Titulok tohto článku vyjadruje cieľ, ku ktorému smeruje moja vízia opozičnej spolupráce, predstavená pred niekoľkými dňami verejnosti po tom, čo som o nej informoval všetkých opozičných lídrov.
Otázka dňa znie: Budeme sa nečinne pozerať, ako valec tejto vládnej koalície postupne valcuje Slovensko? Budeme vládu len kritizovať ako kaviarenskí intelektuáli? Alebo urobíme všetko preto, aby súčasná opozícia budúce voľby vyhrala? Pokiaľ ide o mňa – som jednoznačne za druhú alternatívu.
.najväčší problém opozície
Najväčším problémom súčasnej opozície je podľa môjho názoru to, že ani len v očiach „stredo-pravých“ voličov nepredstavuje reálnu a dôveryhodnú alternatívu k súčasnej vláde. Prečo? Tu je niekoľko dôvodov tohto stavu:
Ako môže opozičný volič uveriť rečiam o „boľševikovi“, ak opozičné strany súčasne nevylučujú, že po budúcich voľbách pôjdu s tým istým boľševikom do vlády?
Ako môže niekto tvoriť reálnu alternatívu, keď len defenzívne bráni minulé reformy? Musíme predsa ponúknuť aj veľké nové témy. Také veľké témy, ako bola rovná daň alebo „trikrát a dosť“.
Ako môže niekto hovoriť o zmene, keď opozíciu osem rokov zastupujú tí istí ľudia? Po ôsmich rokoch vládnutia musí prísť v radoch opozície aspoň k čiastočnej generačnej obmene. Nedá sa rátať s tým, že budúce víťazstvo opozície by dokázala zabezpečiť rovnaká zostava, aká vládla v rokoch 1998 až 2006.
Ako môže opozičný volič uveriť, že sme schopní tvoriť budúcu vládu, ak nevieme často spoločne postupovať ani v opozícii?
.čo na začiatok?
Čo sa s tým dá robiť? Navrhujem nasledovný postup.
Prvý krok k dôveryhodnosti je písomný záväzok, že žiadna z opozičných strán nepôjde po budúcich parlamentných voľbách do vlády s politickými stranami dnešnej vládnej koalície. Bez tohto záväzku stratia opozičné strany morálne právo vystupovať ako alternatíva k súčasnej vláde. Ja osobne nechcem vo vláde Roberta Fica ani sekundovať, ani sa beznádejne prizerať, ako túto krajinu vedie zlým smerom.
Podmienkou dôveryhodnosti opozície je aj schopnosť spolupracovať. Ide najmä o dve veci: dohoda na spoločnom kandidátovi na prezidenta a dohoda o spoločnej tieňovej vláde. Spoločná tieňová vláda bude dôkazom, že opozícia je schopná vytvoriť alternatívu k súčasnej vláde. Objavili sa názory, že najskôr má byť program, a potom funkcie. Domnievam sa, že tento názor je nesprávny: je totiž zbytočné mať program, ak ho prezentujú politici, ktorým ľudia neuveria.
V spoločnej tieňovej vláde opozície by väčšinu mali tvoriť osobnosti, ktoré nezastávali ministerské posty v minulej vláde. Malo by ísť o zjavnú zmenu.
V spoločnej tieňovej vláde by mohli byť zastúpení aj predstavitelia „stredo-pravých“ mimoparlamentných strán (ktoré sa zaviažu nespolupracovať po voľbách so súčasnými vládnymi stranami) alebo nestranícki odborníci.
Hlavnými úlohami spoločnej tieňovej vlády bude pripraviť budúci vládny program a programovými stanoviskami podporovať kandidatúru spoločného prezidentského kandidáta.
Prioritami budúceho spoločného programu by mali byť oblasti, v ktorých súčasná vláda najviac zlyháva: zdravotná starostlivosť, boj proti zločinu, vzdelanostná ekonomika a vyrovnávanie regionálnych rozdielov.
Môj návrh ráta aj s určitým časovým harmonogramom. Spoločná tieňová vláda by mala vzniknúť v lete 2008. Každý člen spoločnej tieňovej vlády by mal do konca roka 2008 zorganizovať otvorenú programovú odbornú konferenciu v oblasti svojho rezortu, teda aj za účasti zástupcov súkromného sektora, praxe a mimovládnych organizácií. Začiatkom roka 2009 by mal každý člen spoločnej tieňovej vlády predstaviť program pre svoj rezort a v lete 2009 by ho mal obhájiť vo verejnom pripomienkovom konaní. Po prezidentských voľbách by malo prísť k dohode o budúcom vládnom programe.
.hľadajme „ako áno“
Uvedomujem si, že táto vízia má mnohé úskalia a riziká – je to však otvorený projekt. Očakával som a očakávam kritiku, pripomienky a alternatívy. Očakávam aktivitu. Veď „poraziť niečo ničím“ sa nedá. Inými slovami, nie je možné poraziť konkrétnu víziu žiadnou víziou.
Ale niečo je na doterajšej kritike trochu zarážajúce: ako keby sme zabúdali, že naším hlavným oponentom je ľavicovo-populistická Ficova vláda, a nie jednotlivé postavy súčasnej opozície. A ak to tak zostane, celkom isto budúce voľby prehráme. Som presvedčený, že hľadanie riešení „ako sa to dá“ je vždy lepšie, než hľadanie toho, „prečo sa to nedá“.
Nikdy som nenavrhoval, aby opozícia išla do volieb jednotne. Všetci vieme, že široké volebné koalície nikdy nemali na Slovensku synergický efekt. Ale spoločný blok KDH a SDKÚ-DS ako hrádza populistickej ľavice – prečo nie? Identitu žiadnej strany to neohrozuje. Ohrozuje to iba záujmy tých, ktorí by chceli vymeniť programové priority za hypotetické miesta v nejakej budúcej Ficovej vláde.
Na diskusiu som ponúkol moju predstavu o tom, ako môže súčasná opozícia vyhrať voľby v roku 2010. Ak má moja vízia nedostatky, najlepšie ich možno odhaliť tým, že niekto ponúkne inú, lepšiu víziu. Ak nikto lepšiu víziu neponúkne, potom ponúkam svoju víziu všetkým, ktorí majú energiu, odvahu a odhodlanie prispieť k víťazstvu v budúcich voľbách.
Autor je poslanec NR SR, podpredseda KDH, bývalý minister spravodlivosti.
Otázka dňa znie: Budeme sa nečinne pozerať, ako valec tejto vládnej koalície postupne valcuje Slovensko? Budeme vládu len kritizovať ako kaviarenskí intelektuáli? Alebo urobíme všetko preto, aby súčasná opozícia budúce voľby vyhrala? Pokiaľ ide o mňa – som jednoznačne za druhú alternatívu.
.najväčší problém opozície
Najväčším problémom súčasnej opozície je podľa môjho názoru to, že ani len v očiach „stredo-pravých“ voličov nepredstavuje reálnu a dôveryhodnú alternatívu k súčasnej vláde. Prečo? Tu je niekoľko dôvodov tohto stavu:
Ako môže opozičný volič uveriť rečiam o „boľševikovi“, ak opozičné strany súčasne nevylučujú, že po budúcich voľbách pôjdu s tým istým boľševikom do vlády?
Ako môže niekto tvoriť reálnu alternatívu, keď len defenzívne bráni minulé reformy? Musíme predsa ponúknuť aj veľké nové témy. Také veľké témy, ako bola rovná daň alebo „trikrát a dosť“.
Ako môže niekto hovoriť o zmene, keď opozíciu osem rokov zastupujú tí istí ľudia? Po ôsmich rokoch vládnutia musí prísť v radoch opozície aspoň k čiastočnej generačnej obmene. Nedá sa rátať s tým, že budúce víťazstvo opozície by dokázala zabezpečiť rovnaká zostava, aká vládla v rokoch 1998 až 2006.
Ako môže opozičný volič uveriť, že sme schopní tvoriť budúcu vládu, ak nevieme často spoločne postupovať ani v opozícii?
.čo na začiatok?
Čo sa s tým dá robiť? Navrhujem nasledovný postup.
Prvý krok k dôveryhodnosti je písomný záväzok, že žiadna z opozičných strán nepôjde po budúcich parlamentných voľbách do vlády s politickými stranami dnešnej vládnej koalície. Bez tohto záväzku stratia opozičné strany morálne právo vystupovať ako alternatíva k súčasnej vláde. Ja osobne nechcem vo vláde Roberta Fica ani sekundovať, ani sa beznádejne prizerať, ako túto krajinu vedie zlým smerom.
Podmienkou dôveryhodnosti opozície je aj schopnosť spolupracovať. Ide najmä o dve veci: dohoda na spoločnom kandidátovi na prezidenta a dohoda o spoločnej tieňovej vláde. Spoločná tieňová vláda bude dôkazom, že opozícia je schopná vytvoriť alternatívu k súčasnej vláde. Objavili sa názory, že najskôr má byť program, a potom funkcie. Domnievam sa, že tento názor je nesprávny: je totiž zbytočné mať program, ak ho prezentujú politici, ktorým ľudia neuveria.
V spoločnej tieňovej vláde opozície by väčšinu mali tvoriť osobnosti, ktoré nezastávali ministerské posty v minulej vláde. Malo by ísť o zjavnú zmenu.
V spoločnej tieňovej vláde by mohli byť zastúpení aj predstavitelia „stredo-pravých“ mimoparlamentných strán (ktoré sa zaviažu nespolupracovať po voľbách so súčasnými vládnymi stranami) alebo nestranícki odborníci.
Hlavnými úlohami spoločnej tieňovej vlády bude pripraviť budúci vládny program a programovými stanoviskami podporovať kandidatúru spoločného prezidentského kandidáta.
Prioritami budúceho spoločného programu by mali byť oblasti, v ktorých súčasná vláda najviac zlyháva: zdravotná starostlivosť, boj proti zločinu, vzdelanostná ekonomika a vyrovnávanie regionálnych rozdielov.
Môj návrh ráta aj s určitým časovým harmonogramom. Spoločná tieňová vláda by mala vzniknúť v lete 2008. Každý člen spoločnej tieňovej vlády by mal do konca roka 2008 zorganizovať otvorenú programovú odbornú konferenciu v oblasti svojho rezortu, teda aj za účasti zástupcov súkromného sektora, praxe a mimovládnych organizácií. Začiatkom roka 2009 by mal každý člen spoločnej tieňovej vlády predstaviť program pre svoj rezort a v lete 2009 by ho mal obhájiť vo verejnom pripomienkovom konaní. Po prezidentských voľbách by malo prísť k dohode o budúcom vládnom programe.
.hľadajme „ako áno“
Uvedomujem si, že táto vízia má mnohé úskalia a riziká – je to však otvorený projekt. Očakával som a očakávam kritiku, pripomienky a alternatívy. Očakávam aktivitu. Veď „poraziť niečo ničím“ sa nedá. Inými slovami, nie je možné poraziť konkrétnu víziu žiadnou víziou.
Ale niečo je na doterajšej kritike trochu zarážajúce: ako keby sme zabúdali, že naším hlavným oponentom je ľavicovo-populistická Ficova vláda, a nie jednotlivé postavy súčasnej opozície. A ak to tak zostane, celkom isto budúce voľby prehráme. Som presvedčený, že hľadanie riešení „ako sa to dá“ je vždy lepšie, než hľadanie toho, „prečo sa to nedá“.
Nikdy som nenavrhoval, aby opozícia išla do volieb jednotne. Všetci vieme, že široké volebné koalície nikdy nemali na Slovensku synergický efekt. Ale spoločný blok KDH a SDKÚ-DS ako hrádza populistickej ľavice – prečo nie? Identitu žiadnej strany to neohrozuje. Ohrozuje to iba záujmy tých, ktorí by chceli vymeniť programové priority za hypotetické miesta v nejakej budúcej Ficovej vláde.
Na diskusiu som ponúkol moju predstavu o tom, ako môže súčasná opozícia vyhrať voľby v roku 2010. Ak má moja vízia nedostatky, najlepšie ich možno odhaliť tým, že niekto ponúkne inú, lepšiu víziu. Ak nikto lepšiu víziu neponúkne, potom ponúkam svoju víziu všetkým, ktorí majú energiu, odvahu a odhodlanie prispieť k víťazstvu v budúcich voľbách.
Autor je poslanec NR SR, podpredseda KDH, bývalý minister spravodlivosti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.