Politológ Dmitrij Oreškin o tom, ako sa dnes žije Rusom, o hrozbe ďalšej studenej vojny medzi Západom a Ruskom a o problémoch, ktoré čakajú na Rusov.
.ako sa dnes žije Rusom?
Priemerný plat v Rusku je okolo 500 dolárov, ľudia žijú lepšie, viac ako polovica vlastníkov domov stavia, buduje, prerába. Nielenže majú peniaze, ale je dostatok materiálov....
.mnohí si ešte musia pamätať, keď to tak nebolo, keď nemohli nič zohnať....
...a to v ich vedomí bolo ešte nedávno. Teraz sú dobré a stále rastúce zárobky, voľnosť cestovania, pre inteligenciu možnosť čítať, písať a zverejňovať čokoľvek, čo chcete, masívna podpora značnej časti kultúry, trhová ekonomika, fakticky konvertibilný rubeľ, bankomaty, ktoré ponúkajú vybrať si sumu buď v rubľoch, alebo v dolároch. Len nechcite slobodu slova v televízii. Prezident Putin pochopil, že televízia je účinnejšia ako atómová bomba.
.tradícia opozície tu však siaha hlboko do čias sovietskeho disentu.
Demokratická opozícia tiež prijala pravidlá putinovskej hry – má možnosť robiť biznis, cestovať za hranice, kde študujú ich deti, využívať všetky výhody liberálnej demokracie v Európe. Vzdali sa svojich formálnych práv, aby získali neformálne práva osobného života. Mnohé, takmer všetky ciele, ktoré mala v 90. rokoch, sa vlastne splnili. No ľudia už cítia trend, že veci sa zhoršujú, ale ešte to nepociťujú na svojej životnej úrovni.
.vo voľbách sa dosahuje neuveriteľne vysoká účasť a kladné hlasy. Bývalý sovietsky politický väzeň Sergej Kovaľov napísal list vrcholným štátnym činiteľom, načo to vlastne politická moc potrebuje, keď popularita prezidenta je nesporná?
Musíte si uvedomiť, že v Ruskej federácii je asi tretina subjektov federácie takzvaných superriadených – volí sa tak, ako rozhodujú miestne elity. Tak vzniká účasť aj nad 99 percent. Niekde funkcionári považujú v prieskumoch verejnej mienky oznamované percentná účasti a popularity priamo za smernicu a pretekajú sa. Prezident Putin je určite najpopulárnejší zo všetkých doterajších prezidentov. No jeho podpora sa nepohybuje okolo 70 percent, ale okolo 50, čo je, samozrejme, tiež veľa. Prečo sa teda vládnucej triede ešte umelo vytvára taká prevaha? Obmedzuje sa tak ľuďom obzor, aby nekládli vyššie nároky, ako im dáva moc. A aby sa spoločenské vedomie nemenilo, keď sa mení realita.
.novinári používajú v súvislosti s Ruskom opäť slovné spojenie studená vojna...
Chvalabohu, v Rusku nie sú pri moci hlupáci. Preto mnohé vojenské rečičky, to je len rétorika studenej vojny určená pre domáce publikum. Všetci vedia, že lepšie je napríklad držať Abcházsko a Južné Osetsko ako nástroj nátlaku na Gruzínsko, než ich zobrať k sebe a kŕmiť hladné krky. Vo vedení sú chladnokrvní ľudia, vedia, ako kedysi hovoril slávny Suvorov, vyznávať heslo derži pulju v dulje. Teda nevystreľ, ale drž náboj v hlavni. Spracúvajú ruskú verejnosť, ale nechcú nijakú železnú oponu, nanajvýš záclonu. Je to paródia studenej vojny, a všetci to tak aj chápu. Je to opäť aj zápas s ruskou tradíciou či pozostatkami sovietskeho myslenia.
.vidíme teraz niečo ako Sovietsky zväz light?
Len navonok to vyzerá ako sovietska mentalita. V skutočnosti sú ľudia racionálni, pragmatickí ako Európania, uvažujú aj o užitočnosti politickej moci pre seba. Vo verejnosti nezostalo nič zo sovietskej zloby a nenávisti. Nemáme ani sovietsku, ale ani postsovietsku mentalitu. Niet nijakej idey ako v ZSSR či v postsovietskej ére, keď ľudia verili. Dnes neveria a najmä nechcú čokoľvek pre nejakú ideu urobiť, nikto nechce ísť slúžiť do armády, rodičia robia všetko preto, aby sa tam ich synovia nedostali. Je pravda, že bolestný proces rozpadu ZSSR a následný proces nechal v obyvateľstve pocit, že ho oklamali, podviedli... Rozdiel medzi minulosťou a dneškom je, že ZSSR sa rozpadával veľmi dlho, teraz to bude tak, že zmeny nastanú skôr, ako si to uvedomia elity. A v tejto slepej uličke súčasné bohaté Rusko nezomrie tak ticho ako biedny a chudobný Sovietsky zväz. V Bielorusku sa začína kríza, popularita prezidenta Lukašenka klesá, kríza, inflácia čaká aj nás. Obyvateľstvo sa zatiaľ iba zmieruje s tým, že sa nedarí zastaviť rast inflácie, s narastajúcimi cenami potravín, drahotou. Ľudia chápu, čo sa deje, ale mlčia. A pokiaľ ide o infláciu a rast cien, neobviňujú z toho prezidenta Putina.
.čo bude po voľbách, aký bude nový ruský politický model?
Volebný systém je silno zdiskreditovaný, všetci cítia, že to nie sú naozajstné voľby. Preto naozaj hlavnou, kľúčovou otázkou bude delenie moci medzi sídlom vlády, Bielym domom Vladimíra Putina a Kremľom Dmitrija Medvedeva. Bude nový prezident reálny, bude mať dosť pák na vplyv? Aká bude deľba moci v štáte? Podarí sa skupinám vplyvu deľba moci, budú schopné dohodnúť sa uzatvárať kompromis? Tieto skupiny budú zastávať úlohu parlamentu, Duma, ako aj horná komora parlamentu, budú vlastne dekoratívne. Dekoratívna je a bude aj terajšia opozícia komunistov Zjuganova s jeho „socializmom ako jarou ľudstva“ a Žirinovského „liberálov“ s jeho výzvami na prebudenie Slovanov Rusov. Ale z hľadiska obyvateľstva bude lepšia takáto demokracia elít než vojna elít, ktorú sme zažívali v sovietskej ére. Vtedy sa buldoci ruvali tajne a verejnosť sa o tom dozvedela, až keď vyhodili von krvavé kosti obete v podobe procesov s nepriateľmi národa. Ja si myslím, že nebude dlho trvať a ľudia rozpoznajú, že nemajú voľby ako nástroj nátlaku na vládnu moc, že sme už v stagnácii. Ale je pravda, že veľmi ťažko možno rozoznať chvíľu, keď sa stabilita mení na stagnáciu, na nehybnosť.
Autorka je spravodajkyňa SRo
.ako sa dnes žije Rusom?
Priemerný plat v Rusku je okolo 500 dolárov, ľudia žijú lepšie, viac ako polovica vlastníkov domov stavia, buduje, prerába. Nielenže majú peniaze, ale je dostatok materiálov....
.mnohí si ešte musia pamätať, keď to tak nebolo, keď nemohli nič zohnať....
...a to v ich vedomí bolo ešte nedávno. Teraz sú dobré a stále rastúce zárobky, voľnosť cestovania, pre inteligenciu možnosť čítať, písať a zverejňovať čokoľvek, čo chcete, masívna podpora značnej časti kultúry, trhová ekonomika, fakticky konvertibilný rubeľ, bankomaty, ktoré ponúkajú vybrať si sumu buď v rubľoch, alebo v dolároch. Len nechcite slobodu slova v televízii. Prezident Putin pochopil, že televízia je účinnejšia ako atómová bomba.
.tradícia opozície tu však siaha hlboko do čias sovietskeho disentu.
Demokratická opozícia tiež prijala pravidlá putinovskej hry – má možnosť robiť biznis, cestovať za hranice, kde študujú ich deti, využívať všetky výhody liberálnej demokracie v Európe. Vzdali sa svojich formálnych práv, aby získali neformálne práva osobného života. Mnohé, takmer všetky ciele, ktoré mala v 90. rokoch, sa vlastne splnili. No ľudia už cítia trend, že veci sa zhoršujú, ale ešte to nepociťujú na svojej životnej úrovni.
.vo voľbách sa dosahuje neuveriteľne vysoká účasť a kladné hlasy. Bývalý sovietsky politický väzeň Sergej Kovaľov napísal list vrcholným štátnym činiteľom, načo to vlastne politická moc potrebuje, keď popularita prezidenta je nesporná?
Musíte si uvedomiť, že v Ruskej federácii je asi tretina subjektov federácie takzvaných superriadených – volí sa tak, ako rozhodujú miestne elity. Tak vzniká účasť aj nad 99 percent. Niekde funkcionári považujú v prieskumoch verejnej mienky oznamované percentná účasti a popularity priamo za smernicu a pretekajú sa. Prezident Putin je určite najpopulárnejší zo všetkých doterajších prezidentov. No jeho podpora sa nepohybuje okolo 70 percent, ale okolo 50, čo je, samozrejme, tiež veľa. Prečo sa teda vládnucej triede ešte umelo vytvára taká prevaha? Obmedzuje sa tak ľuďom obzor, aby nekládli vyššie nároky, ako im dáva moc. A aby sa spoločenské vedomie nemenilo, keď sa mení realita.
.novinári používajú v súvislosti s Ruskom opäť slovné spojenie studená vojna...
Chvalabohu, v Rusku nie sú pri moci hlupáci. Preto mnohé vojenské rečičky, to je len rétorika studenej vojny určená pre domáce publikum. Všetci vedia, že lepšie je napríklad držať Abcházsko a Južné Osetsko ako nástroj nátlaku na Gruzínsko, než ich zobrať k sebe a kŕmiť hladné krky. Vo vedení sú chladnokrvní ľudia, vedia, ako kedysi hovoril slávny Suvorov, vyznávať heslo derži pulju v dulje. Teda nevystreľ, ale drž náboj v hlavni. Spracúvajú ruskú verejnosť, ale nechcú nijakú železnú oponu, nanajvýš záclonu. Je to paródia studenej vojny, a všetci to tak aj chápu. Je to opäť aj zápas s ruskou tradíciou či pozostatkami sovietskeho myslenia.
.vidíme teraz niečo ako Sovietsky zväz light?
Len navonok to vyzerá ako sovietska mentalita. V skutočnosti sú ľudia racionálni, pragmatickí ako Európania, uvažujú aj o užitočnosti politickej moci pre seba. Vo verejnosti nezostalo nič zo sovietskej zloby a nenávisti. Nemáme ani sovietsku, ale ani postsovietsku mentalitu. Niet nijakej idey ako v ZSSR či v postsovietskej ére, keď ľudia verili. Dnes neveria a najmä nechcú čokoľvek pre nejakú ideu urobiť, nikto nechce ísť slúžiť do armády, rodičia robia všetko preto, aby sa tam ich synovia nedostali. Je pravda, že bolestný proces rozpadu ZSSR a následný proces nechal v obyvateľstve pocit, že ho oklamali, podviedli... Rozdiel medzi minulosťou a dneškom je, že ZSSR sa rozpadával veľmi dlho, teraz to bude tak, že zmeny nastanú skôr, ako si to uvedomia elity. A v tejto slepej uličke súčasné bohaté Rusko nezomrie tak ticho ako biedny a chudobný Sovietsky zväz. V Bielorusku sa začína kríza, popularita prezidenta Lukašenka klesá, kríza, inflácia čaká aj nás. Obyvateľstvo sa zatiaľ iba zmieruje s tým, že sa nedarí zastaviť rast inflácie, s narastajúcimi cenami potravín, drahotou. Ľudia chápu, čo sa deje, ale mlčia. A pokiaľ ide o infláciu a rast cien, neobviňujú z toho prezidenta Putina.
.čo bude po voľbách, aký bude nový ruský politický model?
Volebný systém je silno zdiskreditovaný, všetci cítia, že to nie sú naozajstné voľby. Preto naozaj hlavnou, kľúčovou otázkou bude delenie moci medzi sídlom vlády, Bielym domom Vladimíra Putina a Kremľom Dmitrija Medvedeva. Bude nový prezident reálny, bude mať dosť pák na vplyv? Aká bude deľba moci v štáte? Podarí sa skupinám vplyvu deľba moci, budú schopné dohodnúť sa uzatvárať kompromis? Tieto skupiny budú zastávať úlohu parlamentu, Duma, ako aj horná komora parlamentu, budú vlastne dekoratívne. Dekoratívna je a bude aj terajšia opozícia komunistov Zjuganova s jeho „socializmom ako jarou ľudstva“ a Žirinovského „liberálov“ s jeho výzvami na prebudenie Slovanov Rusov. Ale z hľadiska obyvateľstva bude lepšia takáto demokracia elít než vojna elít, ktorú sme zažívali v sovietskej ére. Vtedy sa buldoci ruvali tajne a verejnosť sa o tom dozvedela, až keď vyhodili von krvavé kosti obete v podobe procesov s nepriateľmi národa. Ja si myslím, že nebude dlho trvať a ľudia rozpoznajú, že nemajú voľby ako nástroj nátlaku na vládnu moc, že sme už v stagnácii. Ale je pravda, že veľmi ťažko možno rozoznať chvíľu, keď sa stabilita mení na stagnáciu, na nehybnosť.
Autorka je spravodajkyňa SRo
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.