Na Devínskej je neobyčajná tá hodina nula. Dňa 30. augusta 2010 vystrieľal pedantný samotár Harman v blízkom panelákovom byte jednu rodinu, potom z vchodu svojho paneláka zastrelil chodcov. Vo voľbách, ktoré sa konali krátko nato, nezvolili do miestneho zastupiteľstva nijakého dovtedajšieho poslanca okrem jedného starého miništranta. Dnešný starosta, ako aj vodca opozície sa do politiky dostali až po masakri. Vo vlaňajších voľbách oboch potvrdili, jeden kontroluje šesť z dvanástich miest, druhý päť.
Na Slovensku, ktoré do dejín svetovej demokracie prispelo svetovými rekordmi v mizernej voličskej účasti, sa politika pokladá za záležitosť špinavcov. Len s najväčšou námahou skúšam nájsť niekoho, komu by som mohol dôverovať. Ako pomník špinavosti beháva Devínskou bývalý poslanec miestneho zastupiteľstva. Bol zatknutý počas preberania úplatku od jednej rakúskej firmy, ktorej meno mi nechce nikto prezradiť. Odsedel si pol roka, z Devínskej sa však potom neodsťahoval, ale splašene robí kolečká so svojím splašeným pudlíkom.
Vodca opozície Tešovič ma víta v reštaurácii „Kolony", novom eldoráde novej strednej vrstvy blízko zástavby nových rodinných domov Kolónie. Právnik na finančnom úrade, trojdverový golf, radový dom na hypotéku. Nepopiera, že do politiky ho vyniesol masaker: ako právnik zastupoval ženu, ktorá bývala pod miestom činu. Krv mŕtvej rodiny presakovala cez prestrieľané radiátory dole do jej bytu. „Policajti ju nepustili z bytu." Vrah sa viackrát sťažoval na „problémovú rodinu", na radnici sa o to nikto nestaral. Na túto tému som v Devínskej počul veľa teórií. „Aké problémy vlastne robili?" – pýtam sa lokálneho politika. „Napríklad hluk, spievali na lavičke parku pred panelákom. Lavičku po masakri zrušili."
Zisťujem, že opozičného vodcu ani naďalej voliť nebudem. Spásu vidí v triedení odpadu a v monitorovaní kamerami, rád všetko ohrádza plotmi či uzatvára, na železničnej stanici by na mňa uvalil platené parkovacie miesto. Udivuje ma, ako dlho musí dokola počítať, kým odpovie na otázku, koľko už vlastne žije v Devínskej. Hm, od roku 2004? Nie, už od roku 2000! Alebo od roku 1999?
Starosta Jambor sa na radnici predstavuje ako praobyvateľ pôvodne Chorvátmi osídlenej dediny: „Moja mama hovorila s babkou iba po chorvátsky." Na starostovi 20 tisícov obyvateľov ma prekvapuje, ako neisto sa vyjadruje. „Dlho som nevedel, čo chcem. Bol som správca malého priemyselného parku, malý starosta. Potom sa mi splnil životný sen." Jambor si ma získava darčekmi, je na nich erb Devínskej, holubica pristávajúca na kríži. A s pravdivou vetou: „Devínska je pre mňa najkrajšie miesto na svete." Jeho vstup do politiky nemá nič spoločné s masakrom, tvrdí. Už tri mesiace predtým zverejnil výzvu „Dozrel čas na zmenu". „Prekvapilo ma, že ma zvolili."
To, že sa od roku 2010 veľa zmenilo, pripúšťa aj opozícia. Lenže základným postojom je podozrievavosť, s akou o sebe tunajší komunálni politici hovoria. „Bol facility manager odpadového priemyslu, jeho doklad o absolvovaní školy je vymyslený." „Baží po moci." „Pocity mám zlé, ale dôkazy nemám." „Neviem, čoho všetkého je schopný." „Kým bude tento zlý človek miništrovať, nebudem chodiť na omšu." „Tamten politicky zneužíva masaker." Hovorí sa, že úspech spoločenstva závisí od dôvery v jeho vnútri. Ak je to tak, Devínsku čaká len málo dobrého.
Na Slovensku, ktoré do dejín svetovej demokracie prispelo svetovými rekordmi v mizernej voličskej účasti, sa politika pokladá za záležitosť špinavcov. Len s najväčšou námahou skúšam nájsť niekoho, komu by som mohol dôverovať. Ako pomník špinavosti beháva Devínskou bývalý poslanec miestneho zastupiteľstva. Bol zatknutý počas preberania úplatku od jednej rakúskej firmy, ktorej meno mi nechce nikto prezradiť. Odsedel si pol roka, z Devínskej sa však potom neodsťahoval, ale splašene robí kolečká so svojím splašeným pudlíkom.
Vodca opozície Tešovič ma víta v reštaurácii „Kolony", novom eldoráde novej strednej vrstvy blízko zástavby nových rodinných domov Kolónie. Právnik na finančnom úrade, trojdverový golf, radový dom na hypotéku. Nepopiera, že do politiky ho vyniesol masaker: ako právnik zastupoval ženu, ktorá bývala pod miestom činu. Krv mŕtvej rodiny presakovala cez prestrieľané radiátory dole do jej bytu. „Policajti ju nepustili z bytu." Vrah sa viackrát sťažoval na „problémovú rodinu", na radnici sa o to nikto nestaral. Na túto tému som v Devínskej počul veľa teórií. „Aké problémy vlastne robili?" – pýtam sa lokálneho politika. „Napríklad hluk, spievali na lavičke parku pred panelákom. Lavičku po masakri zrušili."
Zisťujem, že opozičného vodcu ani naďalej voliť nebudem. Spásu vidí v triedení odpadu a v monitorovaní kamerami, rád všetko ohrádza plotmi či uzatvára, na železničnej stanici by na mňa uvalil platené parkovacie miesto. Udivuje ma, ako dlho musí dokola počítať, kým odpovie na otázku, koľko už vlastne žije v Devínskej. Hm, od roku 2004? Nie, už od roku 2000! Alebo od roku 1999?
Starosta Jambor sa na radnici predstavuje ako praobyvateľ pôvodne Chorvátmi osídlenej dediny: „Moja mama hovorila s babkou iba po chorvátsky." Na starostovi 20 tisícov obyvateľov ma prekvapuje, ako neisto sa vyjadruje. „Dlho som nevedel, čo chcem. Bol som správca malého priemyselného parku, malý starosta. Potom sa mi splnil životný sen." Jambor si ma získava darčekmi, je na nich erb Devínskej, holubica pristávajúca na kríži. A s pravdivou vetou: „Devínska je pre mňa najkrajšie miesto na svete." Jeho vstup do politiky nemá nič spoločné s masakrom, tvrdí. Už tri mesiace predtým zverejnil výzvu „Dozrel čas na zmenu". „Prekvapilo ma, že ma zvolili."
To, že sa od roku 2010 veľa zmenilo, pripúšťa aj opozícia. Lenže základným postojom je podozrievavosť, s akou o sebe tunajší komunálni politici hovoria. „Bol facility manager odpadového priemyslu, jeho doklad o absolvovaní školy je vymyslený." „Baží po moci." „Pocity mám zlé, ale dôkazy nemám." „Neviem, čoho všetkého je schopný." „Kým bude tento zlý človek miništrovať, nebudem chodiť na omšu." „Tamten politicky zneužíva masaker." Hovorí sa, že úspech spoločenstva závisí od dôvery v jeho vnútri. Ak je to tak, Devínsku čaká len málo dobrého.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.