Jaroslav Daniška bol v .týždni zodpovedný za .klub. Na jar sme sa však rozhodli túto rubriku skrátiť, pričom som nechcel, aby to bolo kompenzované jeho väčšou účasťou v prvej časti časopisu. Pred rokmi som Jaroslava Danišku prijal do .týždňa ako vítané názorové doplnenie, ale nie ako naše ideové centrum. Mimochodom, toto som celé roky strážil, pričom som opakovane bránil práve Jaroslavov priestor pred nefér útokmi zvonku.
Pri skrátení klubu som Daniškovi navrhol zmenšený úväzok. Odmietol, pretože priestor pre svoje názory považuje za dôležitejší než zostavovanie .klubu. A tak sme sa rozišli.
Po pár týždňoch prišiel mail od Martina Hanusa, ktorý je na ročnom duchovnom pobyte v Taliansku. Oznámil mi, že Jarov svet a pohľad na časopis je mu bližší, takže sa nevráti. A potom mi to isté odkázal aj Jozef Majchrák.
Toľko fakty.
Tento časopis som zakladal ako otvorený priestor. Tak, ako som v politike vždy podporoval spojenectvo kresťanských demokratov, občianskych demokratov a ekonomických liberálov, tak v .týždni už desať rokov úzkostlivo strážim jeho rôznorodosť a priestor pre viaceré druhy konzervatívcov aj liberálov. Myslím, že sa nám to celkom darí. A keď sa pozerám okolo seba, táto otvorenosť, vrátane úcty ku katolíkom, je tu dosť výnimočná. Preto ma dosť zamrzeli poznámky odchádzajúcich kolegov, že pri referende tu nebolo médium, ktoré by vytváralo priestor na diskusiu. Čo iné boli práve ich obsiahle a opakované texty pred referendom v .týždni?
Ešte menej férový je však argument Jaroslava Danišku o čoraz liberálnejšom .týždni a o mojom posune od Vlada Palka k LGBT. Brzdite trochu, chlapci. Účelová lož a manipulácia nie je dobrý začiatok ničoho, ani vášho konzervatívneho denníka.
S Vladom Palkom som súhlasil v jeho videní úpadku KDH, v kritike kardinála Korca a aj v postoji, že mlčanie hierarchie voči arcibiskupovi Bezákovi bolo hriechom. A súhlasím dodnes. S LGBT, naopak, nesúhlasím od začiatku ani pokiaľ ide o manželstvá, ani vo veci adopcií. Ale od začiatku som za registrované partnerstvá. A tak je to aj v celkovom postoji .týždňa k Západu, k dôležitosti cirkvi, k trhu, k Smeru, k Rusku aj k OSN. Žiadny posun. Exkolegovia, prosím vás, zachovajte si štýl.
Nechcem teraz opisovať naše redakčné spory. Poviem len toľko, že zastať sa Róberta Bezáka a dať mu priestor v .týždni mi bolo naozaj prednejšie, než v tejto súvislosti avizovaná hrozba odchodu jedného z troch kolegov. A pravda je aj to, že som vždy odmietal vciťovanie sa kolegov do katolíka Procházku, ale aj do Smeru, mlčanie o paktoch Fica s hierarchiou a aj názor, že bez tohto premiéra by to tu vlastne bolo horšie. Nič z toho však nepovažujem za svoj posun k liberálom. Skôr naopak.
Hoci si myslím, že odchádzajúci kolegovia preceňujú svoju váhu, želám im viac šťastia v jednofarebne konzervatívnom projekte. .týždeň taký nikdy nebude. Chceme byť soľou, nie mocou.
Pri skrátení klubu som Daniškovi navrhol zmenšený úväzok. Odmietol, pretože priestor pre svoje názory považuje za dôležitejší než zostavovanie .klubu. A tak sme sa rozišli.
Po pár týždňoch prišiel mail od Martina Hanusa, ktorý je na ročnom duchovnom pobyte v Taliansku. Oznámil mi, že Jarov svet a pohľad na časopis je mu bližší, takže sa nevráti. A potom mi to isté odkázal aj Jozef Majchrák.
Toľko fakty.
Tento časopis som zakladal ako otvorený priestor. Tak, ako som v politike vždy podporoval spojenectvo kresťanských demokratov, občianskych demokratov a ekonomických liberálov, tak v .týždni už desať rokov úzkostlivo strážim jeho rôznorodosť a priestor pre viaceré druhy konzervatívcov aj liberálov. Myslím, že sa nám to celkom darí. A keď sa pozerám okolo seba, táto otvorenosť, vrátane úcty ku katolíkom, je tu dosť výnimočná. Preto ma dosť zamrzeli poznámky odchádzajúcich kolegov, že pri referende tu nebolo médium, ktoré by vytváralo priestor na diskusiu. Čo iné boli práve ich obsiahle a opakované texty pred referendom v .týždni?
Ešte menej férový je však argument Jaroslava Danišku o čoraz liberálnejšom .týždni a o mojom posune od Vlada Palka k LGBT. Brzdite trochu, chlapci. Účelová lož a manipulácia nie je dobrý začiatok ničoho, ani vášho konzervatívneho denníka.
S Vladom Palkom som súhlasil v jeho videní úpadku KDH, v kritike kardinála Korca a aj v postoji, že mlčanie hierarchie voči arcibiskupovi Bezákovi bolo hriechom. A súhlasím dodnes. S LGBT, naopak, nesúhlasím od začiatku ani pokiaľ ide o manželstvá, ani vo veci adopcií. Ale od začiatku som za registrované partnerstvá. A tak je to aj v celkovom postoji .týždňa k Západu, k dôležitosti cirkvi, k trhu, k Smeru, k Rusku aj k OSN. Žiadny posun. Exkolegovia, prosím vás, zachovajte si štýl.
Nechcem teraz opisovať naše redakčné spory. Poviem len toľko, že zastať sa Róberta Bezáka a dať mu priestor v .týždni mi bolo naozaj prednejšie, než v tejto súvislosti avizovaná hrozba odchodu jedného z troch kolegov. A pravda je aj to, že som vždy odmietal vciťovanie sa kolegov do katolíka Procházku, ale aj do Smeru, mlčanie o paktoch Fica s hierarchiou a aj názor, že bez tohto premiéra by to tu vlastne bolo horšie. Nič z toho však nepovažujem za svoj posun k liberálom. Skôr naopak.
Hoci si myslím, že odchádzajúci kolegovia preceňujú svoju váhu, želám im viac šťastia v jednofarebne konzervatívnom projekte. .týždeň taký nikdy nebude. Chceme byť soľou, nie mocou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.