Keď nedávno Times Higher Education Supplement zverejnil rebríček 200 najlepších univerzít na svete, slovenské a celkovo stredo- a východoeurópske univerzity by sme medzi nimi hľadali márne. Napriek tomu sú výsledky povzbudivé.
Už tradične prvých desať miest obsadili univerzity z USA a Veľkej Británie. Na prvom mieste sa štvrtýkrát po sebe umiestnil americký Harvard, nasledovaný zhodne na druhom mieste anglickými univerzitami Cambridge a Oxford.
.kvalita nadosah
Britské univerzity majú za sebou celkovo veľmi úspešný rok a mnohé si výrazne polepšili. Napríklad Imperial College sa umiestnila na 4. mieste, University College London poskočila z 25. na 9. a King’s College London zo 46. na 24. miesto. Univerzity svetovej extra triedy sú teda od Bratislavy vzdialené len dve hodiny letu a niekoľko Slovákov už na nich aj úspešne študuje. Dobrou správou je tiež to, že kvalitné univerzity sú aj oveľa bližšie – najbližšie Viedenská univerzita, ktorá skončila na 85. mieste.
Najvyššie postavenou univerzitou z neanglicky hovoriacej krajiny je Tokijská univerzita na sedemnástom mieste. Celkovo je v rebríčku zastúpených až 28 krajín z piatich kontinentov. Afrika má tento rok prvé zastúpenie v histórii, na 200. mieste sa umiestnila Univerzita Kapského mesta. Najviac univerzít – až 88 – je z Európy (vrátane Izraela), v porovnaní so 71 z Ameriky a 41 z Ázie a Pacifiku. Naopak, v počte získaných bodov je na tom najlepšie Amerika s priemerom 74 bodov na univerzitu, nasledovaná Áziou so 72 bodmi a Európou s 68 bodmi. Priemerný počet bodov na jednu univerzitu bol 72. Napríklad Spojené štáty americké dosiahli v priemere 75 bodov a Veľká Británia 73. Najviac univerzít na obyvateľa má Holandsko, až 11.
.kritériá
Aby bolo možné porovnať univerzity z celého sveta, hodnotenie bolo založené len na šiestich ukazovateľoch. Až 40 percent celkového skóre je závislých od názoru akademikov zo všetkých vedeckých oblastí a kontinentov. Každý z 5 101 respondentov vybral 30 univerzít, o ktorých si myslel, že patria medzi lídrov v oblasti, v ktorej pôsobí. Prieskum sa robil aj medzi zamestnávateľmi a ich názor tvorí 10 percent skóre. Miestne, ale aj globálne firmy odpovedajú na otázku, z ktorej univerzity najradšej zamestnávajú svojich ľudí. Tohtoročná vzorka bola 1 471 firiem. Dôležitým faktorom je aj dôraz univerzity na výučbu, vyjadrený podielom učiteľov na študentov. Má vplyv na 20 percent z celkového skóre. Ďalších 20 percent je pridelených podľa aktivity univerzity vo výskume. Pre potreby tohto rebríčka sa sleduje počet citácií z prác publikovaných univerzitou na jedného jej akademického zamestnanca. Práve malý podiel vedy a výskumu na francúzskych a nemeckých univerzitách mohol mať podľa analýz THES vplyv na nízke zastúpenie univerzít z týchto veľkých európskych ekonomík – z Nemecka je to 11 a z Francúzska dokonca len 5. V oboch krajinách je totiž výskum vykonávaný hlavne vo vedeckých ústavoch mimo univerzít. Posledných 10 percent celkového skóre zobrazuje atraktivitu univerzity v zahraničí. Päť percent závisí od počtu zahraničných študentov v pomere k celkovému počtu študentov a rovnako 5 percent od počtu zahraničných zamestnancov k celkovému počtu zamestnancov.
.čo je za úspechom?
Ukazovateľ, o ktorom rebríček nehovorí, ale rozhodne nie je zanedbateľný, je objem peňazí, ktoré majú tieto univerzity k dispozícii. Je zrejmé, že najlepšie univerzity majú aj najviac peňazí. Ich príjem však nezávisí len od dotácií vlád na vzdelávanie. Práve naopak. Ako upozorňuje THE, univerzity, ktoré financujú svoje aktivity najmä z dotácií od štátu, sa v tomto rebríčku neobjavujú často. Významným zdrojom financovania sú poplatky za štúdium vybrané priamo od študentov, neostáva však len pri tom. Oveľa významnejším príjmom sú výskumné granty. Napríklad University College London mala vo finančnom roku 2007/2008 príjmy z poplatkov od študentov 98 miliónov libier, ale príjem z výskumných grantov bol až 202 miliónov libier, z ktorých nemalá časť smerovala aj na jej chod.
Ukazuje sa, že aktivita univerzity vo vede a výskume sa stáva nosným faktorom ich úspechu a výrazne ovplyvňuje ostatné ukazovatele v rebríčku. Stať sa lídrom znamená ustavične prinášať nové poznatky. Často v priamej spolupráci so svetovými firmami sa univerzity vo svojich laboratóriách podieľajú na tvorbe nových technológií vo všetkých vedných disciplínach. Výskumom vytvorený know-how veľmi pridáva na atraktivite univerzity a zároveň je využívaný na získanie ďalších zdrojov – či už prostredníctvom patentov, alebo firiem založených univerzitami na podnikanie. Nemalé financie ročne darujú absolventi, ktorí sa vďaka štúdiu na univerzite prinášajúcej nové poznatky lepšie zamestnali.
Autor je Research Finance Manager na University College London
Už tradične prvých desať miest obsadili univerzity z USA a Veľkej Británie. Na prvom mieste sa štvrtýkrát po sebe umiestnil americký Harvard, nasledovaný zhodne na druhom mieste anglickými univerzitami Cambridge a Oxford.
.kvalita nadosah
Britské univerzity majú za sebou celkovo veľmi úspešný rok a mnohé si výrazne polepšili. Napríklad Imperial College sa umiestnila na 4. mieste, University College London poskočila z 25. na 9. a King’s College London zo 46. na 24. miesto. Univerzity svetovej extra triedy sú teda od Bratislavy vzdialené len dve hodiny letu a niekoľko Slovákov už na nich aj úspešne študuje. Dobrou správou je tiež to, že kvalitné univerzity sú aj oveľa bližšie – najbližšie Viedenská univerzita, ktorá skončila na 85. mieste.
Najvyššie postavenou univerzitou z neanglicky hovoriacej krajiny je Tokijská univerzita na sedemnástom mieste. Celkovo je v rebríčku zastúpených až 28 krajín z piatich kontinentov. Afrika má tento rok prvé zastúpenie v histórii, na 200. mieste sa umiestnila Univerzita Kapského mesta. Najviac univerzít – až 88 – je z Európy (vrátane Izraela), v porovnaní so 71 z Ameriky a 41 z Ázie a Pacifiku. Naopak, v počte získaných bodov je na tom najlepšie Amerika s priemerom 74 bodov na univerzitu, nasledovaná Áziou so 72 bodmi a Európou s 68 bodmi. Priemerný počet bodov na jednu univerzitu bol 72. Napríklad Spojené štáty americké dosiahli v priemere 75 bodov a Veľká Británia 73. Najviac univerzít na obyvateľa má Holandsko, až 11.
.kritériá
Aby bolo možné porovnať univerzity z celého sveta, hodnotenie bolo založené len na šiestich ukazovateľoch. Až 40 percent celkového skóre je závislých od názoru akademikov zo všetkých vedeckých oblastí a kontinentov. Každý z 5 101 respondentov vybral 30 univerzít, o ktorých si myslel, že patria medzi lídrov v oblasti, v ktorej pôsobí. Prieskum sa robil aj medzi zamestnávateľmi a ich názor tvorí 10 percent skóre. Miestne, ale aj globálne firmy odpovedajú na otázku, z ktorej univerzity najradšej zamestnávajú svojich ľudí. Tohtoročná vzorka bola 1 471 firiem. Dôležitým faktorom je aj dôraz univerzity na výučbu, vyjadrený podielom učiteľov na študentov. Má vplyv na 20 percent z celkového skóre. Ďalších 20 percent je pridelených podľa aktivity univerzity vo výskume. Pre potreby tohto rebríčka sa sleduje počet citácií z prác publikovaných univerzitou na jedného jej akademického zamestnanca. Práve malý podiel vedy a výskumu na francúzskych a nemeckých univerzitách mohol mať podľa analýz THES vplyv na nízke zastúpenie univerzít z týchto veľkých európskych ekonomík – z Nemecka je to 11 a z Francúzska dokonca len 5. V oboch krajinách je totiž výskum vykonávaný hlavne vo vedeckých ústavoch mimo univerzít. Posledných 10 percent celkového skóre zobrazuje atraktivitu univerzity v zahraničí. Päť percent závisí od počtu zahraničných študentov v pomere k celkovému počtu študentov a rovnako 5 percent od počtu zahraničných zamestnancov k celkovému počtu zamestnancov.
Rebríček najlepších univerzít sveta za rok 2007.
Zdroj: The THES - QS World University Rankings. |
Ukazovateľ, o ktorom rebríček nehovorí, ale rozhodne nie je zanedbateľný, je objem peňazí, ktoré majú tieto univerzity k dispozícii. Je zrejmé, že najlepšie univerzity majú aj najviac peňazí. Ich príjem však nezávisí len od dotácií vlád na vzdelávanie. Práve naopak. Ako upozorňuje THE, univerzity, ktoré financujú svoje aktivity najmä z dotácií od štátu, sa v tomto rebríčku neobjavujú často. Významným zdrojom financovania sú poplatky za štúdium vybrané priamo od študentov, neostáva však len pri tom. Oveľa významnejším príjmom sú výskumné granty. Napríklad University College London mala vo finančnom roku 2007/2008 príjmy z poplatkov od študentov 98 miliónov libier, ale príjem z výskumných grantov bol až 202 miliónov libier, z ktorých nemalá časť smerovala aj na jej chod.
Ukazuje sa, že aktivita univerzity vo vede a výskume sa stáva nosným faktorom ich úspechu a výrazne ovplyvňuje ostatné ukazovatele v rebríčku. Stať sa lídrom znamená ustavične prinášať nové poznatky. Často v priamej spolupráci so svetovými firmami sa univerzity vo svojich laboratóriách podieľajú na tvorbe nových technológií vo všetkých vedných disciplínach. Výskumom vytvorený know-how veľmi pridáva na atraktivite univerzity a zároveň je využívaný na získanie ďalších zdrojov – či už prostredníctvom patentov, alebo firiem založených univerzitami na podnikanie. Nemalé financie ročne darujú absolventi, ktorí sa vďaka štúdiu na univerzite prinášajúcej nové poznatky lepšie zamestnali.
Autor je Research Finance Manager na University College London
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.