Toto „podozrenie“ ešte zosilnelo, keď si komisia do svojho programu na rok 2015 zapísala len 23 nových iniciatív, ale až 80 existujúcich navrhla zrušiť. Odhodlanie oveľa viac regulácií zrušiť než zaviesť začalo v istých kruhoch v Bruseli vyvolávať zdesenie, sprevádzané nebývalou mobilizáciou. V apríli európska odborová organizácia ETUC začala komisiu obviňovať, že na oltár znižovania byrokracie chce položiť zdravie zamestnancov. A nerozpakovali sa na komisiu nepriamo hodiť aj smrť 150 000 ľudí, ktorí v Európe ročne zomrú na rakovinu z povolania. Vraj je to aj preto, že komisia sa rozhodla zrušiť legislatívne návrhy na ochranu zdravia pri práci v chemickom priemysle.
Odborármi sa však mobilizácia zďaleka nekončí. Reakcia záujmových skupín nenechala na seba dlho čakať. Organizácie na ochranu spotrebiteľa či ochranu životného prostredia, organizácie zaoberajúce sa sociálnym rozvojom, pracovnoprávnou ochranou zamestnancov, verejným zdravím – všetky začali brojiť proti tomu, čo označili za riziko znižovania existujúcich sociálnych, pracovných, environmentálnych, spotrebiteľských, zdravotných a neviem ešte akých štandardov. V máji viac než sto mimovládnych organizácií označilo agendu lepšej regulácie za hrozbu znižovania uvedených štandardov a vytvorili preto spoločný dohľad nad ďalšími krokmi komisie, ktorý tomu má zabrániť.
V tejto atmosfére prišiel 19. máj, keď komisia po niekoľkých odkladoch konečne zverejnila takzvaný balík lepšej regulácie. Obsahuje až deväť dokumentov s mnohými zaujímavými a konkrétnymi návrhmi, ako skvalitniť legislatívny proces EÚ. Patrí k nim prísnejšie posudzovanie vplyvov prijímanej legislatívy, ktoré by sa malo vzťahovať nielen na návrhy Európskej komisie, ale aj na návrhy Európskeho parlamentu a Rady. Patrí k nim tiež vytvorenie lepších možností širokej verejnosti na pripomienkovanie legislatívy vo všetkých fázach jej schvaľovania vrátane sekundárnych a vykonávacích predpisov, čo doteraz možné nebolo. No a súčasťou balíka je aj vytvorenie čiastočne nezávislej regulačnej rady a úplne nezávislej platformy, ktorých úlohou bude kontrolovať kvalitu legislatívy a navrhovať zlepšenia. Všetko má byť zakotvené aj v spoločnej dohode inštitúcií EÚ o lepšej regulácii.
Dokumenty, ktoré komisia v balíku lepšej regulácie predložila, nie sú hocijakým čítaním. Ich obsah je pozoruhodný, pretože navrhované opatrenia majú potenciál na dlhé roky dopredu ovplyvniť spôsob akým sa pripravujú, diskutujú, schvaľujú, monitorujú a spätne posudzujú politiky EÚ. Ich osud bude preto významným signálom o ďalšom smerovaní Únie. Ich neschválenie potvrdí narastajúce obavy o neschopnosti inštitúcií EÚ zásadne reformovať spôsob svojho fungovania. Naopak, ich schválenie môže vyvolať nádej, že návrat k starému dobrému princípu „menej je niekedy viac“ je možný. Neblahé skúsenosti s podobne zameranými návrhmi z minulosti však nabádajú na opatrnosť. Bude preto namieste končiť citátom z názvu jednej z prvých analýz tejto iniciatívy: „Príliš dobré na to, aby to bola pravda?“
.autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Odborármi sa však mobilizácia zďaleka nekončí. Reakcia záujmových skupín nenechala na seba dlho čakať. Organizácie na ochranu spotrebiteľa či ochranu životného prostredia, organizácie zaoberajúce sa sociálnym rozvojom, pracovnoprávnou ochranou zamestnancov, verejným zdravím – všetky začali brojiť proti tomu, čo označili za riziko znižovania existujúcich sociálnych, pracovných, environmentálnych, spotrebiteľských, zdravotných a neviem ešte akých štandardov. V máji viac než sto mimovládnych organizácií označilo agendu lepšej regulácie za hrozbu znižovania uvedených štandardov a vytvorili preto spoločný dohľad nad ďalšími krokmi komisie, ktorý tomu má zabrániť.
V tejto atmosfére prišiel 19. máj, keď komisia po niekoľkých odkladoch konečne zverejnila takzvaný balík lepšej regulácie. Obsahuje až deväť dokumentov s mnohými zaujímavými a konkrétnymi návrhmi, ako skvalitniť legislatívny proces EÚ. Patrí k nim prísnejšie posudzovanie vplyvov prijímanej legislatívy, ktoré by sa malo vzťahovať nielen na návrhy Európskej komisie, ale aj na návrhy Európskeho parlamentu a Rady. Patrí k nim tiež vytvorenie lepších možností širokej verejnosti na pripomienkovanie legislatívy vo všetkých fázach jej schvaľovania vrátane sekundárnych a vykonávacích predpisov, čo doteraz možné nebolo. No a súčasťou balíka je aj vytvorenie čiastočne nezávislej regulačnej rady a úplne nezávislej platformy, ktorých úlohou bude kontrolovať kvalitu legislatívy a navrhovať zlepšenia. Všetko má byť zakotvené aj v spoločnej dohode inštitúcií EÚ o lepšej regulácii.
Dokumenty, ktoré komisia v balíku lepšej regulácie predložila, nie sú hocijakým čítaním. Ich obsah je pozoruhodný, pretože navrhované opatrenia majú potenciál na dlhé roky dopredu ovplyvniť spôsob akým sa pripravujú, diskutujú, schvaľujú, monitorujú a spätne posudzujú politiky EÚ. Ich osud bude preto významným signálom o ďalšom smerovaní Únie. Ich neschválenie potvrdí narastajúce obavy o neschopnosti inštitúcií EÚ zásadne reformovať spôsob svojho fungovania. Naopak, ich schválenie môže vyvolať nádej, že návrat k starému dobrému princípu „menej je niekedy viac“ je možný. Neblahé skúsenosti s podobne zameranými návrhmi z minulosti však nabádajú na opatrnosť. Bude preto namieste končiť citátom z názvu jednej z prvých analýz tejto iniciatívy: „Príliš dobré na to, aby to bola pravda?“
.autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.