„Spomínaš si, akí sme kedysi boli šťastní a optimistickí? Teraz by nás k takému optimizmu nedoviedla ani strata pamäti.“ Skupina spolužiakov z akéhosi provinčného chorvátskeho mestečka.
Narodili sa krátko po vojne, teraz je druhá polovica osemdesiatych rokov a na cintoríne pochovávajú svojho kamaráta Čeda Kralja, ktorý dostal ešte na gymnáziu prezývku Delon. Bol fešák, sveták, prototyp balkánskeho lámača ženských sŕdc, ktorý jazdí na najlepšom aute, cestuje po svete, nikdy mu nechýbajú peniaze a nič pre neho nie je nemožné.
To je prvý obraz z vynikajúcej, históriu na smutný román meniacej knihy Gorana Tribusona. V pozadí, ako zdanlivo nehybné postavy v extrémne spomalenom filme pomaličky plynú dejiny. Pred nimi sa – oveľa rýchlejšie – pohybujú hrdinovia príbehu. Trochu ako v Kusturicových filmoch: ich životy sú všetko len nie radostné, no pozostávajú z takmer groteskových výstupov. Alebo ako v pornografických videách, ktoré tak radi pozerajú: jednotlivé scény sú (aspoň pre Tribusonových hrdinov) vzrušujúce, no celok je prázdny a nezmyselný. Dejiny pornografie sú historickým románom juhoslovanského komunizmu, románom vtipným, poctivým a preto dosť beznádejným. Čítanie tejto vynikajúcej knihy by bolo pôžitkom, keby v nej nebolo neuveriteľné množstvo preklepov, nedokončených (či naopak dvakrát zopakovaných) slov. Až tak, že na niekoľkých miestach musí čitateľ zastať a v neskorigovanom zmätku hľadať stratený kontext. Ako mohol takto zohavený text opustiť počítač redaktora jedného z najlepších slovenských vydavateľstiev, zostáva záhadou.
Narodili sa krátko po vojne, teraz je druhá polovica osemdesiatych rokov a na cintoríne pochovávajú svojho kamaráta Čeda Kralja, ktorý dostal ešte na gymnáziu prezývku Delon. Bol fešák, sveták, prototyp balkánskeho lámača ženských sŕdc, ktorý jazdí na najlepšom aute, cestuje po svete, nikdy mu nechýbajú peniaze a nič pre neho nie je nemožné.
To je prvý obraz z vynikajúcej, históriu na smutný román meniacej knihy Gorana Tribusona. V pozadí, ako zdanlivo nehybné postavy v extrémne spomalenom filme pomaličky plynú dejiny. Pred nimi sa – oveľa rýchlejšie – pohybujú hrdinovia príbehu. Trochu ako v Kusturicových filmoch: ich životy sú všetko len nie radostné, no pozostávajú z takmer groteskových výstupov. Alebo ako v pornografických videách, ktoré tak radi pozerajú: jednotlivé scény sú (aspoň pre Tribusonových hrdinov) vzrušujúce, no celok je prázdny a nezmyselný. Dejiny pornografie sú historickým románom juhoslovanského komunizmu, románom vtipným, poctivým a preto dosť beznádejným. Čítanie tejto vynikajúcej knihy by bolo pôžitkom, keby v nej nebolo neuveriteľné množstvo preklepov, nedokončených (či naopak dvakrát zopakovaných) slov. Až tak, že na niekoľkých miestach musí čitateľ zastať a v neskorigovanom zmätku hľadať stratený kontext. Ako mohol takto zohavený text opustiť počítač redaktora jedného z najlepších slovenských vydavateľstiev, zostáva záhadou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.