Ján Kozák prebral reprezentáciu v lete 2013. V rankingu FIFA nám patrilo 63. miesto. Dnes sme na 17. pozícii a v júli poskočíme na 15., znamenajúce naše nové historické maximum. Z 19 zápasov sme za dva roky vyhrali 13 a prehrali len 3, všetky o gól. S Bosnou a Hercegovinou v súboji, v ktorom išlo o viac nášmu súperovi a ktorý mal v Žiline s 8-tisíc krajanmi v hľadisku domáce prostredie, s Gréckom v závere kvalifikácie MS 2014, keď Jánovi Muchovi prešla popod kopačku Škrtelova malá domov a vlani v máji v Rusku gólom 10 minút pred koncom, keď sa zborná chystala na mundial v Brazílii. Za dva roky sa pod 29 reprezentačných gólov podpísalo 15 hráčov! Z ideálnej Kozákovej zostavy sa to nepodarilo z poľa len obrancom Škrtelovi s Hubočanom.
.pozoruhodný posun
Pred júnovým asociačným termínom dokonca existovala malá teoretická možnosť, že pri žrebe kvalifikácie MS 2018, ktorý bude 25. júla v Petrohrade, poskočíme do prvého koša, medzi 9 najlepších európskych tímov! Vrátili sme sa do popredia druhého, z ktorého sme boli žrebovaní len dvakrát – v kvalifikácii ME 2012 a MS 2014. Šampionát v Rusku je ešte vzdialenou témou, ale naše napredovanie na najvyššej úrovni je pozoruhodné. „Som veľmi rád, že sa dala dohromady partia hráčov, ktorí chcú niečo dosiahnuť. Dôležité je, že stále napredujú, čo je pre každého trénera veľké plus,“ povedal Ján Kozák po víťazstve nad Macedónskom 2:1.
Neustále pripomína, že hráči dozrievajú, že jeho kolektív je po víťazstvách čoraz viac zladený. Pevný krok pri skvelej sérii mu dáva za pravdu. Vytvoril sa súdržný tím, ktorý si ide za svojím. Nevedno akou alchýmiou, akými slovami a čím, ale z hráčov, ktorí si v Lichtenštajnsku pribuchli dvere k šanci hrať o majstrovstvá sveta, je mužstvo, ktoré nezadržateľne smeruje na EURO 2016 a teší nás – hrou, nasadením, výsledkami.
Kozák po príchode k reprezentácii neurobil veľké personálne zmeny. Sám tvrdí, že potreboval „našich najlepších hráčov dostať na svoju stranu a stmeliť ich“. Minulosť sa zahodila, prišla pokora, rešpekt, vzájomná úcta. Trénerovi to vyšlo parádne. Hráči sa tešia na každý zraz i zápasy, v ktorých sa neboja prejaviť sebavedomie. Mužstvo má vnútornú silu, nepanikári, vie dostať vývoj zápasov na svoju stranu, pri každom víťazstve strelilo vedúci gól. Potom sedia aj futbalové veci na ihrisku. Mužstvo má pevnú kostru, os. Kozák nasadil do kvalifikačnej akcie v 6 zápasoch len 20 hráčov. Proti Macedónsku sa v nej prvýkrát objavili Kornel Saláta, ktorý zastúpil miesto zraneného Ďuricu a po necelých 8 minútach skóroval, a striedajúci Ondrej Duda, ktorý už predtým v marci rozhodol o víťazstve v prestížnom derby s Čechmi.
.dominancia a kontrola
Súboj s Macedóncami ukázal, že mužstvo presne vie, ako môže uspieť a ako presadí vlastné prednosti. A to je najvýraznejší znak jeho progresu. Realizačný tím sa rozhodol pre dlhú a pozornú prípravu, zorganizoval dlhé sústredenie s dvojdňovým vypnutím uprostred, veď júnový termín je veľmi zradný. Hráči sú už dlho po klubovej sezóne, mysľami možno na dovolenkách. Tréner a jeho spolupracovníci nič podobné nepripustili, hráči boli nadupaní, od začiatku dali najavo, že nedovolia pokazenie dojmu z vydareného priebehu kvalifikácie. „Reprezentácia napreduje, to sa nedá oklamať. Jasným dôkazom sú diváci. Všetky tri domáce kvalifikačné zápasy v Žiline boli vypredané. Ľudia fandia reprezentácii, čo tu dávno nebolo. Našou povinnosťou je vydať v každom zápase zo seba všetko. Možno prídu aj prehry či slabšie výkony, ale ak pôjdeme naplno, divák pri nás zostane,“ tešil sa Ján Kozák.
Máme opäť dvanásteho hráča. Choreografia fanúšikov pri národnej hymne bola pôsobivá. Hráči nadviazali víťaznou choreografiou na ihrisku. Dominovala v nej pevnosť obrany, ktorá súperovi nedovolila z hry za celý zápas jedinú gólovú príležitosť, výborný pohyb hráčov na čele s včeličkovým Pečovským a hravo-vitálnym Pekaríkom, výborné ťahy medzi brániacimi líniami Macedóncov, ktorým vojvodili Mak s Hamšíkom. Mrzelo azda len jedno: že v 20-minútovom úseku na začiatku 2. polčasu, v ktorom sme hrali najlepšie, sme nepridali knokautový tretí gól. A hoci mohol byť záver po nešťastnom inkasovaní nervózny a horúci, dianie sme mali pod kontrolou. „Ak by sme neboli vyhrali, nebolo by to spravodlivé,“ vystihol tréner hlavný dojem z víťazstva. Veľmi dôležité tri body sme si jednoducho zaslúžili. Pohľad na zoznam našich trinástich výhier pod Kozákovou taktovkou prezrádza, že 7-krát sme vyhrali o gól. Aj to je znak silného tímu.
Štyri zápasy pred koncom kvalifikačnej skupiny máme istotu prípadnej účasti v novembrovej baráži. S veľkou pravdepodobnosťou nám bod proti Bielorusku postačí na prípadnú pozíciu najlepšieho tímu z tretieho miesta. Takže čo ďalej? „Je pred nami nová výzva, ktorú si musíme zadefinovať a postaviť pred seba, aby sme za ňou mohli ísť. Je ňou priamy postup na ME, na ktorý bude potrebných veľa bodov,“ povedal tréner. Prenasledovatelia zo Španielska a Ukrajiny nespia, bodujú tiež. A práve s nimi zavŕšime 5. a 8. septembra v Oviede, respektíve v Žiline horúce futbalové leto. Jedno je isté: ak zdoláme Ukrajinu, postup bude realitou. Ešte predtým sa však pokúsime potrápiť víťaza ostatných dvoch európskych šampionátov na jeho pôde. Už teraz sa tešíme na veľké výzvy Kozákových chlapcov!
.autor je komentátor RTVS.
.pozoruhodný posun
Pred júnovým asociačným termínom dokonca existovala malá teoretická možnosť, že pri žrebe kvalifikácie MS 2018, ktorý bude 25. júla v Petrohrade, poskočíme do prvého koša, medzi 9 najlepších európskych tímov! Vrátili sme sa do popredia druhého, z ktorého sme boli žrebovaní len dvakrát – v kvalifikácii ME 2012 a MS 2014. Šampionát v Rusku je ešte vzdialenou témou, ale naše napredovanie na najvyššej úrovni je pozoruhodné. „Som veľmi rád, že sa dala dohromady partia hráčov, ktorí chcú niečo dosiahnuť. Dôležité je, že stále napredujú, čo je pre každého trénera veľké plus,“ povedal Ján Kozák po víťazstve nad Macedónskom 2:1.
Neustále pripomína, že hráči dozrievajú, že jeho kolektív je po víťazstvách čoraz viac zladený. Pevný krok pri skvelej sérii mu dáva za pravdu. Vytvoril sa súdržný tím, ktorý si ide za svojím. Nevedno akou alchýmiou, akými slovami a čím, ale z hráčov, ktorí si v Lichtenštajnsku pribuchli dvere k šanci hrať o majstrovstvá sveta, je mužstvo, ktoré nezadržateľne smeruje na EURO 2016 a teší nás – hrou, nasadením, výsledkami.
Kozák po príchode k reprezentácii neurobil veľké personálne zmeny. Sám tvrdí, že potreboval „našich najlepších hráčov dostať na svoju stranu a stmeliť ich“. Minulosť sa zahodila, prišla pokora, rešpekt, vzájomná úcta. Trénerovi to vyšlo parádne. Hráči sa tešia na každý zraz i zápasy, v ktorých sa neboja prejaviť sebavedomie. Mužstvo má vnútornú silu, nepanikári, vie dostať vývoj zápasov na svoju stranu, pri každom víťazstve strelilo vedúci gól. Potom sedia aj futbalové veci na ihrisku. Mužstvo má pevnú kostru, os. Kozák nasadil do kvalifikačnej akcie v 6 zápasoch len 20 hráčov. Proti Macedónsku sa v nej prvýkrát objavili Kornel Saláta, ktorý zastúpil miesto zraneného Ďuricu a po necelých 8 minútach skóroval, a striedajúci Ondrej Duda, ktorý už predtým v marci rozhodol o víťazstve v prestížnom derby s Čechmi.
.dominancia a kontrola
Súboj s Macedóncami ukázal, že mužstvo presne vie, ako môže uspieť a ako presadí vlastné prednosti. A to je najvýraznejší znak jeho progresu. Realizačný tím sa rozhodol pre dlhú a pozornú prípravu, zorganizoval dlhé sústredenie s dvojdňovým vypnutím uprostred, veď júnový termín je veľmi zradný. Hráči sú už dlho po klubovej sezóne, mysľami možno na dovolenkách. Tréner a jeho spolupracovníci nič podobné nepripustili, hráči boli nadupaní, od začiatku dali najavo, že nedovolia pokazenie dojmu z vydareného priebehu kvalifikácie. „Reprezentácia napreduje, to sa nedá oklamať. Jasným dôkazom sú diváci. Všetky tri domáce kvalifikačné zápasy v Žiline boli vypredané. Ľudia fandia reprezentácii, čo tu dávno nebolo. Našou povinnosťou je vydať v každom zápase zo seba všetko. Možno prídu aj prehry či slabšie výkony, ale ak pôjdeme naplno, divák pri nás zostane,“ tešil sa Ján Kozák.
Máme opäť dvanásteho hráča. Choreografia fanúšikov pri národnej hymne bola pôsobivá. Hráči nadviazali víťaznou choreografiou na ihrisku. Dominovala v nej pevnosť obrany, ktorá súperovi nedovolila z hry za celý zápas jedinú gólovú príležitosť, výborný pohyb hráčov na čele s včeličkovým Pečovským a hravo-vitálnym Pekaríkom, výborné ťahy medzi brániacimi líniami Macedóncov, ktorým vojvodili Mak s Hamšíkom. Mrzelo azda len jedno: že v 20-minútovom úseku na začiatku 2. polčasu, v ktorom sme hrali najlepšie, sme nepridali knokautový tretí gól. A hoci mohol byť záver po nešťastnom inkasovaní nervózny a horúci, dianie sme mali pod kontrolou. „Ak by sme neboli vyhrali, nebolo by to spravodlivé,“ vystihol tréner hlavný dojem z víťazstva. Veľmi dôležité tri body sme si jednoducho zaslúžili. Pohľad na zoznam našich trinástich výhier pod Kozákovou taktovkou prezrádza, že 7-krát sme vyhrali o gól. Aj to je znak silného tímu.
Štyri zápasy pred koncom kvalifikačnej skupiny máme istotu prípadnej účasti v novembrovej baráži. S veľkou pravdepodobnosťou nám bod proti Bielorusku postačí na prípadnú pozíciu najlepšieho tímu z tretieho miesta. Takže čo ďalej? „Je pred nami nová výzva, ktorú si musíme zadefinovať a postaviť pred seba, aby sme za ňou mohli ísť. Je ňou priamy postup na ME, na ktorý bude potrebných veľa bodov,“ povedal tréner. Prenasledovatelia zo Španielska a Ukrajiny nespia, bodujú tiež. A práve s nimi zavŕšime 5. a 8. septembra v Oviede, respektíve v Žiline horúce futbalové leto. Jedno je isté: ak zdoláme Ukrajinu, postup bude realitou. Ešte predtým sa však pokúsime potrápiť víťaza ostatných dvoch európskych šampionátov na jeho pôde. Už teraz sa tešíme na veľké výzvy Kozákových chlapcov!
.autor je komentátor RTVS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.