Miesto katastrofy: východ Doneckej oblasti Ukrajiny, v katastri obce Grabovo neďaleko mesta Torez. Všetkých 298 ľudí, nachádzajúcich sa na palube (283 cestujúcich a 15 členov posádky) zahynulo.
Náhly pád lietadla (po deštrukcii vinou výbuchu) nad oblasťou bojov nesporne nasvedčuje, že boeing sa nezrútil pre zlyhanie techniky či ľudského faktoru (chybu pilota alebo pozemnej služby), ale bol zostrelený.
.vyhlásenia separatistov
Ruské médiá od samého začiatku bojov v Donbase pravidelne informovali, že separatisti úspešne zostreľujú lietadlá a vrtuľníky ukrajinskej armády. Len od mája do 17. júla 2014 boli zostrelené: 4 vrtuľníky (2. a 5. mája – MI-243, 29. mája – MI-84, 24. júna – MI-85) a 3 lietadlá (6. júna – AN-306, 14. júna – IL-767, 14. júla AN-268).
Dňa 17. júla, v deň katastrofy Boeingu 777, štátne tlačové agentúry ITAR-TASS a RIA Novosti oznámili, že „domobranci“ zostrelili lietadlo AN-26 v priestore mesta Torez. Minister obrany samozvanej Doneckej ľudovej republiky Igor Girkin (Strelkov) v ten istý deň večer oznamuje na sociálnych sieťach, že „domobranci“ zostrelili lietadlo. Aj rebeli, aj ruské médiá uvádzajú miesto jeho katastrofy (oblasť mesta Torez v Doneckej oblasti) aj čas pádu lietadla (približne 16.00 miestneho času) – oboje sa presne zhoduje s miestom a časom katastrofy malazijského Boeingu 777. Všetci identifikujú zostrelené lietadlo ako ukrajinské AN-26. No večer, keď sa obraz toho, čo sa stalo, vyjasňuje, takéto oznamy sa končia.
Krátko pred pádom lietadla kremeľské médiá – NTV, Rossija 24 a ďalšie – informovali ruských divákov a poslucháčov, že donbaskí rebeli majú k dispozícii protilietadlové raketové systémy Buk. V interview pre agentúru Reuters o tom predovšetkým porozprával jeden z vodcov separatistov Alexander Chodakovskij. Na druhý deň Chodakovskij povedal, že nič také nepovedal. Agentúra Reuters musela zverejniť zvukový záznam, ktorý potvrdil separatistovo vyhlásenie: rebeli v Donbase naozaj dostali k dispozícii systémy Buk. Nepriamo vinu teroristov za zostrelený Boeing priznal predstaviteľ Ruska v OSN Vitalij Čurkin. „Ľudia z východu (Ukrajiny) povedali, že zostrelili vojenské lietadlo. Ak predpokladali, že zostrelili vojenské lietadlo, tak je to blamáž. Ak to bola blamáž, nebol to teroristický čin,“ povedal Čurkin.
.ako zahladzovali stopy
Po katastrofe Boeingu ruské médiá začali rozhlasovať jednu po druhej rôzne verzie tragédie. V podstate kremeľská propaganda odštartovala špeciálnu operáciu s cieľom vytvoriť určitú „dymovú clonu“ okolo vyšetrovania príčin katastrofy malajzijského lietadla. Podľa všetkého cieľom špeciálnej operácie bolo utajenie, že na tragédii mali účasť separatisti vyzbrojení ruským protilietadlovým raketovým systémom.
O štyri dni po katastrofe Prvý kanál ruskej televízie rozhlásil verziu generálneho štábu, že boeing zostrelilo ukrajinské bojové lietadlo Su-25. Túto hypotézu vyvrátil odborník na efektívnosť leteckých systémov Vadim Lukaševič: „Su-25 je bojové lietadlo, ideológia tohto stroja je účinkovať smerom k zemi, bezprostredne podporovať vojská na bojovom poli. Tvrdiť, že SU-25 zostrelilo lietadlo vo výške 11 000 metrov, je jednoducho neseriózne... podľa mňa je to neuskutočniteľné. Ba čo viac, chcel by som vidieť tých očitých svedkov, ktorí vidia zo zeme 15 až 20 metrov veľké lietadlo a spoľahlivo zistia jeho typ.“
Generálny konštruktér Su-25 Vladimir Babak nazval verziu o tom, že malajzijský Boeing 777 zostrelilo bojové lietadlo Su-25, „snahou zamiesť stopy“. Podľa slov tvorcu lietadla Su-25 tento stroj by mohol zaútočiť na Boeing vo výške 3 000 – 4 000 metrov, no zostreliť lietadlo letiace vo výške 10 500 met-
rov nedokáže.
Ešte jednu zvučnú „verziu“ rozhlásil odiózny kremeľský propagandista Michail Leontiev. V programe Odnako na Prvom kanáli 14. novembra oznámil, že má k dispozícii „senzačnú snímku“, ktorú pravdepodobne urobila cudzia špionážna družica v posledných sekundách letu malajzijského Boeingu 777 nad Ukrajinou. Podľa Leontieva táto fotografia potvrdzovala, že boeing zostrelila prúdová stíhačka MiG-29, ktorá ho prenasledovala. Fotografiu prebrali mnohé ruské médiá.
No vysvitlo, že snímka je falzifikát. Experti odhalili niekoľko príznakov falzifikovania: Celok je vytvorený zo snímok Google Maps z 28. 8. 2012 a na „zoom“ použili fotografiu z roku 2012 z máp ruského prehliadača Jandex. V koláži bola použitá fotografia bojového lietadla ponášajúceho sa na Su-27, ale v reportáži sa spomína MiG-29. S realitou sa nezhoduje ani miesto incidentu. Na fotografii Prvého kanála vidieť letisko v Donecku, no boeing bol zostrelený asi o 50 kilometrov ďalej. Čas, ktorý vidieť na falošnej koláži Prvého kanála, je UTC, to jest koordinovaný svetový čas. Na snímke je 1:19:47, v tom čase bola nad Ukrajinou noc. No malajzijský boeing bol zostrelený o 16.20 miestneho času.
Úsilie Kremľa vplývať na verejnú mienku a zmiasť vyšetrovanie však neprekazilo snahu určiť skutočné príčiny tragédie.
.vyšetrovanie
Krajiny, ktoré v tejto tragédii stratili svojich občanov, sú najviac zainteresované na tom, aby sa zistila pravda a určili vinníci. Okrem oficiálneho vyšetrovania okolností tragédie európska verejnosť a médiá vykonali vlastné nezávislé vyšetrovania, zbieranie dôkazov a vypočúvanie očitých svedkov.
Podľa zistení organizácie investigatívnych novinárov Correct!v, zverejnených v januári 2015, dopravný Boeing 777 malajzijských aerolínií sa zrútil v dôsledku zásahu z protilietadlového raketového systému Buk M1. Opierajúc sa o údaje vojenského experta, novinári usúdili, že dopravné lietadlo v nijakom prípade nemohla zostreliť stíhačka. Vyšetrovatelia po analýze fotografií a videozáznamov, po vypočutí svedkov a po obhliadke miesta katastrofy vystopovali presun protilietadlového raketového systému Buk M1, z ktorého bol Boeing zostrelený a prišli k záveru, že systém bol dopravený z ruského mesta Kursk. Na pozíciu, z ktorej sa strieľalo na lietadlo, Buk dopravili vojaci 53. protilietadlovej raketovej brigády, aby ním bránili ruské tankové divízie, bojujúce bez identifikačných znakov na ukrajinskom území.
Na otázku vyšetrovateľov, kto mohol vypáliť raketu z Buku, všetci experti vrátane bývalých vojakov 53. brigády protivzdušnej obrany v Kursku odpovedali, že separatisti nevedeli zaobchádzať s Bukom. „Niet pochýb, že rozkaz vypáliť na MH-17 dal ruský dôstojník,“ zhŕňajú autori vyšetrovania.
V marci 2015 bolo uverejnených hneď niekoľko materiálov z vyšetrovania, ktoré potvrdzovali, že boeing bol zostrelený protilietadlovým raketovým systémom Buk z územia pod kontrolou separatistov.
Najmä reportéri nemeckých televíznych staníc WDR a TBK a aj novinári Süddeutsche Zeitung boli neďaleko mesta Snežnoje na mieste predpokladaného vypálenia rakety z protilietadlového raketového systému Buk M1 a vypytovali sa miestnych obyvateľov. Svedkovia vypovedali, že 17. júla sledovali vypálenie protilietadlovej rakety zo zeme, no „skôr sa o tom báli rozprávať, lebo by im nikto neuveril“. Jeden zo svedkov povedal: „Bolo počuť výbuch od Stepanovky. Potom syčanie a potom výbuch smerom k nebu...“ Predpokladané miesto vypálenia rakety bolo rozorané.
.stopa nad Torezom
Dokumentárnym potvrdením toho, že malajzijský boeing zostrelila raketa zem-vzduch, vypustená zo systému Buk, nachádzajúceho sa v Doneckej oblasti na území kontrolovanom separatistami, sú snímky, ktoré urobil obyvateľ mesta Torez asi tri či štyri minúty po vypálení rakety. Fotografie zachytili inverznú stopu rakety celkom na začiatku, na štartovacom úseku jej dráhy.
Túto stopu, opísanú ako „stĺp dymu“, videli mnohí miestni obyvatelia. Potvrdzujú to aj svedectvá, ktoré získal spravodajca agentúry Reuters od obyvateľov dedinky Krasnyj Okťabr, nad ktorých hlavami práve vypálená raketa preletela. Tie svedectvá sú autentické: s miestnymi obyvateľmi sa dalo porozprávať po tom, ako sa dedinka ocitla mimo pásma aktívnych bojov.
O niekoľko hodín po katastrofe boeingu sa na sociálnych sieťach objavila fotka so stopou po vypálení rakety – fotografiu urobil jeden z miestnych obyvateľov.
Fotografiu podrobilo starostlivej expertíze spoločenstvo investigatívnych novinárov Bellingcat, ich závery svedčia o tom, že fotografia je nepochybne autentická.
Odmietnutá bola najmä kľúčová téza, ktorá spochybňovala autentickosť fotografie: farba oblohy na obrázku. Miesto pádu lietadla, kde bola zachytená oblačnosť, je vzdialené od bodu, kde sa nachádzal fotograf, asi 15 kilometrov, a pásmo, na ktoré mieri fotografov objektív, ešte ďalších 20 kilometrov. Na takú vzdialenosť mohla byť oblačnosť nad dvoma bodmi (vypálenie rakety a pád lietadla) celkom rozdielna. Tým skôr, že družicová meteorologická snímka tejto časti východnej Ukrajiny ukazuje, že Doneck so svojím okolím sa v ten deň nachádzal na okraji oblačného frontu a počasie tam mohlo byť veľmi premenlivé.
Ruskému novinárovi Sergejovi Parchomenkovi sa podarilo nájsť autora spomínanej fotografie a získať od neho jej originál.
Po preskúmaní dokumentu .jpeg (a tým skôr dokumentov NEF vo formáte RAW) je jasné, že na zobrazení nie sú nijaké „pramienky“ a „machule“, ktoré boli také podozrivé skeptikom. Všetka tá „špina“ sa tam dostala pri komprimovaní dokumentov do formátu nevyhnutného pre fotografie posielané na Twitter. V origináli je fotografia oveľa svetlejšia ako ten variant, ktorý bol uverejnený 17. júla 2014. „Stmavili“ ju pred zverejnením na Twitteri, aby bol výraznejší pás dymu uprostred záberu.
O okolnostiach snímky autor fotografie povedal Sergejovi Parchomenkovi toto:
„Cez deň som sa zdržiaval vo svojom byte na predmestí Toreza. Začul som rachot, oveľa silnejší, než zvuky strieľajúceho delostrelectva, mínometných výbuchov či sálv Gradu, na ktoré sme si už zvykli. Pribehol som k oknu a uvidel som, že vietor pomaly rozvieva dymovú stopu nad obzorom. Fotoaparát ležal na podokenici. Schmatol som ho a vybehol som po schodoch na strechu, chcel som fotografovať odtiaľ. Cvakol som prvý raz. Všimol som si, že rovno uprostred záberu sa ťahá elektrické vedenie. Vytočil som zoom na maximum a cvakol som druhý raz. Potom som sa obrátil a na druhej strane, na severe (teda presne smerom na Grabovo) som uvidel stĺp hustého modročierneho dymu. Povedal som si, že raketa dopadla na nejakú benzínovú pumpu alebo cisternu s mazutom. Presunul som sa na druhú stranu strechy, aby som urobil záber z miesta, kde neprekážajú drôty a antény. Tri minúty som sa tam motal – potom som urobil tretiu snímku. Netušil som, že na tretej snímke je dym lietadla, čo práve spadlo: nijaké lietadlo som nevidel. Preto som už ďalej nefotografoval: keby som vedel, čo za udalosť mám v zábere, fotografoval by som, samozrejme, ďalej. No o tom, čo sa stalo, som sa dozvedel až o niekoľko hodín. Vtedy som poslal zábery priateľovi a ten ich dal na Twitter.“
V textových informáciách, ktoré obsahujú autorove fotografické dokumenty NEF, sa naozaj našli všetky potrebné údaje o použitej kamere, jej nastavení a expozícii a taktiež o čase snímania týchto záberov: Fotografia 1 – 2014-07-17 16:25:41.50; Fotografia 2 – 2014-07-17 16:25:48.30; Fotografia 3 – 2014-07-17 16:30:06.50. Je to o šesť a o desať minút po čase, ktorý sa oficiálne pokladá za okamih katastrofy Boeingu MH-17.
Tieto snímky obsahujú dostatok detailov na to, aby sa dal spoľahlivo stotožniť bod snímania s reálnym priestorom. Na prvej fotografii, ktorá predstavuje širší uhol pohľadu, možno ľahko identifikovať množstvo takých detailov.
Ďalším krokom analýzy je pokus identifikovať tie charakteristické detaily na „pohľade zhora“, to jest na záberoch snímky z družice. Takých záberov máme k dispozícii pomerne veľa a sú realizované vo veľmi podrobnom rozlíšení a dostupné najmä pre používateľov programu Google Earth.
Tu sú fragmenty družicovej snímky, na ktorej veľmi pekne vidieť všetky orientačné body, zaznamenané na dvoch predtým opísaných fotografiách.
Bod A tu stanovuje východiskovú pozíciu autora fotografie, ktorú označil on sám. A naozaj: na družicovej snímke sa dá nájsť všetko, čo sa dostalo do objektívu: farma, jednotlivé stromy, dve chatové osady, stožiare nízkonapäťového a vysokonapäťového elektrického vedenia, dobre identifikovateľná halda (všetky orientačné body sú tu označené tými istými písmenami ako na východiskových fotografiách). To dokazuje, že autor fotografie presne určil svoje postavenie.
Takto vzniká možnosť narysovať myslenú „os pozorovania“, kde fotograf videl čierny dym, ktorý sa zdvihol nad predpokladaným bodom vypálenia rakety a vietor ho postupne odvial doprava. Na fotografiách ho vidíme približne v smere stredného stožiara vysokonapäťového elektrického vedenia – toho, ktorý sme označili písmenom M. Táto úsečka (X – Y) sa dá skontrolovať na družicovej mape: od bodu snímky cez vysoký elektrický stožiar.
Na porovnanie – je zaznamenaná aj na fotografiách s vyznačenými orientačnými bodmi. Logický vývod: práve na tejto osi alebo tesne popri nej sa nachádza bod, odkiaľ bola vypálená raketa, ktorá zostrelila boeing. Je veľmi pravdepodobné, že systém Buk, z ktorého bol vypálený osudový výstrel, bol umiestnený na tomto pozemku. Je to pretiahnuté pole pozdĺž cesty.
Na ľavom okraji sú dobre viditeľné stopy po manévrovaní nejakej ťažkej techniky a vedľa je veľký kus spálenej čiernej zeme, čiastočne už rozoraný. No táto pozícia je vhodná na rozmiestnenie raketového systému: rovno z cesty je výjazd cez úzky, no hustý pás lesa, ktorý ukrýva pole pred cudzím zrakom. A ešte jeden dôležitý detail: tá cesta vedie do osady Snežnoje, kde bol v júli 2014 veľakrát vyfotografovaný a nakrútený na video systém Buk.
Dňa 30. marca 2015 medzinárodná vyšetrovacia komisia, tvorená odborníkmi z Austrálie, Belgicka, Malajzie, Holandska a Ukrajiny, ktorá vykonávala trestnoprávne vyšetrovanie lietadla linky MH-17, zostreleného 17. júla 2014, vydala vyhlásenie, že pravdepodobnou sa javí verzia o zostrelení boeingu raketovým systémom Buk, ktorý prišiel z Ruska a bol pod kontrolou separatistov.
Náhly pád lietadla (po deštrukcii vinou výbuchu) nad oblasťou bojov nesporne nasvedčuje, že boeing sa nezrútil pre zlyhanie techniky či ľudského faktoru (chybu pilota alebo pozemnej služby), ale bol zostrelený.
.vyhlásenia separatistov
Ruské médiá od samého začiatku bojov v Donbase pravidelne informovali, že separatisti úspešne zostreľujú lietadlá a vrtuľníky ukrajinskej armády. Len od mája do 17. júla 2014 boli zostrelené: 4 vrtuľníky (2. a 5. mája – MI-243, 29. mája – MI-84, 24. júna – MI-85) a 3 lietadlá (6. júna – AN-306, 14. júna – IL-767, 14. júla AN-268).
Dňa 17. júla, v deň katastrofy Boeingu 777, štátne tlačové agentúry ITAR-TASS a RIA Novosti oznámili, že „domobranci“ zostrelili lietadlo AN-26 v priestore mesta Torez. Minister obrany samozvanej Doneckej ľudovej republiky Igor Girkin (Strelkov) v ten istý deň večer oznamuje na sociálnych sieťach, že „domobranci“ zostrelili lietadlo. Aj rebeli, aj ruské médiá uvádzajú miesto jeho katastrofy (oblasť mesta Torez v Doneckej oblasti) aj čas pádu lietadla (približne 16.00 miestneho času) – oboje sa presne zhoduje s miestom a časom katastrofy malazijského Boeingu 777. Všetci identifikujú zostrelené lietadlo ako ukrajinské AN-26. No večer, keď sa obraz toho, čo sa stalo, vyjasňuje, takéto oznamy sa končia.
Krátko pred pádom lietadla kremeľské médiá – NTV, Rossija 24 a ďalšie – informovali ruských divákov a poslucháčov, že donbaskí rebeli majú k dispozícii protilietadlové raketové systémy Buk. V interview pre agentúru Reuters o tom predovšetkým porozprával jeden z vodcov separatistov Alexander Chodakovskij. Na druhý deň Chodakovskij povedal, že nič také nepovedal. Agentúra Reuters musela zverejniť zvukový záznam, ktorý potvrdil separatistovo vyhlásenie: rebeli v Donbase naozaj dostali k dispozícii systémy Buk. Nepriamo vinu teroristov za zostrelený Boeing priznal predstaviteľ Ruska v OSN Vitalij Čurkin. „Ľudia z východu (Ukrajiny) povedali, že zostrelili vojenské lietadlo. Ak predpokladali, že zostrelili vojenské lietadlo, tak je to blamáž. Ak to bola blamáž, nebol to teroristický čin,“ povedal Čurkin.
.ako zahladzovali stopy
Po katastrofe Boeingu ruské médiá začali rozhlasovať jednu po druhej rôzne verzie tragédie. V podstate kremeľská propaganda odštartovala špeciálnu operáciu s cieľom vytvoriť určitú „dymovú clonu“ okolo vyšetrovania príčin katastrofy malajzijského lietadla. Podľa všetkého cieľom špeciálnej operácie bolo utajenie, že na tragédii mali účasť separatisti vyzbrojení ruským protilietadlovým raketovým systémom.
O štyri dni po katastrofe Prvý kanál ruskej televízie rozhlásil verziu generálneho štábu, že boeing zostrelilo ukrajinské bojové lietadlo Su-25. Túto hypotézu vyvrátil odborník na efektívnosť leteckých systémov Vadim Lukaševič: „Su-25 je bojové lietadlo, ideológia tohto stroja je účinkovať smerom k zemi, bezprostredne podporovať vojská na bojovom poli. Tvrdiť, že SU-25 zostrelilo lietadlo vo výške 11 000 metrov, je jednoducho neseriózne... podľa mňa je to neuskutočniteľné. Ba čo viac, chcel by som vidieť tých očitých svedkov, ktorí vidia zo zeme 15 až 20 metrov veľké lietadlo a spoľahlivo zistia jeho typ.“
Generálny konštruktér Su-25 Vladimir Babak nazval verziu o tom, že malajzijský Boeing 777 zostrelilo bojové lietadlo Su-25, „snahou zamiesť stopy“. Podľa slov tvorcu lietadla Su-25 tento stroj by mohol zaútočiť na Boeing vo výške 3 000 – 4 000 metrov, no zostreliť lietadlo letiace vo výške 10 500 met-
rov nedokáže.
Ešte jednu zvučnú „verziu“ rozhlásil odiózny kremeľský propagandista Michail Leontiev. V programe Odnako na Prvom kanáli 14. novembra oznámil, že má k dispozícii „senzačnú snímku“, ktorú pravdepodobne urobila cudzia špionážna družica v posledných sekundách letu malajzijského Boeingu 777 nad Ukrajinou. Podľa Leontieva táto fotografia potvrdzovala, že boeing zostrelila prúdová stíhačka MiG-29, ktorá ho prenasledovala. Fotografiu prebrali mnohé ruské médiá.
No vysvitlo, že snímka je falzifikát. Experti odhalili niekoľko príznakov falzifikovania: Celok je vytvorený zo snímok Google Maps z 28. 8. 2012 a na „zoom“ použili fotografiu z roku 2012 z máp ruského prehliadača Jandex. V koláži bola použitá fotografia bojového lietadla ponášajúceho sa na Su-27, ale v reportáži sa spomína MiG-29. S realitou sa nezhoduje ani miesto incidentu. Na fotografii Prvého kanála vidieť letisko v Donecku, no boeing bol zostrelený asi o 50 kilometrov ďalej. Čas, ktorý vidieť na falošnej koláži Prvého kanála, je UTC, to jest koordinovaný svetový čas. Na snímke je 1:19:47, v tom čase bola nad Ukrajinou noc. No malajzijský boeing bol zostrelený o 16.20 miestneho času.
Úsilie Kremľa vplývať na verejnú mienku a zmiasť vyšetrovanie však neprekazilo snahu určiť skutočné príčiny tragédie.
.vyšetrovanie
Krajiny, ktoré v tejto tragédii stratili svojich občanov, sú najviac zainteresované na tom, aby sa zistila pravda a určili vinníci. Okrem oficiálneho vyšetrovania okolností tragédie európska verejnosť a médiá vykonali vlastné nezávislé vyšetrovania, zbieranie dôkazov a vypočúvanie očitých svedkov.
Podľa zistení organizácie investigatívnych novinárov Correct!v, zverejnených v januári 2015, dopravný Boeing 777 malajzijských aerolínií sa zrútil v dôsledku zásahu z protilietadlového raketového systému Buk M1. Opierajúc sa o údaje vojenského experta, novinári usúdili, že dopravné lietadlo v nijakom prípade nemohla zostreliť stíhačka. Vyšetrovatelia po analýze fotografií a videozáznamov, po vypočutí svedkov a po obhliadke miesta katastrofy vystopovali presun protilietadlového raketového systému Buk M1, z ktorého bol Boeing zostrelený a prišli k záveru, že systém bol dopravený z ruského mesta Kursk. Na pozíciu, z ktorej sa strieľalo na lietadlo, Buk dopravili vojaci 53. protilietadlovej raketovej brigády, aby ním bránili ruské tankové divízie, bojujúce bez identifikačných znakov na ukrajinskom území.
Na otázku vyšetrovateľov, kto mohol vypáliť raketu z Buku, všetci experti vrátane bývalých vojakov 53. brigády protivzdušnej obrany v Kursku odpovedali, že separatisti nevedeli zaobchádzať s Bukom. „Niet pochýb, že rozkaz vypáliť na MH-17 dal ruský dôstojník,“ zhŕňajú autori vyšetrovania.
V marci 2015 bolo uverejnených hneď niekoľko materiálov z vyšetrovania, ktoré potvrdzovali, že boeing bol zostrelený protilietadlovým raketovým systémom Buk z územia pod kontrolou separatistov.
Najmä reportéri nemeckých televíznych staníc WDR a TBK a aj novinári Süddeutsche Zeitung boli neďaleko mesta Snežnoje na mieste predpokladaného vypálenia rakety z protilietadlového raketového systému Buk M1 a vypytovali sa miestnych obyvateľov. Svedkovia vypovedali, že 17. júla sledovali vypálenie protilietadlovej rakety zo zeme, no „skôr sa o tom báli rozprávať, lebo by im nikto neuveril“. Jeden zo svedkov povedal: „Bolo počuť výbuch od Stepanovky. Potom syčanie a potom výbuch smerom k nebu...“ Predpokladané miesto vypálenia rakety bolo rozorané.
.stopa nad Torezom
Dokumentárnym potvrdením toho, že malajzijský boeing zostrelila raketa zem-vzduch, vypustená zo systému Buk, nachádzajúceho sa v Doneckej oblasti na území kontrolovanom separatistami, sú snímky, ktoré urobil obyvateľ mesta Torez asi tri či štyri minúty po vypálení rakety. Fotografie zachytili inverznú stopu rakety celkom na začiatku, na štartovacom úseku jej dráhy.
Túto stopu, opísanú ako „stĺp dymu“, videli mnohí miestni obyvatelia. Potvrdzujú to aj svedectvá, ktoré získal spravodajca agentúry Reuters od obyvateľov dedinky Krasnyj Okťabr, nad ktorých hlavami práve vypálená raketa preletela. Tie svedectvá sú autentické: s miestnymi obyvateľmi sa dalo porozprávať po tom, ako sa dedinka ocitla mimo pásma aktívnych bojov.
O niekoľko hodín po katastrofe boeingu sa na sociálnych sieťach objavila fotka so stopou po vypálení rakety – fotografiu urobil jeden z miestnych obyvateľov.
Fotografiu podrobilo starostlivej expertíze spoločenstvo investigatívnych novinárov Bellingcat, ich závery svedčia o tom, že fotografia je nepochybne autentická.
Odmietnutá bola najmä kľúčová téza, ktorá spochybňovala autentickosť fotografie: farba oblohy na obrázku. Miesto pádu lietadla, kde bola zachytená oblačnosť, je vzdialené od bodu, kde sa nachádzal fotograf, asi 15 kilometrov, a pásmo, na ktoré mieri fotografov objektív, ešte ďalších 20 kilometrov. Na takú vzdialenosť mohla byť oblačnosť nad dvoma bodmi (vypálenie rakety a pád lietadla) celkom rozdielna. Tým skôr, že družicová meteorologická snímka tejto časti východnej Ukrajiny ukazuje, že Doneck so svojím okolím sa v ten deň nachádzal na okraji oblačného frontu a počasie tam mohlo byť veľmi premenlivé.
Ruskému novinárovi Sergejovi Parchomenkovi sa podarilo nájsť autora spomínanej fotografie a získať od neho jej originál.
Po preskúmaní dokumentu .jpeg (a tým skôr dokumentov NEF vo formáte RAW) je jasné, že na zobrazení nie sú nijaké „pramienky“ a „machule“, ktoré boli také podozrivé skeptikom. Všetka tá „špina“ sa tam dostala pri komprimovaní dokumentov do formátu nevyhnutného pre fotografie posielané na Twitter. V origináli je fotografia oveľa svetlejšia ako ten variant, ktorý bol uverejnený 17. júla 2014. „Stmavili“ ju pred zverejnením na Twitteri, aby bol výraznejší pás dymu uprostred záberu.
O okolnostiach snímky autor fotografie povedal Sergejovi Parchomenkovi toto:
„Cez deň som sa zdržiaval vo svojom byte na predmestí Toreza. Začul som rachot, oveľa silnejší, než zvuky strieľajúceho delostrelectva, mínometných výbuchov či sálv Gradu, na ktoré sme si už zvykli. Pribehol som k oknu a uvidel som, že vietor pomaly rozvieva dymovú stopu nad obzorom. Fotoaparát ležal na podokenici. Schmatol som ho a vybehol som po schodoch na strechu, chcel som fotografovať odtiaľ. Cvakol som prvý raz. Všimol som si, že rovno uprostred záberu sa ťahá elektrické vedenie. Vytočil som zoom na maximum a cvakol som druhý raz. Potom som sa obrátil a na druhej strane, na severe (teda presne smerom na Grabovo) som uvidel stĺp hustého modročierneho dymu. Povedal som si, že raketa dopadla na nejakú benzínovú pumpu alebo cisternu s mazutom. Presunul som sa na druhú stranu strechy, aby som urobil záber z miesta, kde neprekážajú drôty a antény. Tri minúty som sa tam motal – potom som urobil tretiu snímku. Netušil som, že na tretej snímke je dym lietadla, čo práve spadlo: nijaké lietadlo som nevidel. Preto som už ďalej nefotografoval: keby som vedel, čo za udalosť mám v zábere, fotografoval by som, samozrejme, ďalej. No o tom, čo sa stalo, som sa dozvedel až o niekoľko hodín. Vtedy som poslal zábery priateľovi a ten ich dal na Twitter.“
V textových informáciách, ktoré obsahujú autorove fotografické dokumenty NEF, sa naozaj našli všetky potrebné údaje o použitej kamere, jej nastavení a expozícii a taktiež o čase snímania týchto záberov: Fotografia 1 – 2014-07-17 16:25:41.50; Fotografia 2 – 2014-07-17 16:25:48.30; Fotografia 3 – 2014-07-17 16:30:06.50. Je to o šesť a o desať minút po čase, ktorý sa oficiálne pokladá za okamih katastrofy Boeingu MH-17.
Tieto snímky obsahujú dostatok detailov na to, aby sa dal spoľahlivo stotožniť bod snímania s reálnym priestorom. Na prvej fotografii, ktorá predstavuje širší uhol pohľadu, možno ľahko identifikovať množstvo takých detailov.
Ďalším krokom analýzy je pokus identifikovať tie charakteristické detaily na „pohľade zhora“, to jest na záberoch snímky z družice. Takých záberov máme k dispozícii pomerne veľa a sú realizované vo veľmi podrobnom rozlíšení a dostupné najmä pre používateľov programu Google Earth.
Tu sú fragmenty družicovej snímky, na ktorej veľmi pekne vidieť všetky orientačné body, zaznamenané na dvoch predtým opísaných fotografiách.
Bod A tu stanovuje východiskovú pozíciu autora fotografie, ktorú označil on sám. A naozaj: na družicovej snímke sa dá nájsť všetko, čo sa dostalo do objektívu: farma, jednotlivé stromy, dve chatové osady, stožiare nízkonapäťového a vysokonapäťového elektrického vedenia, dobre identifikovateľná halda (všetky orientačné body sú tu označené tými istými písmenami ako na východiskových fotografiách). To dokazuje, že autor fotografie presne určil svoje postavenie.
Takto vzniká možnosť narysovať myslenú „os pozorovania“, kde fotograf videl čierny dym, ktorý sa zdvihol nad predpokladaným bodom vypálenia rakety a vietor ho postupne odvial doprava. Na fotografiách ho vidíme približne v smere stredného stožiara vysokonapäťového elektrického vedenia – toho, ktorý sme označili písmenom M. Táto úsečka (X – Y) sa dá skontrolovať na družicovej mape: od bodu snímky cez vysoký elektrický stožiar.
Na porovnanie – je zaznamenaná aj na fotografiách s vyznačenými orientačnými bodmi. Logický vývod: práve na tejto osi alebo tesne popri nej sa nachádza bod, odkiaľ bola vypálená raketa, ktorá zostrelila boeing. Je veľmi pravdepodobné, že systém Buk, z ktorého bol vypálený osudový výstrel, bol umiestnený na tomto pozemku. Je to pretiahnuté pole pozdĺž cesty.
Na ľavom okraji sú dobre viditeľné stopy po manévrovaní nejakej ťažkej techniky a vedľa je veľký kus spálenej čiernej zeme, čiastočne už rozoraný. No táto pozícia je vhodná na rozmiestnenie raketového systému: rovno z cesty je výjazd cez úzky, no hustý pás lesa, ktorý ukrýva pole pred cudzím zrakom. A ešte jeden dôležitý detail: tá cesta vedie do osady Snežnoje, kde bol v júli 2014 veľakrát vyfotografovaný a nakrútený na video systém Buk.
Dňa 30. marca 2015 medzinárodná vyšetrovacia komisia, tvorená odborníkmi z Austrálie, Belgicka, Malajzie, Holandska a Ukrajiny, ktorá vykonávala trestnoprávne vyšetrovanie lietadla linky MH-17, zostreleného 17. júla 2014, vydala vyhlásenie, že pravdepodobnou sa javí verzia o zostrelení boeingu raketovým systémom Buk, ktorý prišiel z Ruska a bol pod kontrolou separatistov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.