Po prvé treba zrátať, na koľko Rusko vyjdú bezprostredné bojové akcie, na ktorých sa aktívne zúčastňujú ruské „hybridné“ vojská („dovolenkári“, „dobrovoľníci“ atď.). To bude priama cena vojny a v rámci štátu navidomoči nebude priveľká. Po druhé je dôležité analyzovať vedľajšiu cenu, ktorá sa viaže na sankcie, zavedené proti ruským bankám a firmám, na potravinové embargo, ktoré asymetricky zaviedlo Rusko ako odvetu, na infláciu a devalváciu, na prepad hospodárstva. A táto suma bude oveľa vyššia.
.priame výdavky
Priame výdavky na vojnu sa skladajú z miezd tých, čo bojujú, z výdavkov na ich vydržiavanie (strava, bývanie, zdravotnícka starostlivosť), z výdavkov na používanie a opravy techniky, využívanej v pásme bojov, a tiež na muníciu.
Podľa nášho zhodnotenia počet účastníkov bojov na východe Ukrajiny na strane separatistov vzrástol z 10 000 až 15 000 na začiatku leta 2014 na 35 000 až 37 000 na začiatku jari 2015; pritom počet ruských vojakov vzrástol z 3 000 až 5 000 na 8 000 až 10 000 ľudí.
Šéf sverdlovského fondu veteránov útvarov osobitného určenia Vladimir Jefimov, ktorý sa venuje odosielaniu ruských „dobrovoľníkov“ do Donbasu, zverejnil výdavky na zaopatrenie jedného ruského „dobrovoľníka“ na 350 000 rubľov mesačne. Násobme: 350 000 rubľov krát 6 000 dobrovoľníkov mesačne – za desať mesiacov je to 21 miliárd rubľov. Pri predpoklade, že každomesačné vydržiavanie miestnych „dobrovoľníkov“ je tri- až štyrikrát nižšie, výdavky na ich vydržiavanie za desať mesiacov činia 25 miliárd rubľov. Spolu – 46 miliárd rubľov za desať mesiacov vojny alebo mesačne 4,6 miliardy rubľov priamych výdavkov na „dobrovoľníkov“.
Pridajme k tomu 15 percent výdavkov na používanie, opravy, obsluhu bojovej techniky, na jej dopravu z ruských skladov – to je ďalších 7 miliárd rubľov. Pritom predpokladáme, že všetka munícia, ktorú používajú separatisti, je určená pre zastarané typy zbraní, je zo skladov a v Rusku sa už nevyrába. Rovnako predpokladáme, že všetka zničená alebo poškodená vojenská technika v Donbase sa nebude opravovať, ani k nej Ministerstvo obrany RF nebude nakupovať náhradné dielce.
Takže priame výdavky Ruska na vojnu na východe Ukrajiny za desať mesiacov činili približne 53 miliárd rubľov. Na jednej strane to nie je tak veľa, ak vezmeme do úvahy, že ročné výdavky federálneho rozpočtu Ruska činia 15 triliónov rubľov. No na druhej strane – porovnajte si: výdavky na štátny program Rozvoj kultúry a turizmu v roku 2015 činia 95 miliárd rubľov; na program Ochrana životného prostredia 30 miliárd rubľov; na program Rozvoj telesnej východy a športu 68 miliárd rubľov; na financovanie dvoch hlavných univerzít krajiny (Moskovskej a Petrohradskej) činia čosi viac ako 20 miliárd rubľov na rok.
.utečenci
Priamym dôsledkom vojny v Donbase je poškodenie stoviek a tisícok obytných domov, objektov sociálnej a dopravnej infraštruktúry, priemyselných podnikov. No kým sa boje neskončia, nie je ani približne možné vyčísliť rozsah týchto škôd. Takisto sa teraz nedá hovoriť ani o tom, či Rusko bude znášať nejaké výdavky spojené s ich obnovou. To je vec budúcnosti. No v každej vojne je aj veľký počet utečencov – ľudí, ktorí nemôžu žiť v neustálom ohrození svojich životov, životov svojich detí. Pred vojnou v Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny žilo asi 7 miliónov ľudí. Údaje oficiálnych ukrajinských a ruských úradov o počte utečencov sa zásadne rozchádzajú. Podľa odhadu OSN územie konfliktu k jari 2015 opustilo asi milión ľudí. Pritom počet utečencov prakticky prestal narastať od novembra minulého roku. Podľa údajov Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych otázok počet utečencov, odchádzajúcich do iných regiónov Ukrajiny a do Ruska je približne rovnaký, takže v súčasnosti sa dá pohovoriť o prítomnosti asi pol milióna ukrajinských utečencov v rôznych regiónoch Ruska.
Usudzujeme, že ruskí gubernátori majú z Kremľa nariadený jednotný normatív výdavkov na zaopatrenie utečencov – 800 rubľov na deň (250 rubľov na stranu, 550 rubľov na bývanie). Hovorí to gubernátor Novgorodskej oblasti Mitin; také isté čísla obsahuje výnos vedenia Volgogradskej oblasti zo 7. júla 2014 číslo 325; také isté čísla boli zverejnené na zasadnutí pracovnej skupiny Spoločenskej komory Kirovskej oblasti. Znamená to, že zaopatrenie ukrajinských utečencov stojí regionálne rozpočty asi 12 miliárd rubľov mesačne a v júli 2014 tá suma predstavovala asi 80 miliárd rubľov.
.krym
Ak cena obnovenia Donbasu ešte nie je známa a nie je jasné, kto ju zafinancuje, pokiaľ ide o polostrov Krym, pripojený k Ruskej federácii, ruská administratíva sa už rozhodla – základná suma výdavkov bude pochádzať z prostriedkov federálneho rozpočtu a vygeneruje sa tak, že sa zoškrtajú výdavky z iných kapitol (v prvom rade výdavky na rozvoj ruských regiónov).
Dňa 11. augusta 2014 ruská vláda prijala federálny komplexný program Sociálno-ekonomický rozvoj Republiky Krym a mesta Sevastopolu do roku 2020. Jeho realizácia umožní dosiahnuť životnú úroveň obyvateľstva a rozvoj hospodárstva na Kryme na úroveň priemeru Ruska. Objem financovania programu predstavuje 681 221 180 000 rubľov a z nich 658 135 880 000 rubľov bude vyčlenených z federálneho rozpočtu.
Dňa 31. marca 2014 prezident Putin podpísal výnos o zvýšení dôchodkov krymským dôchodcom na priemernú úroveň Ruska. Na Kryme žije 677 000 dôchodcov. Do pripojenia Krymu k Rusku výška ich dôchodkov predstavovala (v prepočte) 5 504 rubľov, od polovice roku 2014 výška dôchodkov na Kryme predstavovala 10 670 rubľov, v Sevastopole – 11 680 rubľov. Financovanie krymských dôchodkov ide z účtu Dôchodkového fondu Ruska. V roku 2014 na ich výplatu bolo treba viac ako 60 miliárd rubľov, v roku 2015 (po februárovej valorizácii dôchodkov) sa na tento účel z Dôchodkového fondu Ruska vynaloží približne 100 miliárd rubľov.
Po dôchodkovej reforme v roku 2013 sa výška ruských dôchodkov riadi bodovacím systémom, čiže individuálny dôchodok teraz nezáleží len od tých dôchodkových odvodov, ktoré platil dôchodca počas svojho zamestnania, ale aj od celkového počtu ľudí, ktorí budú dostávať dôchodky. Keďže krymskí dôchodcovia platili svoje odvody do ukrajinského dôchodkového systému, je zrejmé, že výplata ich dôchodkov bude realizovaná na úkor zníženia dôchodkov, vyplácaných ruským dôchodcom.
Vo vládnom programe je neveľká časť výdavkov, ktoré sa majú prefinancovať z takzvaných mimorozpočtových zdrojov. Ale nerobme si ilúzie: aj tieto výdavky pôjdu z vreciek ruských občanov. Tak napríklad Techpromexport, dcérska spoločnosť štátneho trustu Rostech, ktorú riadi Putinov kamarát ešte zo sovietskych čias Sergej Čemezov, má prefinancovať výstavbu tepelných elektrární na Kryme. No, samozrejme, nebude to charitatívny čin – všetky investície na výstavbu týchto tepelných elektrární a patričný zisk sa vrátia v podobe prirážky za výkon, ktorý stanovila ruská vláda pre spotrebiteľov európskej časti Ruska a Uralu Suma týchto platieb činí asi 20 miliárd rubľov za rok.
.inflácia
Výsledkom zahraničnej politiky Kremľa bolo zavedenie západných sankcií vo vzťahu k ruským činiteľom, podnikateľom a firmám, podporujúcim operáciu na Kryme. Je zložité zhodnotiť ujmu spôsobenú takými opatreniami, ako je zákaz dodávok zariadení a doplnkov pre vojenskú výrobu. Je však zrejmé, že to bude zdržiavať výrobu domácich podnikov a pochopiteľne znižovať mzdy Rusov; bude to viesť k zníženiu kvality a technologickej úrovne výroby, čo zvýši výdavky na jej prevádzku a vyžiada si veľké výdavky z rozpočtu.
Personálne sankcie voči Putinovým priateľom priviedli k zmrazeniu ich aktív. No oni našli možnosť kompenzovať straty. Niekto na úkor nových kontraktov (napríklad firma A. Rotenberga získala kontrakt na stavbu Kerčského mosta v hodnote viac ako 240 miliárd rubľov). Niekto na úkor administratívneho prerozdelenia trhu (napríklad podľa výnosu petrohradského gubernátora G. Poltavčenka účty mnohých mestských firiem boli prevedené do banky Rossija, ktorej hlavným akcionárom je Putinov priateľ z družstva Ozero J. Kovaľčuk; tá istá banka dostala kontrakt na organizovanie rozpočtov na trhu s elektrickou energiou). Vláda rozhodla, že banky Putinových priateľov, ktorých postihli sankcie, dostanú desiatky miliárd rubľov z prostriedkov Fondu národného blahobytu, hoci nespĺňajú kritériá výberu, ktoré stanovili Ministerstvo financií RF a Centrálna banka RF.
Najsilnejší vplyv na našu ekonomiku majú finančné sankcie: firmy USA a Európskej únie majú zakázané poskytovať ruským bankám a štruktúram pod kontrolou štátu úvery a pôžičky a kupovať od nich akcie a obligácie. Aby ruskí veritelia mohli vyplatiť zahraničné dlhy, v jeseni 2014 sa na vnútornom trhu zvýšil dopyt po cudzej valute, čo viedlo k lavínovému pádu rubľa a prudkému vyskočeniu inflácie.
Mimochodom, inflácia sa rozbehla prv, ako Putin výnosom zo 6. augusta 2014 zakázal dovoz poľnohospodárskych produktov, surovín a potravín z Európskej únie, USA, Austrálie, Kanady a Nórska. To malo za následok zníženie ponuky na trhu a rast cien. Rusko má obrovské rozlohy poľnohospodárskej pôdy, no naše poľnohospodárstvo nie je schopné nasýtiť svoje obyvateľstvo. V roku 2013 sa na ruský trh doviezlo 70 percent ovocia, 41 percent hovädzieho mäsa, 28 percent bravčového mäsa, 23 percent mliečnych výrobkov.
Putinov výnos spôsobil, že v treťom štvrťroku 2014 dovoz mliečnych a mäsových výrobkov do Ruska v porovnaní s rokom 2013 klesol na 26 % a rybacích na 48 %. Podľa údajov Inštitútu strategických analýz vinou rastu cien, vyvolaných zákazom, odchádza z peňaženiek Rusov približne 147 miliárd rubľov ročne – tisíc rubľov na každého obyvateľa krajiny. V roku 2013 spotrebiteľská in-
flácia v Rusku dosahovala 6,5 percenta. Za 12 mesiacov od momentu pripojenia Krymu narástla na 17 percent a príjmy a úspory Rusov znížila o 11,5 percenta. Podľa údajov banky Rossija takmer 80 percent tohto nárastu je spojené s devalváciou rubľa a 20 percent so zákazom dovozu potravín. Isteže, na devalváciu rubľa nemali vplyv len sankcie, ale aj pokles cien ropy. Pomer vplyvu týchto dvoch faktorov je 1 ku 2, takže zavedenie sankcií spôsobilo, že inflácia v Rusku sa zrýchlila o 3 percentá.
Takže za konfrontáciu s Ukrajinou boli občania Ruskej federácie za rok, ktorý uplynul od pripojenia Krymu, odmenení dodatočným stúpnutím cien o 5,5 percenta. Tých 5,5 percenta inflácie znamená že Rusi stratili približne dva trilióny rubľov zo svojich miezd a približne 750 miliárd rubľov zo svojich úspor.
.priame výdavky
Priame výdavky na vojnu sa skladajú z miezd tých, čo bojujú, z výdavkov na ich vydržiavanie (strava, bývanie, zdravotnícka starostlivosť), z výdavkov na používanie a opravy techniky, využívanej v pásme bojov, a tiež na muníciu.
Podľa nášho zhodnotenia počet účastníkov bojov na východe Ukrajiny na strane separatistov vzrástol z 10 000 až 15 000 na začiatku leta 2014 na 35 000 až 37 000 na začiatku jari 2015; pritom počet ruských vojakov vzrástol z 3 000 až 5 000 na 8 000 až 10 000 ľudí.
Šéf sverdlovského fondu veteránov útvarov osobitného určenia Vladimir Jefimov, ktorý sa venuje odosielaniu ruských „dobrovoľníkov“ do Donbasu, zverejnil výdavky na zaopatrenie jedného ruského „dobrovoľníka“ na 350 000 rubľov mesačne. Násobme: 350 000 rubľov krát 6 000 dobrovoľníkov mesačne – za desať mesiacov je to 21 miliárd rubľov. Pri predpoklade, že každomesačné vydržiavanie miestnych „dobrovoľníkov“ je tri- až štyrikrát nižšie, výdavky na ich vydržiavanie za desať mesiacov činia 25 miliárd rubľov. Spolu – 46 miliárd rubľov za desať mesiacov vojny alebo mesačne 4,6 miliardy rubľov priamych výdavkov na „dobrovoľníkov“.
Pridajme k tomu 15 percent výdavkov na používanie, opravy, obsluhu bojovej techniky, na jej dopravu z ruských skladov – to je ďalších 7 miliárd rubľov. Pritom predpokladáme, že všetka munícia, ktorú používajú separatisti, je určená pre zastarané typy zbraní, je zo skladov a v Rusku sa už nevyrába. Rovnako predpokladáme, že všetka zničená alebo poškodená vojenská technika v Donbase sa nebude opravovať, ani k nej Ministerstvo obrany RF nebude nakupovať náhradné dielce.
Takže priame výdavky Ruska na vojnu na východe Ukrajiny za desať mesiacov činili približne 53 miliárd rubľov. Na jednej strane to nie je tak veľa, ak vezmeme do úvahy, že ročné výdavky federálneho rozpočtu Ruska činia 15 triliónov rubľov. No na druhej strane – porovnajte si: výdavky na štátny program Rozvoj kultúry a turizmu v roku 2015 činia 95 miliárd rubľov; na program Ochrana životného prostredia 30 miliárd rubľov; na program Rozvoj telesnej východy a športu 68 miliárd rubľov; na financovanie dvoch hlavných univerzít krajiny (Moskovskej a Petrohradskej) činia čosi viac ako 20 miliárd rubľov na rok.
.utečenci
Priamym dôsledkom vojny v Donbase je poškodenie stoviek a tisícok obytných domov, objektov sociálnej a dopravnej infraštruktúry, priemyselných podnikov. No kým sa boje neskončia, nie je ani približne možné vyčísliť rozsah týchto škôd. Takisto sa teraz nedá hovoriť ani o tom, či Rusko bude znášať nejaké výdavky spojené s ich obnovou. To je vec budúcnosti. No v každej vojne je aj veľký počet utečencov – ľudí, ktorí nemôžu žiť v neustálom ohrození svojich životov, životov svojich detí. Pred vojnou v Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny žilo asi 7 miliónov ľudí. Údaje oficiálnych ukrajinských a ruských úradov o počte utečencov sa zásadne rozchádzajú. Podľa odhadu OSN územie konfliktu k jari 2015 opustilo asi milión ľudí. Pritom počet utečencov prakticky prestal narastať od novembra minulého roku. Podľa údajov Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych otázok počet utečencov, odchádzajúcich do iných regiónov Ukrajiny a do Ruska je približne rovnaký, takže v súčasnosti sa dá pohovoriť o prítomnosti asi pol milióna ukrajinských utečencov v rôznych regiónoch Ruska.
Usudzujeme, že ruskí gubernátori majú z Kremľa nariadený jednotný normatív výdavkov na zaopatrenie utečencov – 800 rubľov na deň (250 rubľov na stranu, 550 rubľov na bývanie). Hovorí to gubernátor Novgorodskej oblasti Mitin; také isté čísla obsahuje výnos vedenia Volgogradskej oblasti zo 7. júla 2014 číslo 325; také isté čísla boli zverejnené na zasadnutí pracovnej skupiny Spoločenskej komory Kirovskej oblasti. Znamená to, že zaopatrenie ukrajinských utečencov stojí regionálne rozpočty asi 12 miliárd rubľov mesačne a v júli 2014 tá suma predstavovala asi 80 miliárd rubľov.
.krym
Ak cena obnovenia Donbasu ešte nie je známa a nie je jasné, kto ju zafinancuje, pokiaľ ide o polostrov Krym, pripojený k Ruskej federácii, ruská administratíva sa už rozhodla – základná suma výdavkov bude pochádzať z prostriedkov federálneho rozpočtu a vygeneruje sa tak, že sa zoškrtajú výdavky z iných kapitol (v prvom rade výdavky na rozvoj ruských regiónov).
Dňa 11. augusta 2014 ruská vláda prijala federálny komplexný program Sociálno-ekonomický rozvoj Republiky Krym a mesta Sevastopolu do roku 2020. Jeho realizácia umožní dosiahnuť životnú úroveň obyvateľstva a rozvoj hospodárstva na Kryme na úroveň priemeru Ruska. Objem financovania programu predstavuje 681 221 180 000 rubľov a z nich 658 135 880 000 rubľov bude vyčlenených z federálneho rozpočtu.
Dňa 31. marca 2014 prezident Putin podpísal výnos o zvýšení dôchodkov krymským dôchodcom na priemernú úroveň Ruska. Na Kryme žije 677 000 dôchodcov. Do pripojenia Krymu k Rusku výška ich dôchodkov predstavovala (v prepočte) 5 504 rubľov, od polovice roku 2014 výška dôchodkov na Kryme predstavovala 10 670 rubľov, v Sevastopole – 11 680 rubľov. Financovanie krymských dôchodkov ide z účtu Dôchodkového fondu Ruska. V roku 2014 na ich výplatu bolo treba viac ako 60 miliárd rubľov, v roku 2015 (po februárovej valorizácii dôchodkov) sa na tento účel z Dôchodkového fondu Ruska vynaloží približne 100 miliárd rubľov.
Po dôchodkovej reforme v roku 2013 sa výška ruských dôchodkov riadi bodovacím systémom, čiže individuálny dôchodok teraz nezáleží len od tých dôchodkových odvodov, ktoré platil dôchodca počas svojho zamestnania, ale aj od celkového počtu ľudí, ktorí budú dostávať dôchodky. Keďže krymskí dôchodcovia platili svoje odvody do ukrajinského dôchodkového systému, je zrejmé, že výplata ich dôchodkov bude realizovaná na úkor zníženia dôchodkov, vyplácaných ruským dôchodcom.
Vo vládnom programe je neveľká časť výdavkov, ktoré sa majú prefinancovať z takzvaných mimorozpočtových zdrojov. Ale nerobme si ilúzie: aj tieto výdavky pôjdu z vreciek ruských občanov. Tak napríklad Techpromexport, dcérska spoločnosť štátneho trustu Rostech, ktorú riadi Putinov kamarát ešte zo sovietskych čias Sergej Čemezov, má prefinancovať výstavbu tepelných elektrární na Kryme. No, samozrejme, nebude to charitatívny čin – všetky investície na výstavbu týchto tepelných elektrární a patričný zisk sa vrátia v podobe prirážky za výkon, ktorý stanovila ruská vláda pre spotrebiteľov európskej časti Ruska a Uralu Suma týchto platieb činí asi 20 miliárd rubľov za rok.
.inflácia
Výsledkom zahraničnej politiky Kremľa bolo zavedenie západných sankcií vo vzťahu k ruským činiteľom, podnikateľom a firmám, podporujúcim operáciu na Kryme. Je zložité zhodnotiť ujmu spôsobenú takými opatreniami, ako je zákaz dodávok zariadení a doplnkov pre vojenskú výrobu. Je však zrejmé, že to bude zdržiavať výrobu domácich podnikov a pochopiteľne znižovať mzdy Rusov; bude to viesť k zníženiu kvality a technologickej úrovne výroby, čo zvýši výdavky na jej prevádzku a vyžiada si veľké výdavky z rozpočtu.
Personálne sankcie voči Putinovým priateľom priviedli k zmrazeniu ich aktív. No oni našli možnosť kompenzovať straty. Niekto na úkor nových kontraktov (napríklad firma A. Rotenberga získala kontrakt na stavbu Kerčského mosta v hodnote viac ako 240 miliárd rubľov). Niekto na úkor administratívneho prerozdelenia trhu (napríklad podľa výnosu petrohradského gubernátora G. Poltavčenka účty mnohých mestských firiem boli prevedené do banky Rossija, ktorej hlavným akcionárom je Putinov priateľ z družstva Ozero J. Kovaľčuk; tá istá banka dostala kontrakt na organizovanie rozpočtov na trhu s elektrickou energiou). Vláda rozhodla, že banky Putinových priateľov, ktorých postihli sankcie, dostanú desiatky miliárd rubľov z prostriedkov Fondu národného blahobytu, hoci nespĺňajú kritériá výberu, ktoré stanovili Ministerstvo financií RF a Centrálna banka RF.
Najsilnejší vplyv na našu ekonomiku majú finančné sankcie: firmy USA a Európskej únie majú zakázané poskytovať ruským bankám a štruktúram pod kontrolou štátu úvery a pôžičky a kupovať od nich akcie a obligácie. Aby ruskí veritelia mohli vyplatiť zahraničné dlhy, v jeseni 2014 sa na vnútornom trhu zvýšil dopyt po cudzej valute, čo viedlo k lavínovému pádu rubľa a prudkému vyskočeniu inflácie.
Mimochodom, inflácia sa rozbehla prv, ako Putin výnosom zo 6. augusta 2014 zakázal dovoz poľnohospodárskych produktov, surovín a potravín z Európskej únie, USA, Austrálie, Kanady a Nórska. To malo za následok zníženie ponuky na trhu a rast cien. Rusko má obrovské rozlohy poľnohospodárskej pôdy, no naše poľnohospodárstvo nie je schopné nasýtiť svoje obyvateľstvo. V roku 2013 sa na ruský trh doviezlo 70 percent ovocia, 41 percent hovädzieho mäsa, 28 percent bravčového mäsa, 23 percent mliečnych výrobkov.
Putinov výnos spôsobil, že v treťom štvrťroku 2014 dovoz mliečnych a mäsových výrobkov do Ruska v porovnaní s rokom 2013 klesol na 26 % a rybacích na 48 %. Podľa údajov Inštitútu strategických analýz vinou rastu cien, vyvolaných zákazom, odchádza z peňaženiek Rusov približne 147 miliárd rubľov ročne – tisíc rubľov na každého obyvateľa krajiny. V roku 2013 spotrebiteľská in-
flácia v Rusku dosahovala 6,5 percenta. Za 12 mesiacov od momentu pripojenia Krymu narástla na 17 percent a príjmy a úspory Rusov znížila o 11,5 percenta. Podľa údajov banky Rossija takmer 80 percent tohto nárastu je spojené s devalváciou rubľa a 20 percent so zákazom dovozu potravín. Isteže, na devalváciu rubľa nemali vplyv len sankcie, ale aj pokles cien ropy. Pomer vplyvu týchto dvoch faktorov je 1 ku 2, takže zavedenie sankcií spôsobilo, že inflácia v Rusku sa zrýchlila o 3 percentá.
Takže za konfrontáciu s Ukrajinou boli občania Ruskej federácie za rok, ktorý uplynul od pripojenia Krymu, odmenení dodatočným stúpnutím cien o 5,5 percenta. Tých 5,5 percenta inflácie znamená že Rusi stratili približne dva trilióny rubľov zo svojich miezd a približne 750 miliárd rubľov zo svojich úspor.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.