Krátko po tom, ako poľskí voliči v prezidentských voľbách odmietli prezidentského kandidáta Občianskej platformy (PO), spustila premiérka Ewa Kopaczova rekonštrukciu vlády. Odvolala ministrov zdravotníctva, športu a štátneho pokladu, ktorý má v Poľsku na starosti spravovanie štátneho majetku. Navyše vyhodila aj šéfa svojich poradcov a podať demisiu prinútila predsedu dolnej komory parlamentu Radoslawa Sikorskeho.
Urobila tak v čase, keď preferencie strany padajú a Platforma v prieskumoch verejnej mienky zaostáva za svojím najväčším konkurentom, konzervatívnou stranou Práva a spravodlivosť, už približne o osem percent. Odvolaní politici boli zapletení do takzvanej odposluchovej kauzy, ktorá v Poľsku vypukla pred rokom, ale jej dozvuky rezonujú dodnes. Na verejnosť vtedy unikli nahrávky rozhovorov prominentných vládnych politikov, ktoré viedli v jednej varšavskej reštaurácií. Zverejnil ich týždenník Wprost a poľská verejnosť mohla vidieť a počuť svojich politikov tak, ako ich dovtedy nepoznala. Ako arogantných majstrov sveta s cynickým a vulgárnym slovníkom.
Kauza sa podpísala aj na páde obľúbenca stredoeurópskych salónov, bývalého ministra zahraničných vecí Sikorskeho. Tento nepochybne veľký politický talent so zaujímavým príbehom vojnového reportéra v Afganistane mal našliapnuté k oslňujúcej kariére. Nejaký čas sa o ňom dokonca uvažovalo ako o európskom ministrovi zahraničných vecí. Potom však spáchal diplomatickú samovraždu. Jednak sa v spomínanej reštaurácii, kde ho odpočúvali, nelichotivo vyjadroval na adresu britského premiéra Camerona, a jednak sa odpísal výrokom, že ruský prezident Putin navrhoval vtedajšiemu poľskému premiérovi Tuskovi rozdelenie Ukrajiny. Aj Tusk, aj Putin to popreli, a Sikorski sa musel ospravedlniť. Z postu ministra zahraničných vecí putoval na pozíciu šéfa dolnej komory parlamentu, ktorá nie je v Poľsku príliš prestížna. Dnes, po rošáde premiérky Kopaczovej prišiel aj o tento post a je radovým poslancom. Bez istoty, že ním ostane aj po voľbách.
.prečo padá Platforma
Pritom sa nedá povedať, že by súčasná poľská vláda riadila krajinu tragicky. Ekonomika sa celkom slušne rozvíjala, v čase finančnej krízy sa jej vyhla recesia, nezamestnanosť klesala a Poľsku sa darilo aj na medzinárodnej scéne. Napokon, bývalý šéf vlády a Platformy Donald Tusk sa stal koncom minulého roku predsedom Európskej rady. Napriek tomu má veľká časť poľskej spoločnosti pocit, že varšavská vládna elita je úplne odtrhnutá od reality. Svojou trochou k tomu prispela aj spomínaná kauza odposluchov. Napríklad poľská eurokomisárka Elzbieta Bienkowska sa v inkriminovanej reštaurácii vyjadrila, že „iba zlodeji a idioti pracujú za 6-tisíc zlotých“ (približne 1 400 eur), pričom priemerná mzda v Poľsku sa pohybuje pod hranicou tisíc eur. Viac ako polovica Poliakov sú teda podľa eurokomisárky buď zlodeji, alebo hlupáci. Netreba sa veľmi čudovať, že tento výrok sa stal symbolom politickej arogantnosti a ignorancie starostí bežných občanov. To zrejme brala do úvahy aj premiérka Kopaczova pri nomináciach náhradníkov za vyhodených ministrov. Varšavský spravodajca nemeckého denníka Frankfurter Allgemaine Zeitung napísal, že to, čo pri týchto výmenách najviac udiera do očí, je fakt, že noví ministri „nepochádzajú z pozlátenej varšavskej politickej elity, ale sú to ľudia, ktorí poznajú reálny život“.
Strata zmyslu pre realitu určite nie je jediným dôvodom poklesu popularity Platformy. Stranu oslabil aj odchod charizmatického Tuska, ktorého úradnícky pôsobiaca Ewa Kopaczova nedokázala plnohodnotne nahradiť. Svoju úlohu zohralo aj to, že veľká časť poľských voličov je z takmer osemročného vládnutia Platformy už unavená. To je voda na mlyn politikom, ktorí oslovujú protestných voličov. Najväčšou hviezdou medzi nimi je momentálne bývalý rocker Pawel Kukiz, ktorý v prezidentských voľbách skončil na treťom mieste a volili ho viac ako tri milióny Poliakov. Jeho občianske hnutie ide aj do parlamentných volieb a v niektorých prieskumoch verejnej mienky Platformu dokonca predbehlo.
.pomôže to?
To, čím Kukiz medzi voličmi boduje, celkom dobre ilustruje rozhovor denníka Gazeta Wyborcza s mladou varšavskou študentkou Aleksandrou Lapinskou, ktorá Kukiza volila v prezidentských voľbách. „Chcela som podporiť hnutie, ktoré sa dištancuje od straníckosti a dlhej vojny medzi PO a PiS. Ľudia sa nezaujímajú o to, aké hodnoty tieto strany predstavujú, aké rozhodnutia chcú urobiť, ale riadia sa stereotypmi, že jedna strana je viac konzervatívna a druhá zase viac liberálna. Hlasovaním sa Kukisa som chcela ukázať, že je veľa ľudí, ktorých toto už nebaví,“ zdôverila sa Lapinska.
V Poľsku teraz rezonuje otázka, či zmeny, s ktorými prišla poľská premiérka, dokážu vládnu stranu oživiť a zastaviť prepad jej popularity. Väčšina poľských analytikov a komentátorov je k tejto šanci skeptická a myslí si, že na to je už príliš neskoro. Napríklad takto hodnotí akciu Ewy Kopaczovej komentátor denníka Rzeczpospolita: „Ešte pred rokom by tieto nominácie vyzerali nádejne. Dnes však, keby vo vláde Ewy Kopaczovej zasadlo aj päť nobelistov, traja držitelia Oscara a siedmi Zuckerbergovia – nič by to nepomohlo. Zostávajú štyri mesiace. Päť zasadaní Sejmu. Čo môžu urobiť ministri inovujúce? Uzatvoriť veci svojich predchodcov. A pousmievať sa na voličov... A o to vlastne ide.“
Urobila tak v čase, keď preferencie strany padajú a Platforma v prieskumoch verejnej mienky zaostáva za svojím najväčším konkurentom, konzervatívnou stranou Práva a spravodlivosť, už približne o osem percent. Odvolaní politici boli zapletení do takzvanej odposluchovej kauzy, ktorá v Poľsku vypukla pred rokom, ale jej dozvuky rezonujú dodnes. Na verejnosť vtedy unikli nahrávky rozhovorov prominentných vládnych politikov, ktoré viedli v jednej varšavskej reštaurácií. Zverejnil ich týždenník Wprost a poľská verejnosť mohla vidieť a počuť svojich politikov tak, ako ich dovtedy nepoznala. Ako arogantných majstrov sveta s cynickým a vulgárnym slovníkom.
Kauza sa podpísala aj na páde obľúbenca stredoeurópskych salónov, bývalého ministra zahraničných vecí Sikorskeho. Tento nepochybne veľký politický talent so zaujímavým príbehom vojnového reportéra v Afganistane mal našliapnuté k oslňujúcej kariére. Nejaký čas sa o ňom dokonca uvažovalo ako o európskom ministrovi zahraničných vecí. Potom však spáchal diplomatickú samovraždu. Jednak sa v spomínanej reštaurácii, kde ho odpočúvali, nelichotivo vyjadroval na adresu britského premiéra Camerona, a jednak sa odpísal výrokom, že ruský prezident Putin navrhoval vtedajšiemu poľskému premiérovi Tuskovi rozdelenie Ukrajiny. Aj Tusk, aj Putin to popreli, a Sikorski sa musel ospravedlniť. Z postu ministra zahraničných vecí putoval na pozíciu šéfa dolnej komory parlamentu, ktorá nie je v Poľsku príliš prestížna. Dnes, po rošáde premiérky Kopaczovej prišiel aj o tento post a je radovým poslancom. Bez istoty, že ním ostane aj po voľbách.
.prečo padá Platforma
Pritom sa nedá povedať, že by súčasná poľská vláda riadila krajinu tragicky. Ekonomika sa celkom slušne rozvíjala, v čase finančnej krízy sa jej vyhla recesia, nezamestnanosť klesala a Poľsku sa darilo aj na medzinárodnej scéne. Napokon, bývalý šéf vlády a Platformy Donald Tusk sa stal koncom minulého roku predsedom Európskej rady. Napriek tomu má veľká časť poľskej spoločnosti pocit, že varšavská vládna elita je úplne odtrhnutá od reality. Svojou trochou k tomu prispela aj spomínaná kauza odposluchov. Napríklad poľská eurokomisárka Elzbieta Bienkowska sa v inkriminovanej reštaurácii vyjadrila, že „iba zlodeji a idioti pracujú za 6-tisíc zlotých“ (približne 1 400 eur), pričom priemerná mzda v Poľsku sa pohybuje pod hranicou tisíc eur. Viac ako polovica Poliakov sú teda podľa eurokomisárky buď zlodeji, alebo hlupáci. Netreba sa veľmi čudovať, že tento výrok sa stal symbolom politickej arogantnosti a ignorancie starostí bežných občanov. To zrejme brala do úvahy aj premiérka Kopaczova pri nomináciach náhradníkov za vyhodených ministrov. Varšavský spravodajca nemeckého denníka Frankfurter Allgemaine Zeitung napísal, že to, čo pri týchto výmenách najviac udiera do očí, je fakt, že noví ministri „nepochádzajú z pozlátenej varšavskej politickej elity, ale sú to ľudia, ktorí poznajú reálny život“.
Strata zmyslu pre realitu určite nie je jediným dôvodom poklesu popularity Platformy. Stranu oslabil aj odchod charizmatického Tuska, ktorého úradnícky pôsobiaca Ewa Kopaczova nedokázala plnohodnotne nahradiť. Svoju úlohu zohralo aj to, že veľká časť poľských voličov je z takmer osemročného vládnutia Platformy už unavená. To je voda na mlyn politikom, ktorí oslovujú protestných voličov. Najväčšou hviezdou medzi nimi je momentálne bývalý rocker Pawel Kukiz, ktorý v prezidentských voľbách skončil na treťom mieste a volili ho viac ako tri milióny Poliakov. Jeho občianske hnutie ide aj do parlamentných volieb a v niektorých prieskumoch verejnej mienky Platformu dokonca predbehlo.
.pomôže to?
To, čím Kukiz medzi voličmi boduje, celkom dobre ilustruje rozhovor denníka Gazeta Wyborcza s mladou varšavskou študentkou Aleksandrou Lapinskou, ktorá Kukiza volila v prezidentských voľbách. „Chcela som podporiť hnutie, ktoré sa dištancuje od straníckosti a dlhej vojny medzi PO a PiS. Ľudia sa nezaujímajú o to, aké hodnoty tieto strany predstavujú, aké rozhodnutia chcú urobiť, ale riadia sa stereotypmi, že jedna strana je viac konzervatívna a druhá zase viac liberálna. Hlasovaním sa Kukisa som chcela ukázať, že je veľa ľudí, ktorých toto už nebaví,“ zdôverila sa Lapinska.
V Poľsku teraz rezonuje otázka, či zmeny, s ktorými prišla poľská premiérka, dokážu vládnu stranu oživiť a zastaviť prepad jej popularity. Väčšina poľských analytikov a komentátorov je k tejto šanci skeptická a myslí si, že na to je už príliš neskoro. Napríklad takto hodnotí akciu Ewy Kopaczovej komentátor denníka Rzeczpospolita: „Ešte pred rokom by tieto nominácie vyzerali nádejne. Dnes však, keby vo vláde Ewy Kopaczovej zasadlo aj päť nobelistov, traja držitelia Oscara a siedmi Zuckerbergovia – nič by to nepomohlo. Zostávajú štyri mesiace. Päť zasadaní Sejmu. Čo môžu urobiť ministri inovujúce? Uzatvoriť veci svojich predchodcov. A pousmievať sa na voličov... A o to vlastne ide.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.