OPLATÍ SA ČÍTAŤ Matěj Hořava: Pálenka (Host 2014)
Len jednej veci je v súvislosti s touto knihou ťažké uveriť. Je to debut. Štylistické sebavedomie Matěja Hořavu a farebnosť, s ktorou maľuje svoje príbehy, prekvapia aj čitateľa inak rozmaznaného a náročného. Mladý učiteľ prichádza do rumunského Banátu. V horách nad Dunajom pomáha deťom českých krajanov nezabudnúť na reč predkov. Chce zabudnúť na minulosť, ale uprostred jednoduchých gazdov a sveta akoby z iného storočia nachádza cestu k sebe. Objavuje esenciu všetkého – života, smrti, súcitu s ľudským údelom i osamelosti. Každú chvíľu nachádza niečo, čo mu pripomenie detstvo alebo roky strávené v Bavorsku, „prastarom meste na zelenom Dunaji“. Hořava je poetický, ale nie falošný. Česká výročná cena DILIA Litera pre objav roka bola v prípade tejto knihy takpovediac nevyhnutným ocenením.
.ľubomír Jaško
OPLATÍ SA VIDIEŤ Ostrov lásky (Réžia: Jasmila Žbanić)
Jasmila Žbanić (1974) vyštudovala divadelnú a filmovú réžiu v Sarajeve, venuje sa dokumentárnej a krátkometrážnej tvorbe, hneď za svoj celovečerný hraný debut získala Zlatého medveďa na Berlinale. Ten film sa volal Grbavica, bol veľmi silný, komorná dráma s univerzálnym posolstvom, smutné rozprávanie o matke a dcére a (nielen) ich vyrovnávaní sa s povojnovou situáciou v hlavnom meste Bosny a Hercegoviny. Žbanićovej najnovšia snímka – Ostrov lásky – je z celkom z iného (aj žánrového) súdka. Inteligentná, bláznivá (hoci ku koncu trochu tempo strácajúca) južanská romantická komédia, dovolenkári na ostrove uprostred blankytného Jadranského mora, horúce počasie, dobrá nálada, slnečníčky v drinkoch, air-conditioning v bungalovoch, golf, tenis, vlny, potápanie, skalisté pobrežie, starí i mladí majú chuť za každú cenu si oddýchnuť, večer karaoke v bare a frutti di mare na tanieroch. Uprostred toho všetkého tehotná Liliane a jej manžel Grebo, tešia sa na bábätko a všetko by bolo oukej, keby sa na scéne nezjavila provokatívna femme fatale menom Flora.
.zuzana Mojžišová
OPLATÍ SA VIDIEŤ Blackbird (SKD Martin)
Hoci východiskom inscenácie Blackbird je téma pedofílie, inscenácia je skôr psychologickou sondou do dvoch ubolených duší, ktoré prežili niečo, čo im navždy zmenilo život. Škótsky dramatik David Harrower napísal hru podľa skutočnej udalosti a Slovenské komorné divadlo Martin ju uviedlo pár mesiacov po prevalení sa pedofilného prípadu farára z Nevidzian. Tridsaťročná Una (Kamila Antalová) prichádza do práce za takmer šesťdesiatročným Rayom (Ján Kožuch), ktorého dvadsať rokov nevidela, aby sa vrátia k udalostiam, ktoré ich kedysi spojili. Keď mala dvanásť, prežila s ním milostný pomer. Dobrovoľný. Harrowerov sofistikovaný text je plný prekvapivých zvratov, ktoré priebežne menia pohľad na oboch hrdinov. Časté zvraty v motivácii a v konaní postáv predstavovali náročnú úlohu pre režisérku Valériu Schulczovú aj pre hercov. Hoci Antalová aj Kožuch „preplávali“ textom prirodzene, niektoré Kožuchove emocionálne prejavy pôsobili akoby nárazovo. V realistickej scénografii venovala réžia občas zbytočnú pozornosť rekvizitám (kôš, plastové poháriky), a to na úkor jasnejšej motivácie hereckej akcie. Inscenácia Blackbird je aktuálna a silná najmä vďaka svojej téme a výpovedi, obzvlášť keď si uvedomíme, ako nekorektne sa k rodine obete z Nevidzian zachovala dedinská spoločnosť.
.peter Scherhaufer
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Jamie xx: In Colour (Young Turks)
Od vydania ostatného albumu The xx ubehli už takmer tri roky. Bolo by však nespravodlivé domnievať sa, že sólovka Jamieho Smitha je len klasickým vypĺňaním času najaktívnejšieho z členov londýnskeho tria. Práve naopak, In Colour je plnohodnotným albumom presahujúcim takmer celú tohtoročnú elektronickú produkciu. Jamie xx na svojej štúdiovke abstrahuje takmer všetky výrazné vplyvy posledných rokov – industriálne zvuky, oživovanie zapadnutých žánrov či zdeformované klubové vokály. Výsledkom je albumový opus, aký vzniká raz za dekádu. In Colour je encyklopédiou, ktorú treba ukázať každému, kto by sa odvážil frflať na smer vývoja hudobnej scény. Kritickú masu cynikov bez pochýb umlčí už otváracia skladba Gosh. Ťažko si spomenúť na taký výrazný a originálny element, aký sa v skladbe začne ozývať krátko po druhej minúte.
.fo
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Puding pani Elvisovej: Tektonická platňa (PPE)
Ak mala byť Tektonická platňa Pudingu pani Elvisovej konceptuálnym albumom, tak koncept sa stráca po prvých dvoch pesničkách. Začíname prúdmi láv, pokračujeme Mezopotámiou. „Tu sa začína civilizácia, Mezopotámia, to čo sme chceli nájsť,” spieva Slivka v jednej z najkrajších piesní na albume. V ďalších piesňach sa z veľkej historickej panorámy vraciame tam, kde sú Pudingáči doma: k hudobným vtipom, veselým pesničkám, pri ktorých sa dá skákať a tancovať, no ktoré sa len tak ľahko neopočúvajú. Slivkin naivne pôvabný spev, jednoduché bíty, veselé texty, zvuk, ktorý sa s nadhľadom vyhýba módnym trendom tanečnej elektroniky, obohatený Stroonovým vibrafónom. Minimálne dve piesne, ktoré sa stanú žiadanými koncertnými hitmi (Mezopotámia, Sisisisi), milá vianočná nostalgia za rodnými Košicami (Antistres). Koncept sa síce stráca, Pudingu to však na chuti neuberá. Stále je skutočný, pravdivý, radostný.
.jk
Len jednej veci je v súvislosti s touto knihou ťažké uveriť. Je to debut. Štylistické sebavedomie Matěja Hořavu a farebnosť, s ktorou maľuje svoje príbehy, prekvapia aj čitateľa inak rozmaznaného a náročného. Mladý učiteľ prichádza do rumunského Banátu. V horách nad Dunajom pomáha deťom českých krajanov nezabudnúť na reč predkov. Chce zabudnúť na minulosť, ale uprostred jednoduchých gazdov a sveta akoby z iného storočia nachádza cestu k sebe. Objavuje esenciu všetkého – života, smrti, súcitu s ľudským údelom i osamelosti. Každú chvíľu nachádza niečo, čo mu pripomenie detstvo alebo roky strávené v Bavorsku, „prastarom meste na zelenom Dunaji“. Hořava je poetický, ale nie falošný. Česká výročná cena DILIA Litera pre objav roka bola v prípade tejto knihy takpovediac nevyhnutným ocenením.
.ľubomír Jaško
OPLATÍ SA VIDIEŤ Ostrov lásky (Réžia: Jasmila Žbanić)
Jasmila Žbanić (1974) vyštudovala divadelnú a filmovú réžiu v Sarajeve, venuje sa dokumentárnej a krátkometrážnej tvorbe, hneď za svoj celovečerný hraný debut získala Zlatého medveďa na Berlinale. Ten film sa volal Grbavica, bol veľmi silný, komorná dráma s univerzálnym posolstvom, smutné rozprávanie o matke a dcére a (nielen) ich vyrovnávaní sa s povojnovou situáciou v hlavnom meste Bosny a Hercegoviny. Žbanićovej najnovšia snímka – Ostrov lásky – je z celkom z iného (aj žánrového) súdka. Inteligentná, bláznivá (hoci ku koncu trochu tempo strácajúca) južanská romantická komédia, dovolenkári na ostrove uprostred blankytného Jadranského mora, horúce počasie, dobrá nálada, slnečníčky v drinkoch, air-conditioning v bungalovoch, golf, tenis, vlny, potápanie, skalisté pobrežie, starí i mladí majú chuť za každú cenu si oddýchnuť, večer karaoke v bare a frutti di mare na tanieroch. Uprostred toho všetkého tehotná Liliane a jej manžel Grebo, tešia sa na bábätko a všetko by bolo oukej, keby sa na scéne nezjavila provokatívna femme fatale menom Flora.
.zuzana Mojžišová
OPLATÍ SA VIDIEŤ Blackbird (SKD Martin)
Hoci východiskom inscenácie Blackbird je téma pedofílie, inscenácia je skôr psychologickou sondou do dvoch ubolených duší, ktoré prežili niečo, čo im navždy zmenilo život. Škótsky dramatik David Harrower napísal hru podľa skutočnej udalosti a Slovenské komorné divadlo Martin ju uviedlo pár mesiacov po prevalení sa pedofilného prípadu farára z Nevidzian. Tridsaťročná Una (Kamila Antalová) prichádza do práce za takmer šesťdesiatročným Rayom (Ján Kožuch), ktorého dvadsať rokov nevidela, aby sa vrátia k udalostiam, ktoré ich kedysi spojili. Keď mala dvanásť, prežila s ním milostný pomer. Dobrovoľný. Harrowerov sofistikovaný text je plný prekvapivých zvratov, ktoré priebežne menia pohľad na oboch hrdinov. Časté zvraty v motivácii a v konaní postáv predstavovali náročnú úlohu pre režisérku Valériu Schulczovú aj pre hercov. Hoci Antalová aj Kožuch „preplávali“ textom prirodzene, niektoré Kožuchove emocionálne prejavy pôsobili akoby nárazovo. V realistickej scénografii venovala réžia občas zbytočnú pozornosť rekvizitám (kôš, plastové poháriky), a to na úkor jasnejšej motivácie hereckej akcie. Inscenácia Blackbird je aktuálna a silná najmä vďaka svojej téme a výpovedi, obzvlášť keď si uvedomíme, ako nekorektne sa k rodine obete z Nevidzian zachovala dedinská spoločnosť.
.peter Scherhaufer
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Jamie xx: In Colour (Young Turks)
Od vydania ostatného albumu The xx ubehli už takmer tri roky. Bolo by však nespravodlivé domnievať sa, že sólovka Jamieho Smitha je len klasickým vypĺňaním času najaktívnejšieho z členov londýnskeho tria. Práve naopak, In Colour je plnohodnotným albumom presahujúcim takmer celú tohtoročnú elektronickú produkciu. Jamie xx na svojej štúdiovke abstrahuje takmer všetky výrazné vplyvy posledných rokov – industriálne zvuky, oživovanie zapadnutých žánrov či zdeformované klubové vokály. Výsledkom je albumový opus, aký vzniká raz za dekádu. In Colour je encyklopédiou, ktorú treba ukázať každému, kto by sa odvážil frflať na smer vývoja hudobnej scény. Kritickú masu cynikov bez pochýb umlčí už otváracia skladba Gosh. Ťažko si spomenúť na taký výrazný a originálny element, aký sa v skladbe začne ozývať krátko po druhej minúte.
.fo
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Puding pani Elvisovej: Tektonická platňa (PPE)
Ak mala byť Tektonická platňa Pudingu pani Elvisovej konceptuálnym albumom, tak koncept sa stráca po prvých dvoch pesničkách. Začíname prúdmi láv, pokračujeme Mezopotámiou. „Tu sa začína civilizácia, Mezopotámia, to čo sme chceli nájsť,” spieva Slivka v jednej z najkrajších piesní na albume. V ďalších piesňach sa z veľkej historickej panorámy vraciame tam, kde sú Pudingáči doma: k hudobným vtipom, veselým pesničkám, pri ktorých sa dá skákať a tancovať, no ktoré sa len tak ľahko neopočúvajú. Slivkin naivne pôvabný spev, jednoduché bíty, veselé texty, zvuk, ktorý sa s nadhľadom vyhýba módnym trendom tanečnej elektroniky, obohatený Stroonovým vibrafónom. Minimálne dve piesne, ktoré sa stanú žiadanými koncertnými hitmi (Mezopotámia, Sisisisi), milá vianočná nostalgia za rodnými Košicami (Antistres). Koncept sa síce stráca, Pudingu to však na chuti neuberá. Stále je skutočný, pravdivý, radostný.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.