.pavol Hubinák (moderátor Rádia_FM, tvorí hudbu, reklamy, dabing)
1. Výber hier je u nás podmienený nižším vekom. Syn má osem rokov, a tak ide zväčša o plošinovky (tzv. skákačky, kde sa hlavná postava vyhýba prekážkam). Veľmi obľúbené sú u nás konzolové hry s figúrkami, pretože je tam nadstavba v podobe zberateľstva. Konkrétne – séria Skylander je zábavná, nenáročná a dá sa hrať aj s figúrkami bez zapnutia televízie.
2. Zatiaľ sa nestalo, že by sa u nás zrazu objavila hra, ktorú by chcel syn hrávať a ja som mu to zakázal, ale viem určite, že japonské RPG, či GTA mu nemá význam ukazovať, pretože by nemal nič z deja. Či ho budem v budúcnosti chrániť pred strieľačkami a násilím v hrách? Netuším, ale ja som ako dieťa, samozrejme, zabíjal mimozemšťanov, no nemám potrebu to v dospelosti prenášať do reálneho života.
3. Áno, hrávame sa spolu. Je to pre mňa prirodzené vysvetľovať dej či prežívať dobrodružstvo spolu s dieťaťom. Je to väčšia zábava aj pre dieťa, keď vidí, že sa spoločne tešíme z úspechu. V podstate si nevybavujem situáciu, keď by som odložil dieťa k hre.
.braňo „Bebe“ Bezák (moderátor, DJ, člen kapely Saténové ruky)
1. Pokojne by som dal deťom do rúk Minecraft. Pretože podľa mňa podporuje kreativitu, zvedavosť a učí radosti z objavovania.
2. Násilné či vulgárne hry máme zakázané – napríklad GTA, Godfather. Ale ako starší syn rastie, má 14 rokov a už sa s tým bojuje ťažšie. Keď som ho prvý raz pristihol ako mastí nejakú strieľačku, previnilo mi oznámil: „Ale vypol som si krv!"
3. Na wíičku sme spolu so synom boxovali, hrali tenis a kolky. Teraz hrá hlavne na počítači a tam ide spoločné hranie ťažšie.
.ján Šicko (grafický dizajnér, multimediálny výtvarník)
1.Výber hier podriaďujem tomu, čo deti momentálne zaujíma. Snažím sa byť v tomto tematický. Futbalový ošiaľ vystriedal záujem môjho syna o hokej počas majstrovstiev. Takže v našej poličke máme okrem iných hier aj FIFA aj NHL. Sú to hry, ktoré sa môže hrať každý, no na ich majstrovské zvládnutie stačí len málokto. Vyžadujú si rýchle rozhodovanie a zároveň náročnú koordináciu prstov.
2. Filtrovanie hier u nás doma súvisí s vekom detí. Takže všetky strieľačky sú až do odvolania zakázané. Existujú aj hry, ktoré urážajú môj vkus a rovnako ako iným nevkusným produktom sa im cielene vyhýbame. Rovnako dôležité ako to, čo sa hrajú, je pre mňa dôležité aj ako dlho sa hrajú a čo robia, keď nie sú pri počítači.
3. Jasné, hráme sa aj spolu. Deťom som urobil prierez všetkých dobrých hier, ktoré som sa hrával ako malý. Hrali sme všetky klasiky zo ZX Spectrum či Amigy. Teraz sa zasa ja hrávam hry ich detstva, ale baví ma to čoraz menej. Lebo takmer vždy už prehrám.
.branči Kováč alias Vec (raper, producent, DJ)
1. Ak sa bavíme o hrách pre dospelých tak Fifu. Myslím, že skrz ňu by si mohlo dieťa osvojiť princípy tímovej spolupráce a futbalovú logiku. Plus tam nie je žiadna krv a fauly sa trestajú ako v naozajstnom futbale.
2. GTA. To je pre deti fakt silná káva, myslím. Prevteliť sa do grázla, čo kradne autá a strieľa ľudí na ulici by mohlo z detským mozočkom porobiť šarapatu.
3. Môj syn má ešte len rok, takže je na to priskoro. Aj keď prvé, čo na stole chytá, je práve ovládač od XBOX-u. Ďalšia vec je, že by som ho nechcel vtiahnuť do niečoho, s čím som mal sám istý čas problémy. Radšej ho pošlem na ihrisko.
.juraj Malíček (teoretik popkultúry, publicista)
1. Space Invaders, Donkey Kong, Pac Man, dal by som dcére prakticky akúkoľvek hru, ktorú mám spojenú s vlastným detstvom. Obávam sa však, že je to generačný pohľad, neaplikovateľný na prítomnosť. Dcéra si našla svoje vlastné videohry – síce v mojej zbierke, ale nezakazoval som jej nič, skôr som ju len tak jemne navigoval podľa toho, čo má rada. Dinosaury – Walking with Dinosaurus, rozprávkové príbehy s tajomstvom – Diggs Nightcrawler, Víly – Kameo či antropomorfné zvieratká – Sly Racoon.
2. Väčšinu mojich aktuálne obľúbených hier dcére neodporúčam – niežeby som jej čosi zakazoval, ale je pomerne bystrá, takže pochopila, že niektoré hry si naplno vychutná, až keď bude väčšia. Vždy jej ukážem aj vekové odporúčanie k hre. Keďže ma vidí hrávať od úplného malinka, veľmi dobre rozumie tomu, že niektoré videohry sú pre deti a niektoré pre dospelých – vidí to aj pri filmoch – miluje príbehy o princeznách, ale Prázdniny v Ríme ju ešte nechytili. A samozrejme, existujú hry, ktoré pred dcérou nehrávam, skôr kvôli prijatej spoločenskej konvencii ako kvôli tomu, že by som veril, že jej naozaj môžu uškodiť (emblematicky napríklad GTA, Manhunt, Last Of Us). Všetko je to vec poetiky tej-ktorej hry.
3. Hrávame spolu kooperatívne hry, vynikajúce sú Lego videohry – Star Wars, Harry Potter, Indiana Jones – atď. Hrajú sa na rozdelenej obrazovke, každý ovládame vlastnú postavičku, ale aby sme v hre postúpili ďalej, musíme spolupracovať. Toto nás baví náramne. Hrávame tiež futbal, aktuálne PES 15 – potrebujem dôstojného súpera, tak si ho vychovávam. Dcéra sama hráva hry podporujúce Move (Playstation) a Kinect (Xbox) – čo v praxi znamená poskakovanie po obývačke a mávanie ovládačmi v rukách. A tiež aj adventúry s prvkami plošinoviek – hlavne Kameo, Toren a Ico – hry s ktorými jej v ťažších pasážach pomáham. Videohry ju však určite nebavia tak veľmi ako mňa, takže som rád, ak si k tomu sadne tak raz za týždeň. Keď hrávam sám, občas si ku mne prisadne a náramne rada kibicuje. Jej rady robia napríklad z Portalu neuveriteľný zážitok. Výdatne mi radou pomohla aj pri poslednom Tomb Raiderovi, aj keď hlavným problémom celej hry sa stalo, prečo si Lara Croft nemôže obliecť kostým Zvonilky, čo ma v konečnom dôsledku trocha vyrušovalo.
1. Výber hier je u nás podmienený nižším vekom. Syn má osem rokov, a tak ide zväčša o plošinovky (tzv. skákačky, kde sa hlavná postava vyhýba prekážkam). Veľmi obľúbené sú u nás konzolové hry s figúrkami, pretože je tam nadstavba v podobe zberateľstva. Konkrétne – séria Skylander je zábavná, nenáročná a dá sa hrať aj s figúrkami bez zapnutia televízie.
2. Zatiaľ sa nestalo, že by sa u nás zrazu objavila hra, ktorú by chcel syn hrávať a ja som mu to zakázal, ale viem určite, že japonské RPG, či GTA mu nemá význam ukazovať, pretože by nemal nič z deja. Či ho budem v budúcnosti chrániť pred strieľačkami a násilím v hrách? Netuším, ale ja som ako dieťa, samozrejme, zabíjal mimozemšťanov, no nemám potrebu to v dospelosti prenášať do reálneho života.
3. Áno, hrávame sa spolu. Je to pre mňa prirodzené vysvetľovať dej či prežívať dobrodružstvo spolu s dieťaťom. Je to väčšia zábava aj pre dieťa, keď vidí, že sa spoločne tešíme z úspechu. V podstate si nevybavujem situáciu, keď by som odložil dieťa k hre.
.braňo „Bebe“ Bezák (moderátor, DJ, člen kapely Saténové ruky)
1. Pokojne by som dal deťom do rúk Minecraft. Pretože podľa mňa podporuje kreativitu, zvedavosť a učí radosti z objavovania.
2. Násilné či vulgárne hry máme zakázané – napríklad GTA, Godfather. Ale ako starší syn rastie, má 14 rokov a už sa s tým bojuje ťažšie. Keď som ho prvý raz pristihol ako mastí nejakú strieľačku, previnilo mi oznámil: „Ale vypol som si krv!"
3. Na wíičku sme spolu so synom boxovali, hrali tenis a kolky. Teraz hrá hlavne na počítači a tam ide spoločné hranie ťažšie.
.ján Šicko (grafický dizajnér, multimediálny výtvarník)
1.Výber hier podriaďujem tomu, čo deti momentálne zaujíma. Snažím sa byť v tomto tematický. Futbalový ošiaľ vystriedal záujem môjho syna o hokej počas majstrovstiev. Takže v našej poličke máme okrem iných hier aj FIFA aj NHL. Sú to hry, ktoré sa môže hrať každý, no na ich majstrovské zvládnutie stačí len málokto. Vyžadujú si rýchle rozhodovanie a zároveň náročnú koordináciu prstov.
2. Filtrovanie hier u nás doma súvisí s vekom detí. Takže všetky strieľačky sú až do odvolania zakázané. Existujú aj hry, ktoré urážajú môj vkus a rovnako ako iným nevkusným produktom sa im cielene vyhýbame. Rovnako dôležité ako to, čo sa hrajú, je pre mňa dôležité aj ako dlho sa hrajú a čo robia, keď nie sú pri počítači.
3. Jasné, hráme sa aj spolu. Deťom som urobil prierez všetkých dobrých hier, ktoré som sa hrával ako malý. Hrali sme všetky klasiky zo ZX Spectrum či Amigy. Teraz sa zasa ja hrávam hry ich detstva, ale baví ma to čoraz menej. Lebo takmer vždy už prehrám.
.branči Kováč alias Vec (raper, producent, DJ)
1. Ak sa bavíme o hrách pre dospelých tak Fifu. Myslím, že skrz ňu by si mohlo dieťa osvojiť princípy tímovej spolupráce a futbalovú logiku. Plus tam nie je žiadna krv a fauly sa trestajú ako v naozajstnom futbale.
2. GTA. To je pre deti fakt silná káva, myslím. Prevteliť sa do grázla, čo kradne autá a strieľa ľudí na ulici by mohlo z detským mozočkom porobiť šarapatu.
3. Môj syn má ešte len rok, takže je na to priskoro. Aj keď prvé, čo na stole chytá, je práve ovládač od XBOX-u. Ďalšia vec je, že by som ho nechcel vtiahnuť do niečoho, s čím som mal sám istý čas problémy. Radšej ho pošlem na ihrisko.
.juraj Malíček (teoretik popkultúry, publicista)
1. Space Invaders, Donkey Kong, Pac Man, dal by som dcére prakticky akúkoľvek hru, ktorú mám spojenú s vlastným detstvom. Obávam sa však, že je to generačný pohľad, neaplikovateľný na prítomnosť. Dcéra si našla svoje vlastné videohry – síce v mojej zbierke, ale nezakazoval som jej nič, skôr som ju len tak jemne navigoval podľa toho, čo má rada. Dinosaury – Walking with Dinosaurus, rozprávkové príbehy s tajomstvom – Diggs Nightcrawler, Víly – Kameo či antropomorfné zvieratká – Sly Racoon.
2. Väčšinu mojich aktuálne obľúbených hier dcére neodporúčam – niežeby som jej čosi zakazoval, ale je pomerne bystrá, takže pochopila, že niektoré hry si naplno vychutná, až keď bude väčšia. Vždy jej ukážem aj vekové odporúčanie k hre. Keďže ma vidí hrávať od úplného malinka, veľmi dobre rozumie tomu, že niektoré videohry sú pre deti a niektoré pre dospelých – vidí to aj pri filmoch – miluje príbehy o princeznách, ale Prázdniny v Ríme ju ešte nechytili. A samozrejme, existujú hry, ktoré pred dcérou nehrávam, skôr kvôli prijatej spoločenskej konvencii ako kvôli tomu, že by som veril, že jej naozaj môžu uškodiť (emblematicky napríklad GTA, Manhunt, Last Of Us). Všetko je to vec poetiky tej-ktorej hry.
3. Hrávame spolu kooperatívne hry, vynikajúce sú Lego videohry – Star Wars, Harry Potter, Indiana Jones – atď. Hrajú sa na rozdelenej obrazovke, každý ovládame vlastnú postavičku, ale aby sme v hre postúpili ďalej, musíme spolupracovať. Toto nás baví náramne. Hrávame tiež futbal, aktuálne PES 15 – potrebujem dôstojného súpera, tak si ho vychovávam. Dcéra sama hráva hry podporujúce Move (Playstation) a Kinect (Xbox) – čo v praxi znamená poskakovanie po obývačke a mávanie ovládačmi v rukách. A tiež aj adventúry s prvkami plošinoviek – hlavne Kameo, Toren a Ico – hry s ktorými jej v ťažších pasážach pomáham. Videohry ju však určite nebavia tak veľmi ako mňa, takže som rád, ak si k tomu sadne tak raz za týždeň. Keď hrávam sám, občas si ku mne prisadne a náramne rada kibicuje. Jej rady robia napríklad z Portalu neuveriteľný zážitok. Výdatne mi radou pomohla aj pri poslednom Tomb Raiderovi, aj keď hlavným problémom celej hry sa stalo, prečo si Lara Croft nemôže obliecť kostým Zvonilky, čo ma v konečnom dôsledku trocha vyrušovalo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.