Voľba riaditeľa STV sa rozbehla. Komisia zverejnila mená kandidátov – ale už deň predtým, ako sa rozlepili obálky s konkrétnymi menami, poznali média koalíciou preferovaného kandidáta. Je Štefan Nižňanský budúci riaditeľ STV?
Do prvého kola voľby postúpilo 18 kandidátov. Niektoré mená sú notoricky známe z predchádzajúcich volieb, iné mená budia blahosklonný úsmev. Recesisti, outsideri, ktorí nestrávili svoj kariérny pád, ľudia preceňujúci svoje schopnosti, večne nedocenené indivíduá, neúspešní mediálni podnikatelia, exibicionisti, ktorým stačí pár minút mediálnej slávy... A seriózne vyzerajúci Vladimír Repčík, ktorý sa ako nastrčená bábka tak osvedčil pri riadení Ruskovej televízie.
.rada v akcii
Druhýkrát v histórii STV má nového riaditeľa zvoliť Rada STV, a nie parlament. Druhýkrát sa tu predvádza hra, že v Rade STV sedia od politických strán nezávislí odborníci, ktorí budú vyberať podľa kvality projektu a osobnostného profilu uchádzača.
Kým pri prvej voľbe v Rade STV – z ktorej vzišiel Radim Hreha – ešte boli isté očakávania, že niektorí členovia rady sa budú správať autonómne, tentoraz sú podobné očakávania oveľa menšie.
Keď novinári zistili od svojich zdrojov vnútri Smeru, že ten uvažuje podporiť Štefana Nižňanského, akoby sa voľba predčasne skončila. Médiá už zaujímal iba bývalý moderátor Československej televízie. Ten najprv sebavedome vyhlasoval, že má dosť skúseností a schopností na takúto funkciu, ale potom už odpovedal opatrnejšie. Vyhýbal sa aj komentovaniu toho, či je politicky priechodným kandidátom.
Nižňanský rýchlo pochopil, že spájanie jeho mena s koalíciou už niekoľko týždňov pred samotnou voľbou mu môže ublížiť. Aj .týždňu najprv rozhovor sľúbil, potom ho zrušil s vysvetlením: „...zvolený spôsob medializácie informácií o mojej osobe v súvislosti s prihláškou do konkurzu môže vyvolať dojem o snahe ovplyvniť ho ešte pred samotným vypočutím kandidátov pred Radou STV a jej následnou voľbou.“
.známa tvár
Meno a ani tvár Štefana Nižňanského (53) nie sú pre strednú a staršiu generáciu televíznych divákov neznáme. Redaktorom Československej televízie sa stal v roku 1978, od roku 1980 až do začiatku roka 1990 moderoval slovenské Aktuality a federálne Televízne noviny. Bol aj šéfom vnútropolitickej redakcie. To bola priam hviezdna kariéra mladého novinára v komunistickej televízii.
V prelomovom týždni v novembri 1989 Nižňanský spolumoderoval v Prahe hlavnú federálnu spravodajskú reláciu. Za svoju zásluhu dnes považuje to, že do vysielania sa dostali postupne aj reportáže o demonštráciách. Keď moc stratila silu a vplyv na médiá, televízia začala vysielať mimoriadne spravodajstvo, ktoré moderoval aj Štefan Nižňanský. Zrejme sám veril, že vďaka tomuto týždňu, keď sa stal aj tvárou prvých uvoľnenejších televíznych správ, sa zabudne na dvanásť rokov jeho úspešnej kariéry v komunistickej televízii.
Niektorí z jeho kolegov nám povedali, že ho vždy vnímali ako „zarytého komunistu“, ale zaznel aj názor, že to nebol typ hlboko presvedčeného komunistu, skôr taký konjunkturálny, ktorý sa ku komunistom pridal preto, že to otváralo to možnosti na rýchlu kariéru. A pomerne rýchlo pochopil, kedy treba zmeniť taktiku.
Po páde režimu však bol považovaný za „starú tvár“ spojenú s komunistickým režimom. Preto ho nové vedenie rýchlo stiahlo. On sám hovorí, že odchod z obrazovky bol jeho slobodným rozhodnutím – „presne tak ako rozhodnutie tých, ktorí v televízii ostali a začali robiť čistky a deformovať fungovanie spravodajstva i publicistiky ´novým smerom´“. Toto povedal v rozhovore pre Slovo.
Nižňanský získal v roku 1989 cenu Sympaťák roka – cenu, ktorá sa prvýkrát udeľovala pre obľúbenú televíznu tvár. O to bol preňho koniec televíznej kariéry bolestnejší a dodnes z jeho slov cítiť zatrpknutosť na tých, „čo začali robiť čistky“. Nezostal však na dlažbe, ako populárnu televíznu tvár si ho so štatútom nezávislého poslanca osvojila Komunistická strana Slovenska a neskôr SDĽ. Do roku 1993 pôsobil ako poslanec.
Po poslaneckej kariére sa pokúšal o drobné podnikateľské aktivity, až kým z neho Dušan Pašek v roku 1997 neurobil hovorcu slovenskej hokejovej reprezentácie, neskôr aj marketingového šéfa SZĽH. Opäť sa mu podarilo dostať sa do širšej pozornosti – najmä vďaka založeniu Siene slávy slovenského hokeja. Nižňanský ju prezentuje ako svoj „autorský projekt“, obhajuje dokonca svoje „duševné vlastníctvo“ na túto myšlienku. Vedenie SZĽH ho však krátko po otvorení Siene slávy z funkcie aj zo SZĽH vytlačilo. Nižňanský opäť odchádzal plný zatrpknutia. Neskôr v jednom rozhovore skonštatoval: „Ale na Slovensku je to tak. Duševným maloroľníkom vždy viac vyhovuje parazitovať na tom, čo iný vytvorí a keď to funguje, tak mu to chcú vziať alebo ho odstaviť.“
Týždeň požiadal o komentár Petra Šťastného, ktorý však na informáciu, že Štefan Nižňanský kandiduje za riaditeľa STV, iba udivene zvolal: „To je pre mňa šokujúce... To už na Slovensku môže byť riaditeľom naozaj každý... Kam táto krajina speje?!“ Mimochodom, keď Peter Šťastný vystúpil – bez účasti Juraja Širokého, ktorý odmietol prísť – v diskusii Pod lampou, a hovoril o svojich skúsenostiach s hokejovým zväzom, bol to práve Štefan Nižňanský, ktorý sa sťažoval Rade STV na porušenie princípu nestrannosti v tejto relácii a aj na poškodenie svojho mena.
.symbol
Po odchode z hokejového zväzu bol Nižňanský do roku 2007 šéfom spravodajstva Rádia Okey. Potom sa opäť vrátil k podnikaniu ako majiteľ PR a reklamnej agentúry. Podľa našich informácií je v súčasnosti poradcom ministerky práce Viery Tomanovej.
Nižňanský má blízko k ľuďom z bývalej SDĽ – a keďže SDĽ sa spojila so Smerom, nie je vylúčené, že sa Nižňanský môže stať človekom, ktorého si Smer osvojí. Najmä to krídlo v Smere, ktoré tvoria ľudia z bývalej KSS a SDĽ zaňho môže lobovať. Neprijateľným kandidátom však môže byť Nižňanský pre tých ľudí zo Smeru, ktorí nemajú veľmi radi spájanie Smeru s bývalými komunistami. A vnímajú citlivo fakt, že Nižňanský je aj po osemnástich rokoch pre strednú a staršiu generáciu symbolom komunistickej éry, v ktorej televízia bola najefektívnejšou propagandistickou zbraňou. Sám Nižňanský si pritom zakladá na tom, že nikdy nebol obyčajným čítačom správ, ako sú dnešní moderátori.
Podľa našich informácií s týmto „symbolom“ môžu mať vážny problém mladší členovia Smeru (napríklad Marek Maďarič), nehovoriac už o tom, ako tohto kandidáta vníma sponzor Smeru a šéf SZĽH Juraj Široký. Kandidatúra Štefana Nižňanského preto vôbec nie je taká istá – ako sa po prvých informáciách v médiách mohlo zdať.
.voľby
V Rade STV, ktorá bude v tomto zložení fungovať už len do konca marca, má koalícia z 15 členov 8 svojich ľudí. Je teoreticky možné, že aj táto stará rada môže zvoliť riaditeľa (v druhom kole stačí na zvolenie osem hlasov). Ale všetko by sa muselo diať v mimoriadne skrátených termínoch.
Pravdepodobnejšie je, že riaditeľa bude voliť až nová rada, ktorá je už zvolená a svojich funkcií sa ujme 1. apríla. Tam už bude mať koalícia 13 hlasov z 15, bude to teda absolútne pohodlná väčšina, kde jeden-dva zblúdené hlasy nebudú hrať rolu.
Ak by sa teda koaličné strany jednoznačne dohodli na svojom kandidátovi, mohol by byť zvolený veľmi rýchlo. Otázny môže byť postoj HZDS. Mečiarovci vždy chceli mať silný vplyv na STV, a tak im kandidát blízky Smeru, o ktorom s ním nikto dopredu nehovoril, nemusí vyhovovať. Ten pravý kandidát sa preto môže objaviť až v druhom kole. Prvé kolo, napokon, vždy vyzerá len ako zahrievacie a testovacie kolo. Slúži viac na skúmanie rozloženia síl a na prezentáciu outsiderov, ktorí potrebujú svoj lepšie či horšie skrývaný neúspech zakryť hrou na kandidáta do lukratívnej a vplyvnej funkcie.
Predpokladať, že by sa riaditeľom STV stal človek, ktorý nedostane posvätenie z koalície, je nepravdepodobné pri zložení rady, kde nekoaličné hlasy sú iba dva z pätnástich. Ako bude vyzerať STV po tom, čo ju bude riadiť človek zvolený radou, kde sedí Marián Tkáč, Richard Hergott, Lukáš Machala a ďalšie mená známych mediálnych expertov, je ťažké si aj predstaviť.
Do prvého kola voľby postúpilo 18 kandidátov. Niektoré mená sú notoricky známe z predchádzajúcich volieb, iné mená budia blahosklonný úsmev. Recesisti, outsideri, ktorí nestrávili svoj kariérny pád, ľudia preceňujúci svoje schopnosti, večne nedocenené indivíduá, neúspešní mediálni podnikatelia, exibicionisti, ktorým stačí pár minút mediálnej slávy... A seriózne vyzerajúci Vladimír Repčík, ktorý sa ako nastrčená bábka tak osvedčil pri riadení Ruskovej televízie.
.rada v akcii
Druhýkrát v histórii STV má nového riaditeľa zvoliť Rada STV, a nie parlament. Druhýkrát sa tu predvádza hra, že v Rade STV sedia od politických strán nezávislí odborníci, ktorí budú vyberať podľa kvality projektu a osobnostného profilu uchádzača.
Kým pri prvej voľbe v Rade STV – z ktorej vzišiel Radim Hreha – ešte boli isté očakávania, že niektorí členovia rady sa budú správať autonómne, tentoraz sú podobné očakávania oveľa menšie.
Keď novinári zistili od svojich zdrojov vnútri Smeru, že ten uvažuje podporiť Štefana Nižňanského, akoby sa voľba predčasne skončila. Médiá už zaujímal iba bývalý moderátor Československej televízie. Ten najprv sebavedome vyhlasoval, že má dosť skúseností a schopností na takúto funkciu, ale potom už odpovedal opatrnejšie. Vyhýbal sa aj komentovaniu toho, či je politicky priechodným kandidátom.
Nižňanský rýchlo pochopil, že spájanie jeho mena s koalíciou už niekoľko týždňov pred samotnou voľbou mu môže ublížiť. Aj .týždňu najprv rozhovor sľúbil, potom ho zrušil s vysvetlením: „...zvolený spôsob medializácie informácií o mojej osobe v súvislosti s prihláškou do konkurzu môže vyvolať dojem o snahe ovplyvniť ho ešte pred samotným vypočutím kandidátov pred Radou STV a jej následnou voľbou.“
.známa tvár
Meno a ani tvár Štefana Nižňanského (53) nie sú pre strednú a staršiu generáciu televíznych divákov neznáme. Redaktorom Československej televízie sa stal v roku 1978, od roku 1980 až do začiatku roka 1990 moderoval slovenské Aktuality a federálne Televízne noviny. Bol aj šéfom vnútropolitickej redakcie. To bola priam hviezdna kariéra mladého novinára v komunistickej televízii.
V prelomovom týždni v novembri 1989 Nižňanský spolumoderoval v Prahe hlavnú federálnu spravodajskú reláciu. Za svoju zásluhu dnes považuje to, že do vysielania sa dostali postupne aj reportáže o demonštráciách. Keď moc stratila silu a vplyv na médiá, televízia začala vysielať mimoriadne spravodajstvo, ktoré moderoval aj Štefan Nižňanský. Zrejme sám veril, že vďaka tomuto týždňu, keď sa stal aj tvárou prvých uvoľnenejších televíznych správ, sa zabudne na dvanásť rokov jeho úspešnej kariéry v komunistickej televízii.
Niektorí z jeho kolegov nám povedali, že ho vždy vnímali ako „zarytého komunistu“, ale zaznel aj názor, že to nebol typ hlboko presvedčeného komunistu, skôr taký konjunkturálny, ktorý sa ku komunistom pridal preto, že to otváralo to možnosti na rýchlu kariéru. A pomerne rýchlo pochopil, kedy treba zmeniť taktiku.
Po páde režimu však bol považovaný za „starú tvár“ spojenú s komunistickým režimom. Preto ho nové vedenie rýchlo stiahlo. On sám hovorí, že odchod z obrazovky bol jeho slobodným rozhodnutím – „presne tak ako rozhodnutie tých, ktorí v televízii ostali a začali robiť čistky a deformovať fungovanie spravodajstva i publicistiky ´novým smerom´“. Toto povedal v rozhovore pre Slovo.
Nižňanský získal v roku 1989 cenu Sympaťák roka – cenu, ktorá sa prvýkrát udeľovala pre obľúbenú televíznu tvár. O to bol preňho koniec televíznej kariéry bolestnejší a dodnes z jeho slov cítiť zatrpknutosť na tých, „čo začali robiť čistky“. Nezostal však na dlažbe, ako populárnu televíznu tvár si ho so štatútom nezávislého poslanca osvojila Komunistická strana Slovenska a neskôr SDĽ. Do roku 1993 pôsobil ako poslanec.
Po poslaneckej kariére sa pokúšal o drobné podnikateľské aktivity, až kým z neho Dušan Pašek v roku 1997 neurobil hovorcu slovenskej hokejovej reprezentácie, neskôr aj marketingového šéfa SZĽH. Opäť sa mu podarilo dostať sa do širšej pozornosti – najmä vďaka založeniu Siene slávy slovenského hokeja. Nižňanský ju prezentuje ako svoj „autorský projekt“, obhajuje dokonca svoje „duševné vlastníctvo“ na túto myšlienku. Vedenie SZĽH ho však krátko po otvorení Siene slávy z funkcie aj zo SZĽH vytlačilo. Nižňanský opäť odchádzal plný zatrpknutia. Neskôr v jednom rozhovore skonštatoval: „Ale na Slovensku je to tak. Duševným maloroľníkom vždy viac vyhovuje parazitovať na tom, čo iný vytvorí a keď to funguje, tak mu to chcú vziať alebo ho odstaviť.“
Týždeň požiadal o komentár Petra Šťastného, ktorý však na informáciu, že Štefan Nižňanský kandiduje za riaditeľa STV, iba udivene zvolal: „To je pre mňa šokujúce... To už na Slovensku môže byť riaditeľom naozaj každý... Kam táto krajina speje?!“ Mimochodom, keď Peter Šťastný vystúpil – bez účasti Juraja Širokého, ktorý odmietol prísť – v diskusii Pod lampou, a hovoril o svojich skúsenostiach s hokejovým zväzom, bol to práve Štefan Nižňanský, ktorý sa sťažoval Rade STV na porušenie princípu nestrannosti v tejto relácii a aj na poškodenie svojho mena.
.symbol
Po odchode z hokejového zväzu bol Nižňanský do roku 2007 šéfom spravodajstva Rádia Okey. Potom sa opäť vrátil k podnikaniu ako majiteľ PR a reklamnej agentúry. Podľa našich informácií je v súčasnosti poradcom ministerky práce Viery Tomanovej.
Nižňanský má blízko k ľuďom z bývalej SDĽ – a keďže SDĽ sa spojila so Smerom, nie je vylúčené, že sa Nižňanský môže stať človekom, ktorého si Smer osvojí. Najmä to krídlo v Smere, ktoré tvoria ľudia z bývalej KSS a SDĽ zaňho môže lobovať. Neprijateľným kandidátom však môže byť Nižňanský pre tých ľudí zo Smeru, ktorí nemajú veľmi radi spájanie Smeru s bývalými komunistami. A vnímajú citlivo fakt, že Nižňanský je aj po osemnástich rokoch pre strednú a staršiu generáciu symbolom komunistickej éry, v ktorej televízia bola najefektívnejšou propagandistickou zbraňou. Sám Nižňanský si pritom zakladá na tom, že nikdy nebol obyčajným čítačom správ, ako sú dnešní moderátori.
Podľa našich informácií s týmto „symbolom“ môžu mať vážny problém mladší členovia Smeru (napríklad Marek Maďarič), nehovoriac už o tom, ako tohto kandidáta vníma sponzor Smeru a šéf SZĽH Juraj Široký. Kandidatúra Štefana Nižňanského preto vôbec nie je taká istá – ako sa po prvých informáciách v médiách mohlo zdať.
.voľby
V Rade STV, ktorá bude v tomto zložení fungovať už len do konca marca, má koalícia z 15 členov 8 svojich ľudí. Je teoreticky možné, že aj táto stará rada môže zvoliť riaditeľa (v druhom kole stačí na zvolenie osem hlasov). Ale všetko by sa muselo diať v mimoriadne skrátených termínoch.
Pravdepodobnejšie je, že riaditeľa bude voliť až nová rada, ktorá je už zvolená a svojich funkcií sa ujme 1. apríla. Tam už bude mať koalícia 13 hlasov z 15, bude to teda absolútne pohodlná väčšina, kde jeden-dva zblúdené hlasy nebudú hrať rolu.
Ak by sa teda koaličné strany jednoznačne dohodli na svojom kandidátovi, mohol by byť zvolený veľmi rýchlo. Otázny môže byť postoj HZDS. Mečiarovci vždy chceli mať silný vplyv na STV, a tak im kandidát blízky Smeru, o ktorom s ním nikto dopredu nehovoril, nemusí vyhovovať. Ten pravý kandidát sa preto môže objaviť až v druhom kole. Prvé kolo, napokon, vždy vyzerá len ako zahrievacie a testovacie kolo. Slúži viac na skúmanie rozloženia síl a na prezentáciu outsiderov, ktorí potrebujú svoj lepšie či horšie skrývaný neúspech zakryť hrou na kandidáta do lukratívnej a vplyvnej funkcie.
Predpokladať, že by sa riaditeľom STV stal človek, ktorý nedostane posvätenie z koalície, je nepravdepodobné pri zložení rady, kde nekoaličné hlasy sú iba dva z pätnástich. Ako bude vyzerať STV po tom, čo ju bude riadiť človek zvolený radou, kde sedí Marián Tkáč, Richard Hergott, Lukáš Machala a ďalšie mená známych mediálnych expertov, je ťažké si aj predstaviť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.