je životná skúsenosť politického mládežníka skutočne to, čo pripraví človeka na kariéru v politike najlepšie? Nie je to skôr zbytočná veda o vede? Taká, v ktorej poctivého študenta pri prvej konfrontácii strčí do vrecka úspešnejší biznismen s autentickejším kariérnym pozadím. Spoločenský dopyt po osobnostiach so zaujímavým príbehom, ktorý je čo najmenej spätý s politikou, vnímajú aj politickí mládežníci. Najlepším spôsobom je však podľa väčšiny z nich spojenie oboch ciest. „Pozrite sa na príklad Babiša v Česku. Z biznisu má naučené, že čo povie, to platí. V politike však treba robiť kompromisy a to vás biznis nenaučí," vysvetľuje nám Tomáš Smutný z Novej Generácie, bývalej mládežníckej organizácie SDKÚ-DS, ktorá momentálne spolupracuje s viacerými stredopravými stranami. Rozhovor s ním vedieme v priestoroch cateringovej firmy, ktorú napriek svojmu nízkemu veku vedie. Politická dráha sa stáva pri takejto náplni práce iba platformou na realizáciu presadzovania ideí. Či už nadobudnutých pri fungovaní v biznise, alebo inej verejnej funkcii. „To, že človek nemá vek na to, aby sa stal sudcom, neznamená, že sa v tejto oblasti nemá vzdelávať," vysvetľuje na príklade novozvolený predseda Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska Radovan Gondžúr. Podobne vec vnímajú aj v centrálach ostatných mládežníckych organizácií. „My sme len fórum, ktoré združuje. Nikomu nezväzujeme ruky a podporujeme aktivity členov aj v iných smeroch," opisujú nám svoj princíp otvorenej náruče v centrále resuscitovanej SNS.
.nepopísaný ľavičiar
„Už ako osemročný som si odpisoval správy z teletextu. Politika ma skutočne zaujímala už od detstva,“ hovorí Tomáš Smutný. Pôsobí to trochu fanaticky. Každý tínedžer hľadá svoje záujmy, a tak aj skupinu, do ktorej by sa začlenil. Väčšina skončí pri futbale alebo nadšenom hraní v kapele. Pre tých hĺbavejších to môže byť šach, alebo debatné krúžky. No politika? Ako sa mladý človek dostane k tomu, že ako pätnásťročný rozdáva stranícke odznaky a balóny? „Mohol by som povedať, že svet sa dá najlepšie zmeniť cez politiku. Znelo by to dobre. No boli to najmä osobné väzby na ľudí, ktorí sa pohybovali v prostredí alebo okolí konkrétnej politickej strany,“ priznáva Juraj Gedra z Mladých sociálnych demokratov, organizácie naviazanej na vládnu stranu. Do mládežníckej politickej organizácie sa väčšina mladých dostane práve cez známych a kamarátov. V nadšených diskusiách porovnávajú spoločné videnie sveta a formujú svoje prvé politické názory. „Cez osobné väzby a kamarátstva sa človek baví aj o politike. Naše názory s ľuďmi, ktorí už v strane Smer-SD fungovali, sa vcelku zhodovali,“ spomína Gedra.
No práve základ istého myšlienkového nastavenia získavajú budúci mladí politici už doma. Politickú atmosféru v rodine zažil aj Martin Kvetko, člen Novej Generácie. Jeho prastrýko zakladal po druhej svetovej vojne Demokratickú stranu, neskôr bol významným predstaviteľom exilového odboja. „V najúspešnejších časoch Dzurindovej vlády som mal asi desať rokov a doma som neustále počúval debaty starého otca s rodičmi.“ Bolo prirodzené, že keď sa na strednej škole stretol s kamarátmi, ktorí boli politicky angažovaní, inklinoval viac k stredopravej SDKÚ. Ešte ako malý chlapec sledoval so svojím starým otcom pravidelne televízne noviny aj Maroš Pavlovič z Mládeže SNS. Národné cítenie mu bolo blízke odmalička, či už „keď bolo treba podržať zástavu alebo rozdávať lízanky“. No prvotný popud seriózne sa angažovať prišiel, až keď sa so spolužiakmi snažili zachrániť svoju základnú školu, ktorá mala byť zrušená. V podobných zlomových situáciách sú mladí ľudia zväčša naladení revolučne a chcú rýchlo zmeniť svet. Ak majú okolo seba politicky angažovaných ľudí, nie je ťažké uveriť, že práve politika na to ponúka najlepšiu možnosť. „Bolo to niečo úžasné. Mladí ľudia, ktorí odsudzujú nečisté praktiky v politike – skupina presne podľa môjho gusta!“ vysvetľuje prvotné nadšenie z pripojenia sa k Mladým sociálnym demokratom Róbert Sedlák. S odstupom času sa mu však prestávala páčiť politika Smeru, a preto v roku 2006 opustil MSD aj s ďalšími mladými ľavičiarmi. „Mnohí sme si o sebe mysleli, že sme nahnevaní ľavičiari. Netušiac, že naše politické názory sú v skutočnosti celkom iné, než sme si mysleli.“ Neskôr sa tak pripojil k Novej Generácii a pracoval aj v parlamente ako asistent Ľudovíta Kaníka. Sám priznáva, že do mládežníckych organizácií vstupuje človek často bez toho, aby mal vyprofilované názory.
.chorý socialistický model
Po začlenení sa do mládežníckej organizácie sa človek stáva súčasťou politických štruktúr, ktoré sú už aj na tejto úrovni komplikované. Nikto z členov však zrejme nejde do strany s víziou rozdávania letákov. „My sme do toho nešli s cieľom budovať si politickú kariéru. Mali sme iné silné motivácie – zabrániť návratu komunizmu či nástupu mečiarizmu,“ spomína Ondrej Dostál. Sám je politickým harcovníkom, ktorý sa v spoločenskom dianí začal angažovať prakticky hneď po novembri '89. Spoluzakladal najaktívnejšie mládežnícke hnutie Občiansko-demokratickej mládeže a na vlastnej koži si prešiel takmer všetkými poschodiami politického vývoja. Zatiaľ čo v ODM boli mladí zapálení pre boj za demokraciu, dnes sú pre členov mládežníckych organizácií prirodzené aj kariérne motivácie. Tomáš Smutný z Novej Generácie priznáva, že existujú dva typy mladých politikov – kým jedni nasledujú ideu, druhí využívajú mládežnícke organizácie iba ako výťah do vyššej politiky. „Také niečo však nedáva zmysel,“ myslí si pre zmenu tlačová tajomníčka SNS Zuzana Kohútková, ktorá na nás počas rozhovoru s predsedom mládežníkov SNS pozorne dozerá. „Veď mladí národniari predsa zadarmo pomáhajú starším politikom a majú s tým skôr starosti.“ Predsedovia mládežníckych organizácií majú väčšinou právo zúčastňovať sa rokovaní strany, nemajú však hlasovacie právo. Pre väčšinu členov teda platí, že zostanú zadarmo pomáhať – len malá časť mládežníkov má reálnu šancu prebojovať sa do vyššej politiky.
„Predstavte si, že ste starý harcovník, ktorý zakladal politickú stranu. Dnes máte niečo po päťdesiatke a prídu za vami mladí ľudia, ktorí vám poďakujú a povedia, že teraz by chceli iniciatívu prebrať oni. Pustíte ich k tomu?" kladie skôr rečnícku otázku Róbert Sedlák. „Určite by to bol ideálny model. Funguje v západnej Európe alebo aj v Česku, kde je dnes bývalý predseda mládežníckej organizácie ČSSD hlavou parlamentu. U nás však stále pretrváva socialistický model, pri ktorom si až do dôchodku držím svoju pozíciu, ktorú nepustím. To sa mi javí trochu choré." Zo svojej perspektívy „sklamaného mládežníka" tak dodáva zaujímavý rozmer aj porovnávaniu s okolitými krajinami. Popri tých slovenská mládežnícka politika zaostáva aj podľa názoru ostatných opýtaných. Príčin je viacero. Niektorí spomínajú dedičstvo minulého režimu, ktorý vychoval ľudí apatických k politickým otázkam. Ako dôvod často zaznie aj sklamanie z ponovembrového vývoja. „Ľudia čakali zmenu, no prišiel Mečiar a po ňom Fico," vykresľuje frustrovaný pohľad na vec Tomáš Smutný. Sklamanie z veľkej politiky sa tak prirodzene odráža aj na záujme o mládežnícke organizácie, ktoré musia bojovať s negatívnym obrazom na mnohých frontoch. Ľudia stále neberú politiku ako súčasť svojho života, ale ako niečo cudzie, čo musí byť očistené zvonku a čo najradikálnejším spôsobom.
.nepolitická politika
„V Grécku vyhrala Syriza a aj v Španielsku či Francúzsku hrozí vysoká podpora extrémistických strán. Je ľahké uveriť politikom, ktorí sľubujú odpustiť dlhy či znížiť dane. No sľúbiť sa dá všetko,“ hovorí Tomáš Smutný a obáva sa, že práve mladí ľudia sú náchylní uveriť populistickým rečiam a svoj hlas odovzdať neovereným tváram. Pred rizikom „neriadenej strely", ktorá sa pri súčasnom spoločenskom znechutení z politiky ľahšie vyštverá až do najvyšších poschodí, varujú všetci opýtaní. A nielen takí, ktorí by tým obhajovali svoje nedávne rozhodnutie vstúpiť do verejného života. Pred prehnanou glorifikáciou nepolitickej politiky varuje aj Ondrej Dostál: „Ja si prezidenta Kisku vážim a som milo prekvapený tým, ako sa správa. No nebol by som celkom rád, keby mal odteraz takto vyzerať ideálny model, ktorým sa ľudia dostávajú do politiky. Mať za sebou veľmi úspešný profesionálny alebo charitatívny príbeh, no nikdy neprísť do kontaktu s politikou. A odrazu ísť rovno do najvyšších miest. Je možné, že takto budú vznikať aj politické strany, no nemyslím si, že to povedie k stabilizácii politickej scény,” obáva sa. Nevýhodu v očiach voličov tak musia politickí profesionáli nahradiť niečím, čo bude schopné osloviť aj dav bažiaci po úspešnom príbehu. Najlepšie vidinou takéhoto príbehu predostrenou celej spoločnosti. Ideou, ktorá nadchne a inšpiruje. A z nevýhody na štartovacej čiare vyrobí nedostihnuteľný náskok.
„Témy existujú vždy. Alebo sa vám ako mladému človeku žije na Slovensku úplne super?" spustí zostra a pripravene Maroš Pavlovič, predseda Mládeže SNS. „Našou ideou je mladé a silné Slovensko. Viac nájomných bytov pre mladé rodiny, väčší dôraz na vedu a školstvo." Priznáva, že s časom a pribúdajúcimi rokmi bude možno za dôležitejšie považovať iné témy. O poznanie globálnejšie o svojej budúcej agende premýšľajú v Novej Generácii. Spomínajú situáciu na Ukrajine, Grécko alebo zhoršovanie imidžu Európskej únie. Celkovo však prevláda dojem, že veľké témy boli skôr doménou turbulentných deväťdesiatych rokov. „Už niekedy v deväťdesiatom treťom sme v ODM viedli intelektuálne debaty o konzervativizme a liberalizme. Písali sme články, organizovali aktivity a nejakým drobným dielikom sme možno prispeli aj k pádu mečiarizmu. No či je možné nejako prinavrátiť to nadšenie, ktoré sme vtedy mali, to je otázne. Dnes je fungovanie v mládežníckych organizáciách formálnejšie a asi aj nudnejšie,” spomína mierne nostalgicky Dostál. Prvou témou sa tak akosi automaticky stáva vsugerovanie tézy, že aj na pohľad menej závažné témy súčasnosti si zaslúžia podobnú pozornosť verejnosti. Nahradiť však integráciu do európskych štruktúr a boj proti mafianizácii štátu zrušením daňovej licencie či nájomnými bytmi asi nebude také jednoduché. „Z môjho pohľadu sa v zahraničí príliš riešia akoby globálne problémy – terorizmus, ľudské práva, majetkové rozdiely... To je v poriadku, no my sa snažíme skôr sústrediť na pomoc mladým v konkrétnych životných situáciách," vzdáva takýto boj už vopred Juraj Gedra z Mladých sociálnych demokratov.
.s orlicou na hrudi
„Tento rok SNS udelila Rád Martina Rázusa hercovi Štefanovi Kvietikov. Boli tam aj štyri hostesky – jedna členka, ostatné nie. Bola to veľká akcia, zneli fanfáry, spieval sólista opery SND. Dievčatá boli z toho také ohromené, že po víkende podali prihlášku do Mládeže SNS,“ spomína Maroš Pavlovič. Udržať prvotné nadšenie však nemusí byť také ľahké a uvedomujú si to aj samotné organizácie. Pavlovič tento problém pomenúva ako fenomén „fitka v januári“. Mládežníkov v strane sa snaží udržať až do konca roka cez pravidelné zábavné akcie. „Najprv ich kontaktujeme cez zábavu. Keď už prídu, sadneme si a rozprávame o hodnotách strany. O tom, že byť súčasťou verejného života je haluz,“ hovorí aj Peter Morvay, predseda mládežníckej organizácie strany Most-Híd. S nadvihnutým obočím sa pýtame, či to nie je iba o obyčajnom lanárení. „Je. No o našej politike neklameme. Hovoríme pravdu a je na nich, či sa pridajú.“
„Myslím si, že každá normálna strana si dnes už uvedomuje, že toto je ten najlepší model, ako vtiahnuť mladých ľudí do politiky. Bez nejakých veľkých očí sa domnievam, že ak sa dá politika do poriadku na seniorskej úrovni, oživí sa aj medzi mládežníkmi,” dúfa Ondrej Dostál. Na druhú stranu, podobne optimistické vyjadrenia o pozitívnom vplyve občianskej spoločnosti počuť už vyše dvadsaťpäť rokov. A na typoch ľudí, ktorí sa do politiky hlásia, sa napriek tomu veľa nezmenilo. Skúšajú to však ďalej. Získavaním straníckych kontaktov pomaly nasávajú politickú atmosféru a z riflí sa postupne prezliekajú do oblekov so straníckymi odznakmi. Možnosť dostať sa blízko k veľkej politike je lákavá a mladý človek ju len málokedy vyrovnane zvládne. „Aké mám plány do budúcnosti? Byť čo najviac prospešný Slovenskej národnej strane,“ hrdí sa Martin Pavlovič s odznakom SNS na drahom obleku.