochytí Ťa po prečítaní knižky, zhliadnutí filmu, či po zahraní RPG hry chuť ocitnúť sa na mieste diania aspoň na krátky okamih? Túžiš sa stať hrdinom zachraňujúcim svet? Alebo zloduchom, ktorý sa vyžíva v podvodoch? Existuje riešenie. Riešenie, kde toto všetko môžeš skutočne prežiť. Riešenie, ktorému podľahli tisíce duchom mladých ľudí po celom svete. Riešenie, ktorého meno je LARP! Dobrodružné a atmosférické hry naživo.“
.po apokalypse
Jeden decembrový večer v bratislavskej cvernovke. Kým na vrátnici sa stále píše rok 2007, dole, v bývalom protiatómovom kryte, je už rok 2018. Na posteliach tu už desať rokov hybernuje niekoľko ľudí, ktorí sa do tejto „Archy“ dostali vďaka spoločnosti Van Buren Industries, ponúkajúcej program komplexnej nadštandardnej zdravotnej starostlivosti.
Títo ľudia majú štastie v nešťastí. Dňa 1. augusta 2008 totiž eskalovala medzinárodná situácia: Ráno iránsky ajatolláh oznámil, že nastal deň očistenia sveta od neveriacich, je prerušené vysielanie celosvetových spravodajských televízií, v New Yorku, Londýne, Washingtone a Hamburgu došlo k jadrovým výbuchom. Zakrátko Alexander Lukašenko a Hugo Chávez označujú tento deň za „veľké víťazstvo pracujúceho ľudu nad imperialistickým utláčateľom.“ O hodinu vybuchujú špinavé bomby v Jeruzaleme a Tel-Avive a americký viceprezident Cheney vydáva rozkaz na odpálenie rakiet na Irán. Severná Kórea útočí na Japonsko, Izrael na Sýriu. Krátko pred 12.00 greenwichského času útočí Bielorusko na nedokončené základne v Poľsku a Česku a do globálnej termonukleárnej vojny sa zapájajú aj India a Pakistan.
Každý z účastníkov LARP-u nazvaného Projekt Archa dostal od svojich „režisérov“ okrem podrobného opisu medzinárodnej situácie aj stručnú charakteristiku svojej postavy, ktorú si potom sám dotvoril.
Je to dosť zvláštny pocit pozerať sa na dospelých ľudí z celého Slovenska i z Brna, z ktorých mnohí sa doteraz nikdy nevideli, ako sa prebúdzajú do neznámeho prostredia a počúvajú pokyny, ktoré im z času na čas spoza plenty udeľujú režiséri. Po zistení, že sa už dá prežiť aj na povrchu Zeme, sa vydávajú tunelom na dvor cvernovky, odkiaľ pokračujú do večernej Bratislavy. Niekde pri moste Lafranconi sú zajatí vojenskou prepadovou skupinou (teda až na jedného Brňana, ktorý sa do svojej roly vžil natoľko, že sa v cudzom meste skutočne stratil).
Kým sa prvá skupina potĺka mestom, do cvernovky dorazia ďalší hráči. Aj ich čaká „prebudenie“, rôzne úlohy a prepadová jednotka, ktorá preživším vyrezala zo zátylku akýsi čip...
.druhy a žánre
LARP pochádza z anglického slovného spojenia live action role-playing game. Je to tak trochu divadlo, ale s veľkým dôrazom na improvizáciu. Hráči poznajú prostredie či dobu, v ktorých sa bude hrať, poznajú svoje postavy, ale na rozdiel od bežného divadelného predstavenia nemajú scenár a nepoznajú, ba ani nemôžu poznať dialógy. Tie sa totiž rodia priamo pri hre.
Podobne neuchopiteľná, ako to, o čo vlastne ide, je aj história LARP-u. Dá sa však povedať, že bol „vynájdený“ niekde na pomedzí 70. a 80. rokov. Najstarším zaznamenaným LARP-om bola podľa Wikipedie jedna bitka, ktorá sa odohrala v roku 1977 v americkom hlavnom meste Washington. Prvé LARP-y boli založené na základe fantasy a sci-fi literatúry a filmov.
Wikipedia rozlišuje päť druhov LARP-ov. Najjednoduchšia je tzv. družinovka, v ktorej rámci sa niekoľko skupiniek dobrodruhov postupne vydáva po vopred určenej trase, na ktorej ju čakajú zastavenia pripravené organizátormi, napríklad hádanka či boj s príšerou.
Druhú skupinu hier tvoria bitky, pri ktorých nejde až tak o hranie rol, je tiež celkom jednoduchá – bojovníci sa pridajú buď na stranu dobrých, alebo zlých. Tretím druhom LARP-ov je svet, v ktorom nie je dopredu dané nič a každá postava bojuje sama za seba. Okrem spomenutých ešte existuje mestský i komorný LARP.
Žánrovo sa LARP-y delia do viacerých skupín. Fantasy LARP-y sú spravidla zasadené do pseudohistorických reálií. Tieto svety sa, podobne ako fantazijná literatúra, vyznačujú nízkou technickou vyspelosťou, mágiou a humanoidnými druhmi, ako sú elfovia či trpaslíci. Historické LARP-y sa, naopak, striktne pridŕžajú historických reálií – od tých starovekých po tie, ktoré súvisia s udalosťami druhej svetovej vojny. V asasínskych hrách majú postavy za úlohu „zabiť“ všetkých ostatných, v tých špionážnych plnia hráči spravodajské misie.
Samotný Projekt Archa označujú jeho autori za komorný LARP z postapokalyptického prostredia.
.väčšie precítenie
Prečo to vlastne ľudia robia? Priaznivec LARP-u Ján Bán hovorí: „Základnou motiváciou je stretnutie s ľuďmi, ktorí majú podobné záujmy. Ľudia sa môžu predviesť ako herci aj mimo divadelných dosiek.“
Peter Bianchi, organizátor Projektu Archa, ako aj napríklad letnej mestskej hry Gangy Prešporku, vraví, že medzi hráčmi LARP-ov možno nájsť ľudí z rozličných profesií – „Často sú to „ajťáci“ a študenti, ale prichádzajú medzi nás aj právnici či manažér veľkej spoločnosti.“ Títo ľudia sa k LARP-u dostali tromi hlavnými cestami. K prvej skupine patria odchovanci skautských oddielov, ktorí „to k nám nemajú od hier v prírode a hry na Rýchle šípy až tak ďaleko.“ Druhú časť tvoria ľudia, ktorí obľubujú fantasy a sci-fi literatúru a filmy: „Zrazu sa im ponúkalo niečo, čo ich dostalo mimo obývačky.“ No a treťou skupinou sú divadelní herci, najčastejšie členovia amatérskych divadelných súborov.
Podľa Bianchiho spočíva rozdiel oproti divadelnému herectvu v dôraze na improvizáciu: „Je tam minimum situácií, ktoré môže herec dopredu čakať. V hre nastanú chvíle, nad ktorými nemá nikto kontrolu.“ Kým v divadle je všetko jasné, herec má napísanú úlohu a dialógy a pozná aj konanie svojich spoluhráčov, v LARP-e je potrebné nad postavou rozmýšľať v úplne inej dimenzii. „Hráči sa musia do postavy vcítiť ako do reálne existujúcej bytosti, ktorá musí spontánne a presvedčivo konať,“ hovorí Bianchi, ktorý má skúsenosti aj s „normálnym“ divadlom. „U iných to môže byť inak, ale moje precítenie postavy je väčšie ako v divadle.“
.chcete byť kúzelníkom?
Ku krajinám, kde sa LARP teší mimoriadnej obľube, možno priradiť Spojené štáty, Veľkú Britániu, Austráliu a veľmi populárny je aj v Škandinávii. U nás zatiaľ nemá veľmi bohatú históriu, zato v susednom Česku už podľa západných vzorov začali vznikať aj špecializované LARP obchody. Údajne sa v nich dá nájsť všetko vybavenie, na aké si „larpista spomenie: od výzbroje (drevené a železné zbrane, air-softové vybavenie) a výstroja (kostýmy, topánky) cez potreby pre fantasy povolania (bojovník, hraničiar, kúzelník) až k doplnkom typu fantasy sklo a keramika či k medovine.
U nás tak ďaleko zatiaľ nie sme, ale ktovie... Možno, keď sa v lete na uliciach stretne dostatok mladíkov a dievčat s mafiánskym výzorom a vodnou pištoľkou, niekto sa tejto šance konečne chytí.
Pre tých, ktorí o LARP-e nikdy nepočuli, majú jeho priaznivci vcelku jednoduché vysvetlenie: „Pochytí Ťa po prečítaní knižky, zhliadnutí filmu, či po zahraní RPG hry chuť ocitnúť sa na mieste diania aspoň na krátky okamih? Túžiš sa stať hrdinom zachraňujúcim svet? Alebo zloduchom, ktorý sa vyžíva v podvodoch? Existuje riešenie. Riešenie, kde toto všetko môžeš skutočne prežiť. Riešenie, ktorému podľahli tisíce duchom mladých ľudí po celom svete. Riešenie, ktorého meno je LARP! Dobrodružné a atmosférické hry naživo.“
.po apokalypse
Jeden decembrový večer v bratislavskej cvernovke. Kým na vrátnici sa stále píše rok 2007, dole, v bývalom protiatómovom kryte, je už rok 2018. Na posteliach tu už desať rokov hybernuje niekoľko ľudí, ktorí sa do tejto „Archy“ dostali vďaka spoločnosti Van Buren Industries, ponúkajúcej program komplexnej nadštandardnej zdravotnej starostlivosti.
Títo ľudia majú štastie v nešťastí. Dňa 1. augusta 2008 totiž eskalovala medzinárodná situácia: Ráno iránsky ajatolláh oznámil, že nastal deň očistenia sveta od neveriacich, je prerušené vysielanie celosvetových spravodajských televízií, v New Yorku, Londýne, Washingtone a Hamburgu došlo k jadrovým výbuchom. Zakrátko Alexander Lukašenko a Hugo Chávez označujú tento deň za „veľké víťazstvo pracujúceho ľudu nad imperialistickým utláčateľom.“ O hodinu vybuchujú špinavé bomby v Jeruzaleme a Tel-Avive a americký viceprezident Cheney vydáva rozkaz na odpálenie rakiet na Irán. Severná Kórea útočí na Japonsko, Izrael na Sýriu. Krátko pred 12.00 greenwichského času útočí Bielorusko na nedokončené základne v Poľsku a Česku a do globálnej termonukleárnej vojny sa zapájajú aj India a Pakistan.
Každý z účastníkov LARP-u nazvaného Projekt Archa dostal od svojich „režisérov“ okrem podrobného opisu medzinárodnej situácie aj stručnú charakteristiku svojej postavy, ktorú si potom sám dotvoril.
Je to dosť zvláštny pocit pozerať sa na dospelých ľudí z celého Slovenska i z Brna, z ktorých mnohí sa doteraz nikdy nevideli, ako sa prebúdzajú do neznámeho prostredia a počúvajú pokyny, ktoré im z času na čas spoza plenty udeľujú režiséri. Po zistení, že sa už dá prežiť aj na povrchu Zeme, sa vydávajú tunelom na dvor cvernovky, odkiaľ pokračujú do večernej Bratislavy. Niekde pri moste Lafranconi sú zajatí vojenskou prepadovou skupinou (teda až na jedného Brňana, ktorý sa do svojej roly vžil natoľko, že sa v cudzom meste skutočne stratil).
Kým sa prvá skupina potĺka mestom, do cvernovky dorazia ďalší hráči. Aj ich čaká „prebudenie“, rôzne úlohy a prepadová jednotka, ktorá preživším vyrezala zo zátylku akýsi čip...
.druhy a žánre
LARP pochádza z anglického slovného spojenia live action role-playing game. Je to tak trochu divadlo, ale s veľkým dôrazom na improvizáciu. Hráči poznajú prostredie či dobu, v ktorých sa bude hrať, poznajú svoje postavy, ale na rozdiel od bežného divadelného predstavenia nemajú scenár a nepoznajú, ba ani nemôžu poznať dialógy. Tie sa totiž rodia priamo pri hre.
Podobne neuchopiteľná, ako to, o čo vlastne ide, je aj história LARP-u. Dá sa však povedať, že bol „vynájdený“ niekde na pomedzí 70. a 80. rokov. Najstarším zaznamenaným LARP-om bola podľa Wikipedie jedna bitka, ktorá sa odohrala v roku 1977 v americkom hlavnom meste Washington. Prvé LARP-y boli založené na základe fantasy a sci-fi literatúry a filmov.
Wikipedia rozlišuje päť druhov LARP-ov. Najjednoduchšia je tzv. družinovka, v ktorej rámci sa niekoľko skupiniek dobrodruhov postupne vydáva po vopred určenej trase, na ktorej ju čakajú zastavenia pripravené organizátormi, napríklad hádanka či boj s príšerou.
Druhú skupinu hier tvoria bitky, pri ktorých nejde až tak o hranie rol, je tiež celkom jednoduchá – bojovníci sa pridajú buď na stranu dobrých, alebo zlých. Tretím druhom LARP-ov je svet, v ktorom nie je dopredu dané nič a každá postava bojuje sama za seba. Okrem spomenutých ešte existuje mestský i komorný LARP.
Žánrovo sa LARP-y delia do viacerých skupín. Fantasy LARP-y sú spravidla zasadené do pseudohistorických reálií. Tieto svety sa, podobne ako fantazijná literatúra, vyznačujú nízkou technickou vyspelosťou, mágiou a humanoidnými druhmi, ako sú elfovia či trpaslíci. Historické LARP-y sa, naopak, striktne pridŕžajú historických reálií – od tých starovekých po tie, ktoré súvisia s udalosťami druhej svetovej vojny. V asasínskych hrách majú postavy za úlohu „zabiť“ všetkých ostatných, v tých špionážnych plnia hráči spravodajské misie.
Samotný Projekt Archa označujú jeho autori za komorný LARP z postapokalyptického prostredia.
| Keď vás unesie obrovský vták V Prahe existuje občianske združenie „Družina Jednorožce“, ktorá sa venuje práve LARP-u, a ktoré má, ako sa zdá, určité rysy spoločné s turistickými oddielmi, ako napríklad pravidelné schôdzky a výpravy do prírody. Má okolo dvadsať členov s vekovým rozložením zhruba medzi 12 a 30 rokmi. Každý patrí k jednej rase (ľudia, elfovia, Mayar, prípadne kombinácia) a k jednému či viacerým povolaniam (bojovnícke, kúzelnícke, liečiteľské, hraničiarske, respektíve zálesácke). S povolaním sa spájajú určité schopnosti, ktoré sa môžu časom zlepšovať, a postava tak postupuje v danom povolaní po jednotlivých stupňoch. Napríklad najnižší stupeň bojovníckeho povolania, panoš, musí ovládať hranie Dámy a hráč je z nej skúšaný. Adept na kúzelníka musí zase mať určité znalosti z numerológie a čakier, ktoré postava získava počas „prednášok“ na schôdzkach usporadúvaných staršími členmi, ktorí ho z nich následne skúšajú. Jednu časť hry teda tvorí toto štúdium, ďalšiu samotný LARP v prírode. Členka (okolo 17 rokov) mi rozprávala, ako ju počas hry uniesol obrovský vták (tj. Prišiel k nej jeden z vedúcich, opísal ostatným situáciu a dotyčnú si odviedol), ako bola zachránená, a potom sa skupina stretla s oddielom monštier (predstavovaných vedúcimi), ktoré ich takmer porazili, ako liečiteľka vrátila zdravie v boji takmer usmrteným postavám, ale jednej vzala hlas, pretože nesplnili sľub priniesť tri kúzelné, a ako nakoniec uzavreli magickú bránu, ktorou príšery do sveta prúdili. Jakub Holý: bakalárska práca Úvod ke zkoumání her s hraním rolí |
Prečo to vlastne ľudia robia? Priaznivec LARP-u Ján Bán hovorí: „Základnou motiváciou je stretnutie s ľuďmi, ktorí majú podobné záujmy. Ľudia sa môžu predviesť ako herci aj mimo divadelných dosiek.“
Peter Bianchi, organizátor Projektu Archa, ako aj napríklad letnej mestskej hry Gangy Prešporku, vraví, že medzi hráčmi LARP-ov možno nájsť ľudí z rozličných profesií – „Často sú to „ajťáci“ a študenti, ale prichádzajú medzi nás aj právnici či manažér veľkej spoločnosti.“ Títo ľudia sa k LARP-u dostali tromi hlavnými cestami. K prvej skupine patria odchovanci skautských oddielov, ktorí „to k nám nemajú od hier v prírode a hry na Rýchle šípy až tak ďaleko.“ Druhú časť tvoria ľudia, ktorí obľubujú fantasy a sci-fi literatúru a filmy: „Zrazu sa im ponúkalo niečo, čo ich dostalo mimo obývačky.“ No a treťou skupinou sú divadelní herci, najčastejšie členovia amatérskych divadelných súborov.
Podľa Bianchiho spočíva rozdiel oproti divadelnému herectvu v dôraze na improvizáciu: „Je tam minimum situácií, ktoré môže herec dopredu čakať. V hre nastanú chvíle, nad ktorými nemá nikto kontrolu.“ Kým v divadle je všetko jasné, herec má napísanú úlohu a dialógy a pozná aj konanie svojich spoluhráčov, v LARP-e je potrebné nad postavou rozmýšľať v úplne inej dimenzii. „Hráči sa musia do postavy vcítiť ako do reálne existujúcej bytosti, ktorá musí spontánne a presvedčivo konať,“ hovorí Bianchi, ktorý má skúsenosti aj s „normálnym“ divadlom. „U iných to môže byť inak, ale moje precítenie postavy je väčšie ako v divadle.“
.chcete byť kúzelníkom?
Ku krajinám, kde sa LARP teší mimoriadnej obľube, možno priradiť Spojené štáty, Veľkú Britániu, Austráliu a veľmi populárny je aj v Škandinávii. U nás zatiaľ nemá veľmi bohatú históriu, zato v susednom Česku už podľa západných vzorov začali vznikať aj špecializované LARP obchody. Údajne sa v nich dá nájsť všetko vybavenie, na aké si „larpista spomenie: od výzbroje (drevené a železné zbrane, air-softové vybavenie) a výstroja (kostýmy, topánky) cez potreby pre fantasy povolania (bojovník, hraničiar, kúzelník) až k doplnkom typu fantasy sklo a keramika či k medovine.
U nás tak ďaleko zatiaľ nie sme, ale ktovie... Možno, keď sa v lete na uliciach stretne dostatok mladíkov a dievčat s mafiánskym výzorom a vodnou pištoľkou, niekto sa tejto šance konečne chytí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.