Určite nie bežným Európanom, ktorí môžu byť pre neschopnosť a infantilnosť svojich politikov do tohto konfliktu vtiahnutí. Nevyhovuje ani Rusom, z ktorých tento konflikt urobil celosvetového strašiaka a dal Západu príležitosť položiť Rusko na kolená. Nie prvýkrát Západu vyhovuje slabé Rusko. Ukrajina je zrejme len vydarený experiment. Je rozvrátená, stáva sa rezerváciou a bránou pre pokračovanie podobného experimentu ďalej na východe. Západ si možno myslí, že je nespravodlivé, ak jedna krajina vlastní také obrovské prírodné bohatstvo. Tak si kedysi v Amerike mysleli, že by také bohatstvo nemali vlastniť primitívne indiánske kmene. A tak Indiáni skončili v rezerváciách. Ak má Rusko obavy zo Západu, tak možno práve preto, že sa k nemu nesprávajú ako k rovnocennému partnerovi, ale ako k niekomu, koho treba poúčať, trestať, riadiť, vychovávať. Sčasti si za tento prístup môžu Rusi sami. Asi niet národa, ktorý by zostúpil do takých temných hĺbok svojej duše a otvorene o sebe vyrozprával to, čo iné národy zakrývajú prívetivým úsmevom, a ktorý by toľkú pozornosť venoval svojim negatívam. Od Dostojevského, Gogoľa, Saltykova-Ščedrina až po Sorokina – nič sa nezmenilo. Pohľad do duše Ruska vyvoláva strach. A pritom sú temné labyrinty každej ľudskej duše rovnaké ako tie, o ktorých tak sebazničujúco píše ruská literatúra. Nikto tak ponižujúco nehovorí o svojom národe ako ruská inteligencia. Aj to je dávna tradícia, spojená s bojom medzi Východom a Západom v duši ruského národa, s bojom medzi liberálmi a patriotmi. Západ skôr načúva im blízkym liberálom, ktorí mu poskytujú nie príliš lichotivý obraz svojho národa: detský spisovateľ E. Uspenskij, na ktorého knihách vyrástla nejedna generácia, tvrdí, že v Rusku je desať percent rozumných ľudí a ostatní sú idioti, Ľ. Ulická, ktorú číta celé Rusko, sa vyjadrila, že jej národ sa zbláznil, spevák A. Makarevič, ktorého celé Rusko milovalo, nazval svoj národ hovnom, iní ho nazývajú dobytkom. Dobrý dôvod na strach.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.