Od začiatku roku 1990 sa začali na Slovensku rokovania o usporiadaní vzťahov medzi gréckokatolíkmi a pravoslávnymi. Gréckokatolíkom bol zákonom vrátený všetok majetok, pravoslávnym bola zaručená možnosť bohoslužieb. Vláda potom dohodla s pravoslávnymi, že za každý odovzdaný kostol a faru dostanú finančnú náhradu. Rokovania trvali do decembra 2000. Výsledkom sú vzájomný rešpekt a vo svete úcta pred takýmto riešením vzťahov.
V roku 1950 sa začala násilná ukrajinizácia Rusínov na Slovensku. V roku 1990 vznikla Rusínska obroda na Slovensku, v roku 1991 sa v Medzilaborciach uskutočnil prvý Svetový kongres Rusínov a v roku 1995, napriek protestom Ukrajiny, sa v Bratislave uskutočnila kodifikácia rusínskeho jazyka. Dnes sú Rusíni treťou národnostnou menšinou na Slovensku a už ani Ukrajina nemá s nimi problém.
V októbri 1990 bol v slovenskom parlamente napriek veľkému odporu a protestom prijatý vládny návrh zákona, podľa ktorého úradným jazykom na území Slovenska je slovenčina, ale na území, kde žije aspoň 20 percent národnostnej menšiny, možno hovoriť v úradnom styku aj v jazyku tejto menšiny. Samozrejme išlo najmä o maďarskú menšinu. Protesty, ktoré vtedy sprevádzali prijatý zákon, sú dnes preč a aj keď problémy tejto menšiny na Slovensku nezanikli, tu bol daný základ pre ďalšie smerovanie a vzájomné vzťahy.
Slovensko má v sebe pud sebazáchovy a vie sa inštinktívne brániť, ale má v sebe aj zmysel pre toleranciu. Diskusia o utečencoch, ktorých by sme mali prijať, prechádza dnes celou Európou a stavia nás do novej situácie. Musíme byť otvorení pre dramatické potreby druhých ľudí, musíme vedieť prebrať zodpovednosť aj za veľký svet, ale môže nám niekto od stola všetko stanoviť?
V roku 1950 sa začala násilná ukrajinizácia Rusínov na Slovensku. V roku 1990 vznikla Rusínska obroda na Slovensku, v roku 1991 sa v Medzilaborciach uskutočnil prvý Svetový kongres Rusínov a v roku 1995, napriek protestom Ukrajiny, sa v Bratislave uskutočnila kodifikácia rusínskeho jazyka. Dnes sú Rusíni treťou národnostnou menšinou na Slovensku a už ani Ukrajina nemá s nimi problém.
V októbri 1990 bol v slovenskom parlamente napriek veľkému odporu a protestom prijatý vládny návrh zákona, podľa ktorého úradným jazykom na území Slovenska je slovenčina, ale na území, kde žije aspoň 20 percent národnostnej menšiny, možno hovoriť v úradnom styku aj v jazyku tejto menšiny. Samozrejme išlo najmä o maďarskú menšinu. Protesty, ktoré vtedy sprevádzali prijatý zákon, sú dnes preč a aj keď problémy tejto menšiny na Slovensku nezanikli, tu bol daný základ pre ďalšie smerovanie a vzájomné vzťahy.
Slovensko má v sebe pud sebazáchovy a vie sa inštinktívne brániť, ale má v sebe aj zmysel pre toleranciu. Diskusia o utečencoch, ktorých by sme mali prijať, prechádza dnes celou Európou a stavia nás do novej situácie. Musíme byť otvorení pre dramatické potreby druhých ľudí, musíme vedieť prebrať zodpovednosť aj za veľký svet, ale môže nám niekto od stola všetko stanoviť?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.