My národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, dosahujeme v pravidelnom medzinárodnom prieskume čitateľskej gramotnosti v rámci testov PISA opakovane podpriemerné výsledky.
Minulotýždňové zmätky okolo Ústavy Slovenskej republiky pritom ukázali, že problémy máme nielen s čitateľskou, ale aj pisateľskou gramotnosťou. O čo ide?
Predstavme si, že by sme chceli vyhlásiť súťaž v imitovaní vtákov. Najprv by sme určili vtáky, ktoré možno v súťaži imitovať. Súťažiaci by pritom nemuseli imitovať hlasy všetkých, stačilo by imitovať hlasy podľa vlastného výberu. Potom by sme urobili predbežné kolo, z ktorého by sme do finále pustili len dostatočne zdatných imitátorov. Ktorí by to boli?
Ak by sme nemali privysoké nároky a do finále by sme chceli pustiť každého, kto vie imitovať viac ako polovicu hlasov, ktoré si vybral, potom by pravidlo znelo takto: za zdatného imitátora je považovaný ten, ktorý úspešne imituje nadpolovičnú väčšinu vybraných hlasov oprávnených vtákov.
Ak by sme mali oveľa vyššie nároky a vo finále by sme chceli mať len ľudí, ktorí vedia imitovať viac ako polovicu všetkých oprávnených vtákov, potom by pravidlo malo znieť takto: za zdatného imitátora je považovaný ten, ktorý úspešne imituje vybrané hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených vtákov.
Ak by sme však chceli súťaž s vyššími nárokmi a pritom použili formuláciu vhodnú pre nižšie nároky, nesvedčilo by to o našej pisateľskej gramotnosti. Niečo veľmi podobné sa vyskytuje aj v najvyššom zákone tejto krajiny.
V našej ústave sa v článku 101 píše jednoznačne: „Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov.“ To je veta zodpovedajúca menej náročnej súťaži, v ktorej na zvolenie stačí väčšina platných odovzdaných hlasov. Náročnejšej súťaži by zodpovedala veta: Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa platné hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov.
Tvorcovia ústavy však zrejme mali v prvom kole prezidentskej voľby na mysli predsa len náročnejšiu súťaž. Svedčí o tom iná veta článku 101: „V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.“ Ak však neberieme do úvahy to, čo napísať chceli, ale to, čo napísali, potom má Ivan Gašparovič naozaj šance na zvolenie už v prvom kole. A nič na tom nemení ani laický právny názor autora tohto stĺpčeka, že prezidentstvo Ivana Gašparoviča je urážkou hlavy štátu.
Minulotýždňové zmätky okolo Ústavy Slovenskej republiky pritom ukázali, že problémy máme nielen s čitateľskou, ale aj pisateľskou gramotnosťou. O čo ide?
Predstavme si, že by sme chceli vyhlásiť súťaž v imitovaní vtákov. Najprv by sme určili vtáky, ktoré možno v súťaži imitovať. Súťažiaci by pritom nemuseli imitovať hlasy všetkých, stačilo by imitovať hlasy podľa vlastného výberu. Potom by sme urobili predbežné kolo, z ktorého by sme do finále pustili len dostatočne zdatných imitátorov. Ktorí by to boli?
Ak by sme nemali privysoké nároky a do finále by sme chceli pustiť každého, kto vie imitovať viac ako polovicu hlasov, ktoré si vybral, potom by pravidlo znelo takto: za zdatného imitátora je považovaný ten, ktorý úspešne imituje nadpolovičnú väčšinu vybraných hlasov oprávnených vtákov.
Ak by sme mali oveľa vyššie nároky a vo finále by sme chceli mať len ľudí, ktorí vedia imitovať viac ako polovicu všetkých oprávnených vtákov, potom by pravidlo malo znieť takto: za zdatného imitátora je považovaný ten, ktorý úspešne imituje vybrané hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených vtákov.
Ak by sme však chceli súťaž s vyššími nárokmi a pritom použili formuláciu vhodnú pre nižšie nároky, nesvedčilo by to o našej pisateľskej gramotnosti. Niečo veľmi podobné sa vyskytuje aj v najvyššom zákone tejto krajiny.
V našej ústave sa v článku 101 píše jednoznačne: „Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov.“ To je veta zodpovedajúca menej náročnej súťaži, v ktorej na zvolenie stačí väčšina platných odovzdaných hlasov. Náročnejšej súťaži by zodpovedala veta: Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa platné hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých oprávnených voličov.
Tvorcovia ústavy však zrejme mali v prvom kole prezidentskej voľby na mysli predsa len náročnejšiu súťaž. Svedčí o tom iná veta článku 101: „V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.“ Ak však neberieme do úvahy to, čo napísať chceli, ale to, čo napísali, potom má Ivan Gašparovič naozaj šance na zvolenie už v prvom kole. A nič na tom nemení ani laický právny názor autora tohto stĺpčeka, že prezidentstvo Ivana Gašparoviča je urážkou hlavy štátu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.