No vyhlásená suverenita je iba deklarácia. Fakticky sa DĽR a LĽR nachádzajú pod správou oficiálnej Moskvy a zásadné rozhodnutia v nich závisia od ruských predstaviteľov a politických manažérov. Pritom z pohľadu práva Kremeľ neuznal suverenitu samozvaných republík a tak ako predtým oficiálne pokladá ich územie za časť Ukrajiny.
Po referende o nezávislosti Doneckej ľudovej republiky v máji 2014 sa v nej sformovali orgány moci. Kľúčovú pozíciu vo vedení „Doneckej republiky“ zaujal ruský občan a Moskovčan Alexander Borodaj, ktorý sa stal predsedom vlády. Analogický post v Luhanskej ľudovej republike zaujal iný ruský občan – Marat Baširov, politický manažér spolupracujúci s vládou Ruskej federácie.
Už skôr sa na ukrajinskom území objavili aj ďalší ruskí občania, ktorí zohrali kľúčovú úlohu v organizovaní ozbrojeného odporu miestnej moci v Donbase. Známym širokej verejnosti sa stal najmä dôstojník ruských tajných služieb vo výslužbe Igor Girkin (Strelkov), ktorý sa stihol zúčastniť na operácii pripojenia Krymu k Ruskej federácii a zorganizoval ozbrojený oddiel separatistov v meste Slaviansk, istý čas ho kontroloval a odrážal útoky ukrajinskej armády.
Borodaj a Girkin sú starí známi. Girkin voľakedy šéfoval bezpečnostnej službe v investičnom fonde Maršal-Kapital, ktorý vlastnil ruský biznismen Konstantin Malofejev. V tom čase tam ako konzultant pracoval aj Alexander Borodaj.
Ukrajinské orgány činné v trestnom konaní považujú Malofejeva za jedného z hlavných sponzorov rebelov na východe Ukrajiny. V júli 2014 sa proti nemu začalo trestné stíhanie za „vytvorenie nezákonných paramilitantných alebo ozbrojených formácií“ (paragraf 260 Trestného zákonníka Ukrajiny).
Borodaj a Girkin prišli do Donbasu začiatkom mája, po pripojení Krymu k Ruskej federácii. Borodaj pritom netajil, že má trvalý pobyt v Moskve a koordinuje svoju činnosť na území Ukrajiny s ruskými predstaviteľmi. Dňa 16. júna 2014 otvorene vyhlásil: „Dovoľujem si uistiť, že vedenie Ruskej federácie absolútne presne chápe, ako sa dajú riešiť problémy Doneckej ľudovej republiky a je pripravené to napomáhať na veľmi vysokej úrovni. Tiež dávno poznám a vážim si prezidentovho pomocníka Vladislava Surkova, ktorý vždy poskytuje DĽR serióznu podporu. Bez zveličovania, Surkov je náš človek v Kremli“.
To, že kádrové rozhodnutia v DĽR závisia od ruských činiteľov, potvrdzuje aj ďalší fakt. Dňa 18. júla 2014 podal demisiu predseda prezídia Najvyššieho sovietu DĽR Denis Pušilin. Podpredseda „republikového parlamentu“ Vladimir Makovič potvrdil, že oznámenie Pušilinovej demisie prišlo z Moskvy.
V pozadí kádrových rezerv pre Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku boli často spoločensko-politické projekty, priamo spojené s Kremľom. Napríklad post námestníka ministra energetiky DĽR obsadil Leonid Simunin, ktorý predtým pracoval v prokremeľskej organizácii Domáci a spomínal sa vo výpovediach účastníkov neonacistického zoskupenia BORN, ktoré uskutočnili mnoho demonštratívnych vrážd a boli presvedčení, že sa to deje so súhlasom Kremľa. Vo vládnych štruktúrach Luhanskej ľudovej republiky pracoval aj politický manažér Pavel Karpov, ktorý predtým spolupracoval s administratívou prezidenta Ruskej federácie ako kurátor nacionalistických organizácií.
Závažné svedectvá o úlohe Kremľa v kádrových rozhodnutiach DĽR a LĽR podal Igor Girkin, ktorý od mája do augusta 2014 zastával post ministra obrany takzvanej „Doneckej republiky“. Otvorene hovorí, že z vedenia Doneckej ľudovej republiky odišiel na nátlak Kremľa. „Nemôžem povedať, že by som odišiel dobrovoľne – pohrozili mi tým, že zastavia dodávky z Ruska a bez dodávok sa nedá bojovať. V Kremli triumfovala politická línia, orientovaná na mierové rokovania a na to potrebovali ústupčivých ľudí. No ja som nijakú ústupčivosť nepre-
javoval, a preto som nevyhovoval ich potrebám. Tak som musel opustiť svoj post,“ vyhlásil Girkin v januári 2015. Pritom spresnil, že kurátorom kádrových a politických otázok v Donbase je bývalý zástupca vedúceho Úradu prezidenta Ruskej federácie Vladislav Surkov.
Aj Alexander Borodaj, ktorý opustil vedenie Doneckej ľudovej republiky v auguste 2014 vysvetlil svoje a Girkinovo odstavenie takto: „Ja sám som bol rezolútne za to, aby Strelkov odišiel z DĽR, keďže mi bolo jasné, že sa blíži doba, keď vznikne krehká vidina mieru, a takí ľudia ako ja či Strelkov už nebudú potrební. Predstavte si, ako by to vyzeralo, keby som ja, rodák z Moskvy, pripojil svoj podpis k minským dohodám. Tá politická konštrukcia nemohla trvať dlho. Urobili sme svoju prácu, pomohli sme Doneckej ľudovej republike a napokon sme ju opustili.“
Moskovské riadenie spoza hraníc však nepomáha nastoliť poriadok na území samozvaných republík, kde prekvitá korupcia a svojvôľa.
Oboma republikami otriasajú obrovské škandály, spojené s rozdeľovaním humanitárnej pomoci z Ruska. „Velitelia a miestni obyvatelia hovoria, že konvoje sa rozkrádajú, a to v obrovských rozmeroch. Ak si dáme všetky informácie dovedna, výsledkom je, že rozkradli drvivú väčšinu – takmer deväť konvojov z desiatich. Pričom, kým v Donecku a Luhansku sa ľuďom aspoň niečo ušlo – asi tak jedna dávka za mesiac a len prísne vymedzenému okruhu ľudí (ľuďom starším ako sedemdesiat rokov a viacdetným matkám), do malých miest neprichádza nič. Alexej Mozgovoj býva v Alčevsku, z „humanitárnych konvojov“ nedostali nič. Ani Pavel Dremov v Pervomajsku nič nedostal – chcem tým povedal, že nič nedostali obyčajní ľudia a zariadenia. Situácia je strašná, pričom sú dôkazy, že humanitárna pomoc sa predáva na trhoviskách,“ povedal koordinátor Fondu pomoci Donbasu Gleb Kornilov.
Okrem toho v Luhanskej ľudovej republike zaznamenali prípady „ľudových súdov, ktoré fungujú mimo hoci aj sporného, no aspoň nejakého právneho priestoru, v ktorom pracujú oficiálne súdy. Ešte v jeseni 2014 vyšlo najavo, že v meste Alčevsk asi 300 miestnych obyvateľov jedného „podozrivého“ zo znásilnenia hlasovaním odsúdilo na smrť a druhého na odoslanie na front.
V januári 2015 sa vynorilo ešte jedno svedectvo toho, aká je v skutočnosti súčinnosť „ľudových republík“ na východe Ukrajiny s Kremľom. Sergej Danilov, expert pracovnej skupiny pre vytvorenie menového systému Doneckej ľudovej republiky, sa v Moskve stretol s ľuďmi podporujúcimi nezávislosť Donbasu: „Kto odpovie na otázku, koľko hláv je v Kremli? Paradoxná situácia: prišla sem pracovná skupina, bol v nej Boris Litvinov, budúci predseda Najvyššieho sovietu DĽR, trikrát sa stretol so Surkovom a predpokladal, že tento predstaviteľ štátu má právo byť kurátorom Novoruska, všetci sa mu chodia klaňať. Prišli sme tam a tam sa nás pýtajú: A ukázal vám, že má plnú moc? Nie, neukázal. A ukázal vám dokument, že má pridelené takéto úradné povinnosti? Nie, neukázal. Ale veď on má pridelený iný sektor, dozerá na Abcházsko a Južné Osetsko,“ hovorí Danilov. Toto vystúpenie je zaznamenané na video a zverejnené.
Niet pochýb o tom, že práve Vladislav Surkov zohráva jednu z kľúčových rolí v procese zahraničného riadenia „národných republík“, ktoré uskutočňuje Kremeľ. Formálne zodpovedá za otázky spolupráce s Abcházskom a Južným Osetskom, no už pri jeho menovaní v jeseni 2013 na post prezidentovho pomocníka bolo jasné, že do okruhu jeho záujmu bude patriť aj Ukrajina. Ľudí zo Surkovovho najbližšieho okolia neraz videli v Kyjeve v čase revolučných udalostí na Majdane. Ba čo viac, šéf bezpečnostnej služby Ukrajiny Valentyn Nalyvajčenko pri výročí streľby snajperov do ľudí na kyjevskom Euromajdane priamo obvinil Surkova z vedenia tejto operácie6.
Politika Kremľa vo vzťahu k Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike je mimoriadne zastretá a nepriehľadná. No fakty priameho regulovania politiky tých kvázi „nezávislých republík“ sa nedajú skryť. Fakticky ide o vytvorenie pseudoštátov na východe Ukrajiny, ktoré sú riadené z Moskvy a v podstate majú za úlohu vyvolávať tlak na oficiálny Kyjev.
Dôležité svedectvo účasti Vladislava Surkova na rozhodovaní o vnútorných veciach Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky zverejnil zvláštny spravodajca novín Kommersant Andrej Kolesnikov, keď napísal o rokovaniach v Minsku, na ktorých sa zúčastnili Vladimír Putin, nemecká kancelárka Angela Merkel, francúzsky prezident François Hollande a ukrajinský prezident Petro Porošenko. Dohoda o podmienkach zastavenia paľby v Donbase trvala celú noc, pričom oficiálni predstavitelia „národných republík“ sa na nich nezúčastnili, za dverami čakali na výsledky.
Z článku Andreja Kolesnikova/
.zdalo sa, že už ostala len maličkosť: dať podpísať Komplex opatrení vodcom Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky Alexandrovi Zacharčenkovi a Igorovi Plotnickému, ktorí čakali práve na tento okamih v Dipservice Hall, kde v tom čase zasadala kontaktná skupina. Do Dipservice Hall sa preto vydal pomocník ruského prezidenta Vladislav Surkov. Videl som, ako vyšiel z rokovacej miestnosti a mieril k východu. V tej chvíli sa ešte nevedelo, kam ide, no už bolo jasné, že udalosti načínajú naberať čoraz vyššiu rýchlosť... A vtom z rokovacej miestnosti vyšiel ukrajinský prezident... Nevedno prečo bol veľmi nespokojný. Potom sa vyjasnilo, prečo: Alexander Zacharčenko a Igor Plotnickij kategoricky odmietli dať svoje podpisy pod dokument. Okrem všetkého iného podpisy mohli znamenať aj ich politickú (a nielen politickú) smrť. Škoda slov: ten dokument znamenal riziko pre všetkých účastníkov procesu... Bol to totálny krach rokovania. Štrnásť hodín demonštratívne premárneného času.
O 10:40 sa Vladislav Surkov vrátil do Paláca nezávislosti a vyšiel na druhé poschodie, kde sa v tom čase nachádzal Vladimír Putin. Tam sa o nejaký čas pobrali aj François Hollande a Angela Merkel. Dozvedeli sa o rozhodnutí vodcov domobrany... Čo sa v tej chvíli dialo na druhom poschodí? Podarilo sa mi zrekonštruovať tie udalosti. Vladimír Putin povedal kolegom, že treba vysvetliť Alexandrovi Zacharčenkovi a Igorovi Plotnickému, prečo nemajú pravdu. „Nemôžem na nich tlačiť,“ zopakoval niekoľkokrát. A čo sa dialo potom? Angela Merkel navrhla všetko vysvetliť vodcom DĽR a LĽR prostredníctvom Rady Európskej únie, ktorá začala zasadať v Bruseli. Povedala, že domobrancom treba oznámiť: majú jeden a pol hodiny času. Po tomto termíne lídri Francie a Nemecka odídu a nikdy viac sa nevrátia a nijaké rokovania o ničom nebudú možné. Bolo potrebné, aby to potvrdil aj ruský líder. A on to potvrdil... A tak čakali.
Vladimír Putin vyšiel von a opäť vošiel do rokovacej miestnosti, keď do vypršania ultimáta ostali dve minúty. Povedal, že volal Vladislav Surkov, a dodal: „Obaja všetko podpísali.“ l
Článok Andreja Kolesnikova vyšiel v denníku Kommersant na druhý deň po rokovaniach.
Ruskí občania – organizátori a účastníci bojov proti Ukrajine/
Alexander Borodaj Predseda vlády DĽR 6. 5. – 7. 8. 2014; podpredseda vlády DĽR 8. 9. – 20. 10. 2014. Občan Ruska
Igor Girkin (Igor Ivanovič Strelkov). Minister obrany DĽR 15. 5. – 6. 7. 2014; vojenský veliteľ Donecka 6. 7. – 17. 7. 2014; minister obrany DĽR 7. 8. – 14. 8. 2014. Občan Ruska.
Igor Bezler V roku 2014 veliteľ „domobrany“ Gorlovky, DĽR. Slúžil v ozbrojených silách Ruskej federácie. Občan Ruska.
Arsenij „Motorola“ Pavlov Veliteľ práporu Sparta, DĽR. Občan Ruska.
Sergej Petrovskij Rozviedka DĽR. Občan Ruska.
Alexander Žučkovskij Nacionálnodemokratická strana, Petrohrad. Autor „Sputnika a pogromu“. Najznámejší dobrovoľník. Dováža muníciu k jednotkám „strelkovskej gardy“. Občan Ruska.
Marat Baširov (Po tatársky: Marat Foat uly Baširov.) Predseda vlády LĽR 4. 7. – 20. 8. 2014. Občan Ruska.
Alexander Miľčakov Veliteľ výsadkárskej útočnej roty „Rusič“, LĽR. Občan Ruska.
Zdroj: www.kashin.guru
Po referende o nezávislosti Doneckej ľudovej republiky v máji 2014 sa v nej sformovali orgány moci. Kľúčovú pozíciu vo vedení „Doneckej republiky“ zaujal ruský občan a Moskovčan Alexander Borodaj, ktorý sa stal predsedom vlády. Analogický post v Luhanskej ľudovej republike zaujal iný ruský občan – Marat Baširov, politický manažér spolupracujúci s vládou Ruskej federácie.
Už skôr sa na ukrajinskom území objavili aj ďalší ruskí občania, ktorí zohrali kľúčovú úlohu v organizovaní ozbrojeného odporu miestnej moci v Donbase. Známym širokej verejnosti sa stal najmä dôstojník ruských tajných služieb vo výslužbe Igor Girkin (Strelkov), ktorý sa stihol zúčastniť na operácii pripojenia Krymu k Ruskej federácii a zorganizoval ozbrojený oddiel separatistov v meste Slaviansk, istý čas ho kontroloval a odrážal útoky ukrajinskej armády.
Borodaj a Girkin sú starí známi. Girkin voľakedy šéfoval bezpečnostnej službe v investičnom fonde Maršal-Kapital, ktorý vlastnil ruský biznismen Konstantin Malofejev. V tom čase tam ako konzultant pracoval aj Alexander Borodaj.
Ukrajinské orgány činné v trestnom konaní považujú Malofejeva za jedného z hlavných sponzorov rebelov na východe Ukrajiny. V júli 2014 sa proti nemu začalo trestné stíhanie za „vytvorenie nezákonných paramilitantných alebo ozbrojených formácií“ (paragraf 260 Trestného zákonníka Ukrajiny).
Borodaj a Girkin prišli do Donbasu začiatkom mája, po pripojení Krymu k Ruskej federácii. Borodaj pritom netajil, že má trvalý pobyt v Moskve a koordinuje svoju činnosť na území Ukrajiny s ruskými predstaviteľmi. Dňa 16. júna 2014 otvorene vyhlásil: „Dovoľujem si uistiť, že vedenie Ruskej federácie absolútne presne chápe, ako sa dajú riešiť problémy Doneckej ľudovej republiky a je pripravené to napomáhať na veľmi vysokej úrovni. Tiež dávno poznám a vážim si prezidentovho pomocníka Vladislava Surkova, ktorý vždy poskytuje DĽR serióznu podporu. Bez zveličovania, Surkov je náš človek v Kremli“.
To, že kádrové rozhodnutia v DĽR závisia od ruských činiteľov, potvrdzuje aj ďalší fakt. Dňa 18. júla 2014 podal demisiu predseda prezídia Najvyššieho sovietu DĽR Denis Pušilin. Podpredseda „republikového parlamentu“ Vladimir Makovič potvrdil, že oznámenie Pušilinovej demisie prišlo z Moskvy.
V pozadí kádrových rezerv pre Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku boli často spoločensko-politické projekty, priamo spojené s Kremľom. Napríklad post námestníka ministra energetiky DĽR obsadil Leonid Simunin, ktorý predtým pracoval v prokremeľskej organizácii Domáci a spomínal sa vo výpovediach účastníkov neonacistického zoskupenia BORN, ktoré uskutočnili mnoho demonštratívnych vrážd a boli presvedčení, že sa to deje so súhlasom Kremľa. Vo vládnych štruktúrach Luhanskej ľudovej republiky pracoval aj politický manažér Pavel Karpov, ktorý predtým spolupracoval s administratívou prezidenta Ruskej federácie ako kurátor nacionalistických organizácií.
Závažné svedectvá o úlohe Kremľa v kádrových rozhodnutiach DĽR a LĽR podal Igor Girkin, ktorý od mája do augusta 2014 zastával post ministra obrany takzvanej „Doneckej republiky“. Otvorene hovorí, že z vedenia Doneckej ľudovej republiky odišiel na nátlak Kremľa. „Nemôžem povedať, že by som odišiel dobrovoľne – pohrozili mi tým, že zastavia dodávky z Ruska a bez dodávok sa nedá bojovať. V Kremli triumfovala politická línia, orientovaná na mierové rokovania a na to potrebovali ústupčivých ľudí. No ja som nijakú ústupčivosť nepre-
javoval, a preto som nevyhovoval ich potrebám. Tak som musel opustiť svoj post,“ vyhlásil Girkin v januári 2015. Pritom spresnil, že kurátorom kádrových a politických otázok v Donbase je bývalý zástupca vedúceho Úradu prezidenta Ruskej federácie Vladislav Surkov.
Aj Alexander Borodaj, ktorý opustil vedenie Doneckej ľudovej republiky v auguste 2014 vysvetlil svoje a Girkinovo odstavenie takto: „Ja sám som bol rezolútne za to, aby Strelkov odišiel z DĽR, keďže mi bolo jasné, že sa blíži doba, keď vznikne krehká vidina mieru, a takí ľudia ako ja či Strelkov už nebudú potrební. Predstavte si, ako by to vyzeralo, keby som ja, rodák z Moskvy, pripojil svoj podpis k minským dohodám. Tá politická konštrukcia nemohla trvať dlho. Urobili sme svoju prácu, pomohli sme Doneckej ľudovej republike a napokon sme ju opustili.“
Moskovské riadenie spoza hraníc však nepomáha nastoliť poriadok na území samozvaných republík, kde prekvitá korupcia a svojvôľa.
Oboma republikami otriasajú obrovské škandály, spojené s rozdeľovaním humanitárnej pomoci z Ruska. „Velitelia a miestni obyvatelia hovoria, že konvoje sa rozkrádajú, a to v obrovských rozmeroch. Ak si dáme všetky informácie dovedna, výsledkom je, že rozkradli drvivú väčšinu – takmer deväť konvojov z desiatich. Pričom, kým v Donecku a Luhansku sa ľuďom aspoň niečo ušlo – asi tak jedna dávka za mesiac a len prísne vymedzenému okruhu ľudí (ľuďom starším ako sedemdesiat rokov a viacdetným matkám), do malých miest neprichádza nič. Alexej Mozgovoj býva v Alčevsku, z „humanitárnych konvojov“ nedostali nič. Ani Pavel Dremov v Pervomajsku nič nedostal – chcem tým povedal, že nič nedostali obyčajní ľudia a zariadenia. Situácia je strašná, pričom sú dôkazy, že humanitárna pomoc sa predáva na trhoviskách,“ povedal koordinátor Fondu pomoci Donbasu Gleb Kornilov.
Okrem toho v Luhanskej ľudovej republike zaznamenali prípady „ľudových súdov, ktoré fungujú mimo hoci aj sporného, no aspoň nejakého právneho priestoru, v ktorom pracujú oficiálne súdy. Ešte v jeseni 2014 vyšlo najavo, že v meste Alčevsk asi 300 miestnych obyvateľov jedného „podozrivého“ zo znásilnenia hlasovaním odsúdilo na smrť a druhého na odoslanie na front.
V januári 2015 sa vynorilo ešte jedno svedectvo toho, aká je v skutočnosti súčinnosť „ľudových republík“ na východe Ukrajiny s Kremľom. Sergej Danilov, expert pracovnej skupiny pre vytvorenie menového systému Doneckej ľudovej republiky, sa v Moskve stretol s ľuďmi podporujúcimi nezávislosť Donbasu: „Kto odpovie na otázku, koľko hláv je v Kremli? Paradoxná situácia: prišla sem pracovná skupina, bol v nej Boris Litvinov, budúci predseda Najvyššieho sovietu DĽR, trikrát sa stretol so Surkovom a predpokladal, že tento predstaviteľ štátu má právo byť kurátorom Novoruska, všetci sa mu chodia klaňať. Prišli sme tam a tam sa nás pýtajú: A ukázal vám, že má plnú moc? Nie, neukázal. A ukázal vám dokument, že má pridelené takéto úradné povinnosti? Nie, neukázal. Ale veď on má pridelený iný sektor, dozerá na Abcházsko a Južné Osetsko,“ hovorí Danilov. Toto vystúpenie je zaznamenané na video a zverejnené.
Niet pochýb o tom, že práve Vladislav Surkov zohráva jednu z kľúčových rolí v procese zahraničného riadenia „národných republík“, ktoré uskutočňuje Kremeľ. Formálne zodpovedá za otázky spolupráce s Abcházskom a Južným Osetskom, no už pri jeho menovaní v jeseni 2013 na post prezidentovho pomocníka bolo jasné, že do okruhu jeho záujmu bude patriť aj Ukrajina. Ľudí zo Surkovovho najbližšieho okolia neraz videli v Kyjeve v čase revolučných udalostí na Majdane. Ba čo viac, šéf bezpečnostnej služby Ukrajiny Valentyn Nalyvajčenko pri výročí streľby snajperov do ľudí na kyjevskom Euromajdane priamo obvinil Surkova z vedenia tejto operácie6.
Politika Kremľa vo vzťahu k Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike je mimoriadne zastretá a nepriehľadná. No fakty priameho regulovania politiky tých kvázi „nezávislých republík“ sa nedajú skryť. Fakticky ide o vytvorenie pseudoštátov na východe Ukrajiny, ktoré sú riadené z Moskvy a v podstate majú za úlohu vyvolávať tlak na oficiálny Kyjev.
Dôležité svedectvo účasti Vladislava Surkova na rozhodovaní o vnútorných veciach Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky zverejnil zvláštny spravodajca novín Kommersant Andrej Kolesnikov, keď napísal o rokovaniach v Minsku, na ktorých sa zúčastnili Vladimír Putin, nemecká kancelárka Angela Merkel, francúzsky prezident François Hollande a ukrajinský prezident Petro Porošenko. Dohoda o podmienkach zastavenia paľby v Donbase trvala celú noc, pričom oficiálni predstavitelia „národných republík“ sa na nich nezúčastnili, za dverami čakali na výsledky.
Z článku Andreja Kolesnikova/
.zdalo sa, že už ostala len maličkosť: dať podpísať Komplex opatrení vodcom Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky Alexandrovi Zacharčenkovi a Igorovi Plotnickému, ktorí čakali práve na tento okamih v Dipservice Hall, kde v tom čase zasadala kontaktná skupina. Do Dipservice Hall sa preto vydal pomocník ruského prezidenta Vladislav Surkov. Videl som, ako vyšiel z rokovacej miestnosti a mieril k východu. V tej chvíli sa ešte nevedelo, kam ide, no už bolo jasné, že udalosti načínajú naberať čoraz vyššiu rýchlosť... A vtom z rokovacej miestnosti vyšiel ukrajinský prezident... Nevedno prečo bol veľmi nespokojný. Potom sa vyjasnilo, prečo: Alexander Zacharčenko a Igor Plotnickij kategoricky odmietli dať svoje podpisy pod dokument. Okrem všetkého iného podpisy mohli znamenať aj ich politickú (a nielen politickú) smrť. Škoda slov: ten dokument znamenal riziko pre všetkých účastníkov procesu... Bol to totálny krach rokovania. Štrnásť hodín demonštratívne premárneného času.
O 10:40 sa Vladislav Surkov vrátil do Paláca nezávislosti a vyšiel na druhé poschodie, kde sa v tom čase nachádzal Vladimír Putin. Tam sa o nejaký čas pobrali aj François Hollande a Angela Merkel. Dozvedeli sa o rozhodnutí vodcov domobrany... Čo sa v tej chvíli dialo na druhom poschodí? Podarilo sa mi zrekonštruovať tie udalosti. Vladimír Putin povedal kolegom, že treba vysvetliť Alexandrovi Zacharčenkovi a Igorovi Plotnickému, prečo nemajú pravdu. „Nemôžem na nich tlačiť,“ zopakoval niekoľkokrát. A čo sa dialo potom? Angela Merkel navrhla všetko vysvetliť vodcom DĽR a LĽR prostredníctvom Rady Európskej únie, ktorá začala zasadať v Bruseli. Povedala, že domobrancom treba oznámiť: majú jeden a pol hodiny času. Po tomto termíne lídri Francie a Nemecka odídu a nikdy viac sa nevrátia a nijaké rokovania o ničom nebudú možné. Bolo potrebné, aby to potvrdil aj ruský líder. A on to potvrdil... A tak čakali.
Vladimír Putin vyšiel von a opäť vošiel do rokovacej miestnosti, keď do vypršania ultimáta ostali dve minúty. Povedal, že volal Vladislav Surkov, a dodal: „Obaja všetko podpísali.“ l
Článok Andreja Kolesnikova vyšiel v denníku Kommersant na druhý deň po rokovaniach.
Ruskí občania – organizátori a účastníci bojov proti Ukrajine/
Alexander Borodaj Predseda vlády DĽR 6. 5. – 7. 8. 2014; podpredseda vlády DĽR 8. 9. – 20. 10. 2014. Občan Ruska
Igor Girkin (Igor Ivanovič Strelkov). Minister obrany DĽR 15. 5. – 6. 7. 2014; vojenský veliteľ Donecka 6. 7. – 17. 7. 2014; minister obrany DĽR 7. 8. – 14. 8. 2014. Občan Ruska.
Igor Bezler V roku 2014 veliteľ „domobrany“ Gorlovky, DĽR. Slúžil v ozbrojených silách Ruskej federácie. Občan Ruska.
Arsenij „Motorola“ Pavlov Veliteľ práporu Sparta, DĽR. Občan Ruska.
Sergej Petrovskij Rozviedka DĽR. Občan Ruska.
Alexander Žučkovskij Nacionálnodemokratická strana, Petrohrad. Autor „Sputnika a pogromu“. Najznámejší dobrovoľník. Dováža muníciu k jednotkám „strelkovskej gardy“. Občan Ruska.
Marat Baširov (Po tatársky: Marat Foat uly Baširov.) Predseda vlády LĽR 4. 7. – 20. 8. 2014. Občan Ruska.
Alexander Miľčakov Veliteľ výsadkárskej útočnej roty „Rusič“, LĽR. Občan Ruska.
Zdroj: www.kashin.guru
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.