„Ak deti kreslia domy, tak iba so šikmou strechou. Tento tvar už majú jednoducho vžitý,“ hovorí architekt Martin Rezník a ukazuje na obrázku budovu s naoko krivými strechami. Za materskú školu v Limbachu získali spolu s architektom Matúšom Polákom čestné uznanie v súťaži Baumit Fasáda roka.
.všímavá fasáda
Súťaž si všíma najkrajšie fasády a tento rok ju spomedzi dvadsiatky nominovaných budov zaujali dve materské školy. Táto zaujímavá zhoda ani jedného z architektov neprekvapuje – rozmach stavby škôlok sledujú už dlhšie. „Investori sa zobúdzajú a uvedomujú si, že k zástavbe domov treba ponúknuť aj občiansku vybavenosť,“ hovorí Rezník. To bol prípad aj ich materskej školy, ktorá je zasadená do podobne vystavaných domov so sedlovou strechou. Lebo dobrá fasáda by si mala všímať okolie. „A to nielen susedný dom, ale priestor v okruhu piatich kilometrov. My máme dokonca za našimi špicatými strechami aj špicaté Karpaty,“ dodáva Matúš Polák.
Postaviť škôlku však nie je také jednoduché. Prísne normy neurčuje len hygienik, ale napríklad aj ministerstvo obrany. Každá budova musí mať vlastný kryt civilnej obrany, škôlky nevynímajúc. Architekti teda vymysleli riešenie, ktoré v prípade katastrofy umožňuje zasypať prvé podlažie zeminou, ktorá budovu ochráni. „Je to úplne absurdné, ale norma to pripúšťa. To je jedno z nariadení, ktoré v prípade materskej školy celú budovu iba zbytočne predraží. A tým aj členstvo detí v škôlke,“ hovorí Rezník. Hygienická norma dokonca predpisuje aj presný pomer kubíkov vzduchu na dieťa. Architekti tak nechali vysoký priestor na hornom poschodí, ktorý vznikol šikmou strechou, celý otvorený. Deti tak vnímajú konštrukciu budovy viac, než keby bola iba prekrytá rovným bielym sadrokartónom. „Je to jeden veľký rébus. Dostávame premenné a snažíme sa ich zasadiť do vzorca,“ hovorí Polák. Je skvelé, ak sa to podarí ešte aj s peknou fasádou.
.jednoducho iba kruhy
Rovnakou výzvou, ako postaviť novú súkromnú škôlku, môže byť aj vynoviť jednu z tých fungujúcich. Škôlky na Tbiliskej ulici v Bratislave sa ujali architekti Miloš Juráni a Július Toma. „Ani by nám nenapadlo, že by sme za tento projekt mohli získať nejakú cenu,“ priznáva architekt Juráni. Zadanie samosprávy vyžadovalo iba prosté zateplenie, architekti teda nemali priestor na kreatívne dispozičné zmeny či lukratívne materiály. Juráni teda priznáva, že išlo iba o rutinnú „zatepľovačku“ polystyrénom, ktorá pomimo kreatívnych zadaní živí ateliéry.
Napriek tomu svojím jednoduchým riešením porotu zaujali. Svetlá zelená farba spojená s obrovskými zelenými kruhmi už na prvý pohľad definuje budovu ako škôlku. „V celej súťaži víťazili minimalistické sivé a biele budovy. No my sme mali dať novú fasádu škôlke. Deti viac zaujmú obrovské zelené kruhy než moderná sivá fasáda, ktorá sa tvári vážne,“ hovorí architekt Toma. Dať nový šat budove obkolesenej panelákmi, o ktorú už štyridsať rokov nikto nezakopol, si však zaslúži pozornosť.
Mnohí architekti kritizujú podobnú krikľavosť budov v panelákových výstavbách. Architekt Juráni by si však farebnú reguláciu predstaviť nevedel. „Našťastie žiadna generácia nestihne prestavať mesto na svoj obraz. Nestihla to ani gotika, ani funkcionalisti. Každý dom robí iný architekt v inom období a s inou estetikou a tak vzniká mesto. Aj keď zhora vyzerá akoby ho postavili lastovičky.“
.všímavá fasáda
Súťaž si všíma najkrajšie fasády a tento rok ju spomedzi dvadsiatky nominovaných budov zaujali dve materské školy. Táto zaujímavá zhoda ani jedného z architektov neprekvapuje – rozmach stavby škôlok sledujú už dlhšie. „Investori sa zobúdzajú a uvedomujú si, že k zástavbe domov treba ponúknuť aj občiansku vybavenosť,“ hovorí Rezník. To bol prípad aj ich materskej školy, ktorá je zasadená do podobne vystavaných domov so sedlovou strechou. Lebo dobrá fasáda by si mala všímať okolie. „A to nielen susedný dom, ale priestor v okruhu piatich kilometrov. My máme dokonca za našimi špicatými strechami aj špicaté Karpaty,“ dodáva Matúš Polák.
Postaviť škôlku však nie je také jednoduché. Prísne normy neurčuje len hygienik, ale napríklad aj ministerstvo obrany. Každá budova musí mať vlastný kryt civilnej obrany, škôlky nevynímajúc. Architekti teda vymysleli riešenie, ktoré v prípade katastrofy umožňuje zasypať prvé podlažie zeminou, ktorá budovu ochráni. „Je to úplne absurdné, ale norma to pripúšťa. To je jedno z nariadení, ktoré v prípade materskej školy celú budovu iba zbytočne predraží. A tým aj členstvo detí v škôlke,“ hovorí Rezník. Hygienická norma dokonca predpisuje aj presný pomer kubíkov vzduchu na dieťa. Architekti tak nechali vysoký priestor na hornom poschodí, ktorý vznikol šikmou strechou, celý otvorený. Deti tak vnímajú konštrukciu budovy viac, než keby bola iba prekrytá rovným bielym sadrokartónom. „Je to jeden veľký rébus. Dostávame premenné a snažíme sa ich zasadiť do vzorca,“ hovorí Polák. Je skvelé, ak sa to podarí ešte aj s peknou fasádou.
.jednoducho iba kruhy
Rovnakou výzvou, ako postaviť novú súkromnú škôlku, môže byť aj vynoviť jednu z tých fungujúcich. Škôlky na Tbiliskej ulici v Bratislave sa ujali architekti Miloš Juráni a Július Toma. „Ani by nám nenapadlo, že by sme za tento projekt mohli získať nejakú cenu,“ priznáva architekt Juráni. Zadanie samosprávy vyžadovalo iba prosté zateplenie, architekti teda nemali priestor na kreatívne dispozičné zmeny či lukratívne materiály. Juráni teda priznáva, že išlo iba o rutinnú „zatepľovačku“ polystyrénom, ktorá pomimo kreatívnych zadaní živí ateliéry.
Napriek tomu svojím jednoduchým riešením porotu zaujali. Svetlá zelená farba spojená s obrovskými zelenými kruhmi už na prvý pohľad definuje budovu ako škôlku. „V celej súťaži víťazili minimalistické sivé a biele budovy. No my sme mali dať novú fasádu škôlke. Deti viac zaujmú obrovské zelené kruhy než moderná sivá fasáda, ktorá sa tvári vážne,“ hovorí architekt Toma. Dať nový šat budove obkolesenej panelákmi, o ktorú už štyridsať rokov nikto nezakopol, si však zaslúži pozornosť.
Mnohí architekti kritizujú podobnú krikľavosť budov v panelákových výstavbách. Architekt Juráni by si však farebnú reguláciu predstaviť nevedel. „Našťastie žiadna generácia nestihne prestavať mesto na svoj obraz. Nestihla to ani gotika, ani funkcionalisti. Každý dom robí iný architekt v inom období a s inou estetikou a tak vzniká mesto. Aj keď zhora vyzerá akoby ho postavili lastovičky.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.