Statočnosť, čestnosť, česť, nezlomnosť, odhodlanosť, obetavosť, vernosť. Všetky tieto fantazmagorické mýty stredovekých rytierskych románov zahoďte do koša. Muža robí mužom obyčajný nožík. Ten o ňom prezradí všetko. Žiaden nemáte? Ako hovoria donskí kozáci: „Nemáš nožík, nemáš pravdu! Iba problém.“ Napríklad minule. Išiel som cez trhovisko. Dve panie sa rozprávali, že majú neuhasiteľnú spaľujúcu chuť na kaleráb. Niesli si ho v taške a horekovali, že ho nemajú ako zjesť, lebo nemajú pri sebe nožík. Začul som ich ponosy, vytiahol som môj multifunkčný švajčiarsky nožík a zašibrinkoval som im pred nosom. „Dámy, váš problém je vyriešený.“ Najprv chceli odhodiť peňaženky a trieliť kade ľahšie, ale potom pochopili, že som dobrák od kosti a zverili mi svoj nákup. Zobral som kaleráb, orezal som listy, ošúpal šupu a nakrájal ho na kúsky. Ďakovali, ani čo by som zabil draka. Ešte sa mi aj kúsok ušiel. Bol to bežný bohatiersky čin sparného popoludnia na trhu. Alebo inokedy, zabuchol som dvere na záchode v stravovni. Vyletela kľučka, zostal som tam uväznený v čpavkovom smrade. Volal som o pomoc, no nikto neprichádzal. Potom som vytiahol nožík a dvere som ním otvoril. Môj prvý nožík bol rybička. Hovorilo sa mu aj žabykláč, lebo generácie divokých predkov nimi v detstve klali žaby. Potom som mal dýku, motýlika aj vyskakovačku. Tato mal štepár. To bol najostrejší nôž vesmíru. Ten som obchádzal na kilometre. Zaštepovali sa ním stromky. Z plánky zrazu rástlo dobré ovocie. Milí priatelia, ostrime si čepele srdca, aby sme mohli vštepovať dobro do tohto sveta. A nožík? Je opäť iba metafora.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.