Pomyselný berlínsky múr mal byť vo finále obrazom konfrontácie útoku a obrany, kreativity, nápaditosti a hravosti proti taktike, organizovanosti a disciplíne. Nič z toho sa nenaplnilo. Bola to jazda skvelých tímov siahajúcich na treble, finále plné náboja, emócií a futbalu hraného z jedného konca na druhý. Juventus hral 55 minút druhé husle, ale ukázal kvalitu, tvrdosť, pevnú štruktúru hry a po vyrovnaní bol energický, sebavedomý, dravý, hladný po víťazstve, jedným slovom, netaliansky.
Sezóna 2014/15 nás však naučila, že ak má Barcelona problémy, je tu stále Messi, ktorý niečo vyčaruje a ukončí akékoľvek trápenie. Vo finále gól nedal, ale mal prsty vo všetkých troch, ktorými Barca pokorila velikána Buffona, a jasne ukázal, kto je najlepším futbalistom súčasnosti.
.tím a messi
Nič nereprezentuje veľkosť tohtoročnej Barcelony tak, ako jej prvý gól vo finále. Do akcie sa zapojilo 9 hráčov z poľa, všetci okrem Suareza. Za 56 sekúnd si vymenili 16 prihrávok, kým Iniesta neponúkol gól ako na zlatom podnose Ivanovi Rakitičovi. Individuálna kvalita pretavená do kolektívneho myslenia, do tímovej harmónie. Olympijský štadión v Berlíne zažil v minulosti štyri zlaté medaily Jesseho Owensa na olympiáde 1936, Boltove svetové rekordy na 100 a 200 metrov na atletických MS 2009, zažil Zidanovu rozlúčku s kariérou vo finále MS 2006 s „hlavičkou“ do Materazziho hrude, teraz bol svedkom veľkolepého gólu v krásnom finále.
Súčasná Barca je derivátom Guardiolovej ekipy, ktorá získala pred šiestimi rokmi treble a o dva roky neskôr predviedla jeden z najpamätnejších finálových výkonov vo Wembley proti Manchesteru United. Z vtedajšej partie zostali Dani Alves, Piqué, Mascherano, Busquets, Xavi, Iniesta, Pedro i Messi. Barca však po odchode Guardiolu (2012) stratila drajv. Zostal jej glanc, svetová trieda, ale čím viac sa Messi boril so svalovými problémami, tým viac sa strácala ofenzívna dynamika. Stačilo urobiť o pár krokov menej a mizla účinnosť obdivovaného presingu. Príkladom je vlaňajšok s trénerom Gerardom „Tatom“ Martinom: Barcelone chýbal gól na postup do semifinále Ligy majstrov, chýbal jej gól na zisk Španielskeho pohára a chýbal jej gól na titul majstra! Messi ešte nadôvažok prehral finále MS v Brazílii. Na Maracane neurobil posledný krok, ktorým by ho mnohí pasovali za najlepšieho hráča v histórii.
Nová sezóna bola Messiho resetom. Španieli tomu hovoria, že bol „enchufado“ – znovu zapojený do zástrčky, nabitý energiou. Roky sa o ňom tvrdilo, že bez sv. Trojice so Xavim a Iniestom by nebol taký dobrý, ale nie je to pravda. Stal sa z neho trojjediný, viacrozmerný hráč, veď dribluje ako nikto na svete, prihráva, vytvára priestor i šance, ak je to potrebné, tak bráni, rozohráva z hĺbky poľa, je najväčšou kreatívnou silou, akú si viete predstaviť, berie na seba zodpovednosť a strieľa góly, strašne veľa gólov (403 za 9 sezón!).
Jeseň bola u nového trénera Luisa Enriqueho v znamení hľadania ideálnej zostavy. Na Luisa Suareza, za ktorého zaplatil klub horibilných 86 miliónov eur, musel čakať po Uruguajčanovom treste z MS do konca októbra. Pištoľník sa dva mesiace hľadal, ale stará pravda o tom, že špičkoví futbalisti si vedia nájsť vedľa seba miesto, sa potvrdila. S fantasticky napredujúcim Neymarom a Messim vytvorili „El Tridente“, neskutočnú útočnú frakciu. Messi sa opäť prejavil veľmi citlivo a rozvážne: Suarezovi prepustil post stredného útočníka a nevadilo mu, že sa musí vrátiť na domovské miesto – na pravé krídlo.
Zo 60 zápasov sezóny sa v 47 prípadoch stalo, že aspoň jeden z tria MSN skóroval. Celkovo dali 122 gólov! Barca zostala hravou, ale pridala vitalitu, priamočiarosť, zistila, že góly sa dajú strieľať aj po rýchlych kontrách a rohových kopoch. Lopta v jej moci sa nestala iba nástrojom kontroly nad zápasom, ale zdrojom trvalého nebezpečenstva. Messi bol absolútnym faktorom návratu na trón. Barcelona má skvelých brankárov (Bravo a Ter Stegen), unikátnu obranu na čele s Piquem (v 60 zápasoch len 38 inkasovaní), svetových hráčov na každom poste. Ale bez Messiho by nebola mužstvom futbalovej mágie. „Ľudia to nevidia, ale jedno je mužstvo a druhé je Messi! S ním je to iný príbeh a iné mužstvo,“ zložil mu poklonu José Mourinho.
.xavi a double-treble
Nevídanú rozlúčku s veľkým klubovým futbalom mal Xavi Hernandez. Najdekorovanejší španielsky futbalista všetkých čias získal okrem titulu majstra sveta a dvoch titulov majstra Európy 25 klubových trofejí a štvrtýkrát sa stal víťazom Ligy majstrov! Po odchode Puyola bol kapitánom, nechal sa prehovoriť novým trénerom a bývalým spoluhráčom Luisom Enriquem, aby ešte rok vydržal. Nevadilo mu vysedávanie na lavičke, ani to finálové, veď vybehol namiesto Iniestu až v záverečnej štvrťhodine. Stal sa mediátorom kabíny, nie je tajomstvom, že zahladil januárový konflikt trénera s Messim. Od prehry v San Sebastiane, kde nechal Luis Enrique na lavičke Messiho s Neymarom, hrala Barcelona ako vymenená. V roku 2015 vyhrala 31 z nasledujúcich 35 zápasov!
Od debutu na jeseň 1998 až po zdvihnutie troch trofejí v priebehu dvoch týždňov nad hlavu bol Xavi živým svedkom a jedným z architektov premeny Barcelony. Zažil dobu temna, 5 sezón bez zisku trofeje (1999 – 2004), z ktorej povstala najslávnejšia generácia katalánskeho veľkoklubu. „Zažili sme poloprázdny Nou Camp i mávanie bielymi vreckovkami, a to nás urobilo silnejšími. Šampiónom sa musíte stať najskôr vo svojom srdci,“ tvrdí najväčšia barcelonská legenda.
Klub, ktorý až do roku 1992 nezískal pohár majstrov, sa naučil vyhrávať, ovplyvňovať futbalové myslenie, definovať modernu. Stal sa štandardom pre všetkých uchádzačov o slávu v Lige majstrov. Päťhviezdičkový futbal hrá už roky a teraz ho právom zdobí päť hviezdičiek za päť triumfov v najslávnejšej klubovej súťaži.
.autor je športový komentátor RTVS
Sezóna 2014/15 nás však naučila, že ak má Barcelona problémy, je tu stále Messi, ktorý niečo vyčaruje a ukončí akékoľvek trápenie. Vo finále gól nedal, ale mal prsty vo všetkých troch, ktorými Barca pokorila velikána Buffona, a jasne ukázal, kto je najlepším futbalistom súčasnosti.
.tím a messi
Nič nereprezentuje veľkosť tohtoročnej Barcelony tak, ako jej prvý gól vo finále. Do akcie sa zapojilo 9 hráčov z poľa, všetci okrem Suareza. Za 56 sekúnd si vymenili 16 prihrávok, kým Iniesta neponúkol gól ako na zlatom podnose Ivanovi Rakitičovi. Individuálna kvalita pretavená do kolektívneho myslenia, do tímovej harmónie. Olympijský štadión v Berlíne zažil v minulosti štyri zlaté medaily Jesseho Owensa na olympiáde 1936, Boltove svetové rekordy na 100 a 200 metrov na atletických MS 2009, zažil Zidanovu rozlúčku s kariérou vo finále MS 2006 s „hlavičkou“ do Materazziho hrude, teraz bol svedkom veľkolepého gólu v krásnom finále.
Súčasná Barca je derivátom Guardiolovej ekipy, ktorá získala pred šiestimi rokmi treble a o dva roky neskôr predviedla jeden z najpamätnejších finálových výkonov vo Wembley proti Manchesteru United. Z vtedajšej partie zostali Dani Alves, Piqué, Mascherano, Busquets, Xavi, Iniesta, Pedro i Messi. Barca však po odchode Guardiolu (2012) stratila drajv. Zostal jej glanc, svetová trieda, ale čím viac sa Messi boril so svalovými problémami, tým viac sa strácala ofenzívna dynamika. Stačilo urobiť o pár krokov menej a mizla účinnosť obdivovaného presingu. Príkladom je vlaňajšok s trénerom Gerardom „Tatom“ Martinom: Barcelone chýbal gól na postup do semifinále Ligy majstrov, chýbal jej gól na zisk Španielskeho pohára a chýbal jej gól na titul majstra! Messi ešte nadôvažok prehral finále MS v Brazílii. Na Maracane neurobil posledný krok, ktorým by ho mnohí pasovali za najlepšieho hráča v histórii.
Nová sezóna bola Messiho resetom. Španieli tomu hovoria, že bol „enchufado“ – znovu zapojený do zástrčky, nabitý energiou. Roky sa o ňom tvrdilo, že bez sv. Trojice so Xavim a Iniestom by nebol taký dobrý, ale nie je to pravda. Stal sa z neho trojjediný, viacrozmerný hráč, veď dribluje ako nikto na svete, prihráva, vytvára priestor i šance, ak je to potrebné, tak bráni, rozohráva z hĺbky poľa, je najväčšou kreatívnou silou, akú si viete predstaviť, berie na seba zodpovednosť a strieľa góly, strašne veľa gólov (403 za 9 sezón!).
Jeseň bola u nového trénera Luisa Enriqueho v znamení hľadania ideálnej zostavy. Na Luisa Suareza, za ktorého zaplatil klub horibilných 86 miliónov eur, musel čakať po Uruguajčanovom treste z MS do konca októbra. Pištoľník sa dva mesiace hľadal, ale stará pravda o tom, že špičkoví futbalisti si vedia nájsť vedľa seba miesto, sa potvrdila. S fantasticky napredujúcim Neymarom a Messim vytvorili „El Tridente“, neskutočnú útočnú frakciu. Messi sa opäť prejavil veľmi citlivo a rozvážne: Suarezovi prepustil post stredného útočníka a nevadilo mu, že sa musí vrátiť na domovské miesto – na pravé krídlo.
Zo 60 zápasov sezóny sa v 47 prípadoch stalo, že aspoň jeden z tria MSN skóroval. Celkovo dali 122 gólov! Barca zostala hravou, ale pridala vitalitu, priamočiarosť, zistila, že góly sa dajú strieľať aj po rýchlych kontrách a rohových kopoch. Lopta v jej moci sa nestala iba nástrojom kontroly nad zápasom, ale zdrojom trvalého nebezpečenstva. Messi bol absolútnym faktorom návratu na trón. Barcelona má skvelých brankárov (Bravo a Ter Stegen), unikátnu obranu na čele s Piquem (v 60 zápasoch len 38 inkasovaní), svetových hráčov na každom poste. Ale bez Messiho by nebola mužstvom futbalovej mágie. „Ľudia to nevidia, ale jedno je mužstvo a druhé je Messi! S ním je to iný príbeh a iné mužstvo,“ zložil mu poklonu José Mourinho.
.xavi a double-treble
Nevídanú rozlúčku s veľkým klubovým futbalom mal Xavi Hernandez. Najdekorovanejší španielsky futbalista všetkých čias získal okrem titulu majstra sveta a dvoch titulov majstra Európy 25 klubových trofejí a štvrtýkrát sa stal víťazom Ligy majstrov! Po odchode Puyola bol kapitánom, nechal sa prehovoriť novým trénerom a bývalým spoluhráčom Luisom Enriquem, aby ešte rok vydržal. Nevadilo mu vysedávanie na lavičke, ani to finálové, veď vybehol namiesto Iniestu až v záverečnej štvrťhodine. Stal sa mediátorom kabíny, nie je tajomstvom, že zahladil januárový konflikt trénera s Messim. Od prehry v San Sebastiane, kde nechal Luis Enrique na lavičke Messiho s Neymarom, hrala Barcelona ako vymenená. V roku 2015 vyhrala 31 z nasledujúcich 35 zápasov!
Od debutu na jeseň 1998 až po zdvihnutie troch trofejí v priebehu dvoch týždňov nad hlavu bol Xavi živým svedkom a jedným z architektov premeny Barcelony. Zažil dobu temna, 5 sezón bez zisku trofeje (1999 – 2004), z ktorej povstala najslávnejšia generácia katalánskeho veľkoklubu. „Zažili sme poloprázdny Nou Camp i mávanie bielymi vreckovkami, a to nás urobilo silnejšími. Šampiónom sa musíte stať najskôr vo svojom srdci,“ tvrdí najväčšia barcelonská legenda.
Klub, ktorý až do roku 1992 nezískal pohár majstrov, sa naučil vyhrávať, ovplyvňovať futbalové myslenie, definovať modernu. Stal sa štandardom pre všetkých uchádzačov o slávu v Lige majstrov. Päťhviezdičkový futbal hrá už roky a teraz ho právom zdobí päť hviezdičiek za päť triumfov v najslávnejšej klubovej súťaži.
.autor je športový komentátor RTVS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.