.Často myslievam na tie dve repliky (aj na to, kam by L. ušiel, keby mal v tom čase pripojenie na internet). Len za pár posledných dní som v médiách našiel celé pyramídy správ, po ktorých sa slušnému človeku žiada utiecť z domu, z mesta aj z celej krajiny. Čítam, že konateľkou v schránkovej firme Lomark sa stala kozmetička z Petržalky, ktorá vystriedala obchodníčku so zbraňami. Čítam, ako slovenské osobnosti bojujú spolu s Putinom za svetový mier. Čítam, že Robert Fico bol v priebehu mesiaca dvakrát u Putina. Čítam, že nový stavebný zákon zachová čierne stavby do roku 2024. Čítam, že NR SR a Váhostav ďalej ničia keltské a rímske pamiatky na Bratislavskom hrade....
Odchádzam z domu. No ešte pred odchodom si niečo prečítam. Čítam blog poslankyne MZ Bratislava Staré Mesto Veroniky Remišovej o tom, že mestská časť vyhodila 40 000 eur za dve zbytočné štúdie. Čistenie mesta kolabuje, zato máme štúdie. Čítam, ako majiteľ IT firmy Michal Truban bojuje proti štátnej korupcii v IT sektore. Čítam, s akým nasadením zástupca živnostníkov a malých firiem Milan Blaho zápasí s chobotnicou s krycím menom Váhostav. Čítam, ako výtvarník Peter Kalmus naložil s pamätníkom topboľševika Biľaka v Krajnej Bystrej. Čítam, ako doktor Suchánek a sestra Kovačovičová z nemocnice v Piešťanoch bojovali proti nákupu predraženého cétečka. A opäť čítam príbehy „bielych vrán“: doktorky Pechočiakovej z Nitry, učiteľa Ota Žarnaya z Košíc, pracovníčky MPSVaR Simony Rudavskej a desiatok ďalších slušných a odvážnych ľudí.
Asi sa vrátim. Určite sa vrátim.
.1. Disident Ján Čarnogurský a ďalší štyria slovenskí disidenti 4. augusta 1989 listom informovali vládu SSR aj verejnosť o svojom úmysle uctiť si pamiatku ľudí, zavraždených v auguste 1989 sovietskymi okupantmi. Dňa 14. augusta bol Ján Čarnogurský za tento čin uväznený, vyšetrovaný a súdený.
2. V máji 2015 ruská štátna televízia odvysielala dokument, podľa ktorého sovietska invázia do Československa v auguste 1968 bola záchranou bratskej socialistickej krajiny pred ozbrojeným prevratom domácich fašistov a pred chystanou agresiou armád NATO.
3. Ako jeden zo signatárov protestu proti stíhaniu Jána Čarnogurského a jeho druhov očakávam jeho verejné, jednoznačné a neúhybné (nie ako 6. 6. v rozhovore pre Pravdu) stanovisko k bodu 2.
.doteraz som si myslel, že vrcholom politického vzduchoprázdna bol legendárny šéf Združenia robotníkov Slovenska Ján „Kelňa“ Ľupták. S tým však bola aspoň sranda. Kto by ho mohol nemilovať za tento jeho výrok z roku 1996: „Keď som raz išiel autom okolo jednej budovy a bolo tam napísané ,Mečiar, Ľupták, Slota, sú naša istota,` veľmi ma to potešilo. Ale ešte viac, keď som tade prechádzal asi o mesiac a ostalo tam len moje meno...“ Alebo za výrok z roku 2007, keď na otázku o možnej užšej spolupráci s KSS odpovedal: „Určite k tomu možná pravdepodobne dôjde.“
Po rozhovore s ministrom zdravotníctva Čislákom (SME, 30. 5. 2014) sa vzduchoprázdno obohatilo o ďalšieho adepta. Aj toto sa nachádza na ploche celej novinovej strany: „Pán premiér je môj šéf. Je predseda vlády. Ja som členom vlády.“ „Keď je vláda, niekto je predsedom a iný členom vlády. Predseda vlády jej šéfuje a zodpovedá za ňu. Šéf je šéf.“ „V tom vyjadrení je jasne povedané, že je to môj šéf.“ „S pánom premiérom sme sa rozprávali a všetko je vykomunikované.“ Ale aby sme boli spravodliví, pán minister Viliam „Ficojemôjšéf“ Čislák ponúkol aj zopár zásadnejších odpovedí.: „Uvidím.“ „Kauza je, keď sa niečo stane.“ „Na túto debatu potrebujem špecialistu.“ Nič také som za môjho pôsobenia nepostrehol.“ „Uvidíme.“ „To vám v tejto chvíli neviem povedať.“
Že je to vytrhnuté z kontextu? Áno, z tohto: „Kto vám dal ponuku, aby ste sa stali ministrom?“ – „Pán premiér.“ – „Prečo ste ju prijali?“ – „Zdalo sa mi vhodné pokračovať v tom, čo sa začalo robiť.“ Bez komentára.
Odchádzam z domu. No ešte pred odchodom si niečo prečítam. Čítam blog poslankyne MZ Bratislava Staré Mesto Veroniky Remišovej o tom, že mestská časť vyhodila 40 000 eur za dve zbytočné štúdie. Čistenie mesta kolabuje, zato máme štúdie. Čítam, ako majiteľ IT firmy Michal Truban bojuje proti štátnej korupcii v IT sektore. Čítam, s akým nasadením zástupca živnostníkov a malých firiem Milan Blaho zápasí s chobotnicou s krycím menom Váhostav. Čítam, ako výtvarník Peter Kalmus naložil s pamätníkom topboľševika Biľaka v Krajnej Bystrej. Čítam, ako doktor Suchánek a sestra Kovačovičová z nemocnice v Piešťanoch bojovali proti nákupu predraženého cétečka. A opäť čítam príbehy „bielych vrán“: doktorky Pechočiakovej z Nitry, učiteľa Ota Žarnaya z Košíc, pracovníčky MPSVaR Simony Rudavskej a desiatok ďalších slušných a odvážnych ľudí.
Asi sa vrátim. Určite sa vrátim.
.1. Disident Ján Čarnogurský a ďalší štyria slovenskí disidenti 4. augusta 1989 listom informovali vládu SSR aj verejnosť o svojom úmysle uctiť si pamiatku ľudí, zavraždených v auguste 1989 sovietskymi okupantmi. Dňa 14. augusta bol Ján Čarnogurský za tento čin uväznený, vyšetrovaný a súdený.
2. V máji 2015 ruská štátna televízia odvysielala dokument, podľa ktorého sovietska invázia do Československa v auguste 1968 bola záchranou bratskej socialistickej krajiny pred ozbrojeným prevratom domácich fašistov a pred chystanou agresiou armád NATO.
3. Ako jeden zo signatárov protestu proti stíhaniu Jána Čarnogurského a jeho druhov očakávam jeho verejné, jednoznačné a neúhybné (nie ako 6. 6. v rozhovore pre Pravdu) stanovisko k bodu 2.
.doteraz som si myslel, že vrcholom politického vzduchoprázdna bol legendárny šéf Združenia robotníkov Slovenska Ján „Kelňa“ Ľupták. S tým však bola aspoň sranda. Kto by ho mohol nemilovať za tento jeho výrok z roku 1996: „Keď som raz išiel autom okolo jednej budovy a bolo tam napísané ,Mečiar, Ľupták, Slota, sú naša istota,` veľmi ma to potešilo. Ale ešte viac, keď som tade prechádzal asi o mesiac a ostalo tam len moje meno...“ Alebo za výrok z roku 2007, keď na otázku o možnej užšej spolupráci s KSS odpovedal: „Určite k tomu možná pravdepodobne dôjde.“
Po rozhovore s ministrom zdravotníctva Čislákom (SME, 30. 5. 2014) sa vzduchoprázdno obohatilo o ďalšieho adepta. Aj toto sa nachádza na ploche celej novinovej strany: „Pán premiér je môj šéf. Je predseda vlády. Ja som členom vlády.“ „Keď je vláda, niekto je predsedom a iný členom vlády. Predseda vlády jej šéfuje a zodpovedá za ňu. Šéf je šéf.“ „V tom vyjadrení je jasne povedané, že je to môj šéf.“ „S pánom premiérom sme sa rozprávali a všetko je vykomunikované.“ Ale aby sme boli spravodliví, pán minister Viliam „Ficojemôjšéf“ Čislák ponúkol aj zopár zásadnejších odpovedí.: „Uvidím.“ „Kauza je, keď sa niečo stane.“ „Na túto debatu potrebujem špecialistu.“ Nič také som za môjho pôsobenia nepostrehol.“ „Uvidíme.“ „To vám v tejto chvíli neviem povedať.“
Že je to vytrhnuté z kontextu? Áno, z tohto: „Kto vám dal ponuku, aby ste sa stali ministrom?“ – „Pán premiér.“ – „Prečo ste ju prijali?“ – „Zdalo sa mi vhodné pokračovať v tom, čo sa začalo robiť.“ Bez komentára.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.