Čitateľ už vie výsledok, na rozdiel od autora. Ale predstava, že by Európa napokon Grékom ustúpila – ešte ďalej za kroky, o ktoré už spolu s MMF cúvla – vyzerá neuveriteľne. Zatracovať dopredu scenár, že Angela Merkel a spol. „ocenia“ náklady grexitu ako vyššie než ďalší ústup pred vabankom ľavicových radikálov, sa však nedá.
Už po štvrtku si Brusel a Atény vymieňali čoraz nepriateľskejšie odkazy. V tom čase už všakj ECB v tichosti zvýšila strop krízového úverovania (ELA) gréckych bánk, z ktorých v júni odtekali vklady v tempe stámiliónov denne. Bolo by asi prisilné vidieť v tom nesporný signál, že ECB nechce dopustiť bankrot. Rozhodnutie z Frankfurtu je však v rozpore s logikou tvrdej línie „bez reforiem nech si idú“, ktorú Lagarde, Juncker, Dijsselbloem, Tusk (a tiež Fico...) prezentovali v posledných dňoch. Ak sú totiž Gréci naozaj rozhodnutí, že bankrot je lepší než „diktát“ veriteľov, tak je predsa jedno, či ECB zastaví ELA teraz, alebo o týždeň-dva neskôr. A ak aj Tsipras blufuje, tak beh na banky, ktoré zostanú bez hotovosti, by bol veľmi pádny argument, aby eurozóna konečne zložila falošné karty.
Faktom je, že nielen návrhmi, ktoré nemajú súvislosť s ekonomickou racionalitou, ale aj arogantno-hulvátskym štýlom, ktorým rokovania viedli, sa Gréci pripravili v EÚ o všetkých potenciálnych spojencov. Darmo majú pravdu v tom, že jediný spôsob oddlženia je odpísanie časti dlhov – ani Hollande (ktorý má k nim „filozoficky“ blízko), ani nikto iný dnes už nepočúva na ich korunný argument, že päť rokov podľa manuálu „trojky“ neprinieslo očakávané výsledky, naopak viedlo k zvýšeniu dlhovej zaťaženosti. Je tragickou strategickou chybou Tsiprasa, že namiesto toho, aby hľadaním spojencov oslabil Merkelovú, postavil proti sebe už aj celý juh.
Skutočnosť, že Grécko má najlepšie vzťahy s Ruskom, s ktorým podpísalo v piatok memorandum o plynovode (a pri tej príležitosti dostalo ponuku na finančnú pomoc) je geopolitické riziko grexitu, ktoré bude do rozhodovania lídrov vstupovať. Je pritom viac pravdepodobné, že odchod z eurozóny by bol aj odchodom z EÚ, pričom nočnou morou, ktorá vťahuje do hry dokonca aj USA, je vystúpenie Grécka ešte aj z NATO. Nie je pritom tajomstvom, že azda najsilnejší tlak na Merkelovú, aby ustúpila Grékom, vyvíja Barack Obama.
Pre Grékov je najlepšie riešenie napriek počiatočnej obrovskej bolesti návrat k drachme. Keďže na rozdiel od scenára dohody s Úniou a MMF v ňom vidno aspoň to príslovečné svetielko na konci tunela. Je to najlepšie aj pre Úniu a Slovensko v nej?
Jediná istota po bankrote je, že by všetci museli odpísať miliardy eur.
Už po štvrtku si Brusel a Atény vymieňali čoraz nepriateľskejšie odkazy. V tom čase už všakj ECB v tichosti zvýšila strop krízového úverovania (ELA) gréckych bánk, z ktorých v júni odtekali vklady v tempe stámiliónov denne. Bolo by asi prisilné vidieť v tom nesporný signál, že ECB nechce dopustiť bankrot. Rozhodnutie z Frankfurtu je však v rozpore s logikou tvrdej línie „bez reforiem nech si idú“, ktorú Lagarde, Juncker, Dijsselbloem, Tusk (a tiež Fico...) prezentovali v posledných dňoch. Ak sú totiž Gréci naozaj rozhodnutí, že bankrot je lepší než „diktát“ veriteľov, tak je predsa jedno, či ECB zastaví ELA teraz, alebo o týždeň-dva neskôr. A ak aj Tsipras blufuje, tak beh na banky, ktoré zostanú bez hotovosti, by bol veľmi pádny argument, aby eurozóna konečne zložila falošné karty.
Faktom je, že nielen návrhmi, ktoré nemajú súvislosť s ekonomickou racionalitou, ale aj arogantno-hulvátskym štýlom, ktorým rokovania viedli, sa Gréci pripravili v EÚ o všetkých potenciálnych spojencov. Darmo majú pravdu v tom, že jediný spôsob oddlženia je odpísanie časti dlhov – ani Hollande (ktorý má k nim „filozoficky“ blízko), ani nikto iný dnes už nepočúva na ich korunný argument, že päť rokov podľa manuálu „trojky“ neprinieslo očakávané výsledky, naopak viedlo k zvýšeniu dlhovej zaťaženosti. Je tragickou strategickou chybou Tsiprasa, že namiesto toho, aby hľadaním spojencov oslabil Merkelovú, postavil proti sebe už aj celý juh.
Skutočnosť, že Grécko má najlepšie vzťahy s Ruskom, s ktorým podpísalo v piatok memorandum o plynovode (a pri tej príležitosti dostalo ponuku na finančnú pomoc) je geopolitické riziko grexitu, ktoré bude do rozhodovania lídrov vstupovať. Je pritom viac pravdepodobné, že odchod z eurozóny by bol aj odchodom z EÚ, pričom nočnou morou, ktorá vťahuje do hry dokonca aj USA, je vystúpenie Grécka ešte aj z NATO. Nie je pritom tajomstvom, že azda najsilnejší tlak na Merkelovú, aby ustúpila Grékom, vyvíja Barack Obama.
Pre Grékov je najlepšie riešenie napriek počiatočnej obrovskej bolesti návrat k drachme. Keďže na rozdiel od scenára dohody s Úniou a MMF v ňom vidno aspoň to príslovečné svetielko na konci tunela. Je to najlepšie aj pre Úniu a Slovensko v nej?
Jediná istota po bankrote je, že by všetci museli odpísať miliardy eur.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.