V novembri bude mať vyše dvesto miliónov amerických voličov možnosť rozhodnúť o novom prezidentovi. A ľudia v iných častiach sveta si znovu uvedomia globálnu „nerovnosť“ hlasov: zlomok obyvateľov planéty môže rozhodovať o tom, akým spôsobom bude aj ich život ovplyvňovaný novým americkým prezidentom.
To sa týka nielen vojny v Iraku či podania ruky s nástupcom Fidela Castra ešte pred pádom kubánskeho komunizmu. Jednou z kľúčových otázok – a aj tém celej kampane – je postoj k svetovému obchodu. A signály z tábora demokratov sú znepokojivé. Pred utorkovými demokratickými primárkami v štátoch Ohio a Texas sa totiž Hillary Clinton a Barack Obama pretekajú v ostrých slovách na adresu NAFTA, 14-ročnej dohody o voľnom obchode USA s Mexikom a Kanadou.
Politický rozmer sporu nie je zložitý. Mnohé americké firmy prešli kvôli globalizácii, svetovým dohodám o voľnom obchode, vstupu Číny na svetové trhy – a tiež kvôli NAFTA – veľkými zmenami. Niektoré podniky sa pod tlakom konkurencie neudržali, iné zvýšili produktivitu a znížili počet pracovníkov, ďalšie presunuli časť výroby do zahraničia. Voľný obchod je v očiach časti amerických odborov (a teda aj mnohých voličov demokratov) príčinou týchto ťažkostí. A práve NAFTA (hoci jej vplyv je v porovnaní s vplyvom Číny relatívne malý) sa pre nich stala symbolom „negatív“ voľného obchodu. Barackovi Obamovi navyše hrá do karát minulosť: dohodu s Mexikom a Kanadou pripravil ešte prvý Bush, jej finálnu podobu však dohodol Bill Clinton. Obama tak s ľahkosťou klincuje Clintonovú k stene jej vlastnými výrokmi o tom, ako NAFTA pomohla americkej ekonomike.
Hillary Clinton aj Obama našťastie nežiadajú zrušenie dohody o voľnom obchode. Namiesto toho hovoria o potrebe prísnejších bezpečnostných a ekologických noriem v mexických podnikoch, ktoré by mali viesť k tomu, aby americké firmy (ktoré takéto normy dodržiavajú) lepšie vydržali mexickú konkurenciu. Z ekonomického hľadiska sú však obaja demokratickí uchádzači vedľa. Nielen tým, že tvrdý tlak na americké firmy má viac než NAFTA na svedomí ázijská konkurencia. Hlavným problémom Obamu i Clintonovej je, že voľný obchod a globalizácia doteraz Amerike viac pomohli, podobne ako pomohli aj ekonomikám v Ázii či v Mexiku. Celý rad ekonómov preto odporúča ísť oveľa ďalej než idú doterajšie dohody. Ani v prípade voľného obchodu nejde o hru s nulovým súčtom, kde je na jednej strane víťaz a na druhej strane porazený, ale o hru, kde víťazmi môžu byť všetci, pretože dôležitejšie ako „delenie koláča“ je jeho celkový rast. V prípade rovnako kvalifikovanej pracovnej sily sa práca aj vďaka NAFTA „presúva“ od tých lepšie platených (a bohatších) k horšie plateným (a chudobnejším). Dôsledky sú podobné tomu, čo dnes zažívajú noví členovia Európskej únie: aj na Slovensku si našli mnohí ľudia prácu v automobilovom či elektrotechnickom priemysle, keď ho sem presunuli firmy zo západnej Európy. Dôsledky pre bohatší svet sú iného druhu: firmy v ňom musia pracovať produktívnejšie a efektívnejšie, inak sa výroba môže rýchlo presunúť tam, kde to je lacnejšie. Konkurencia (a voľný obchod je len jej ďalším rozšírením) však vedie aj v bohatšom svete k vyššej kvalite a nižším cenám, a tak z toho najviac profituje zákazník a spotrebiteľ. Ale aj ekonomika ako celok – Amerika zažívala v posledných rokoch vysoký hospodársky rast a nízku nezamestnanosť, a tá je aj dnes napriek demokratickým nárekom menšia ako 5 percent, keďže namiesto zaniknutých pracovných miest vzniklo ešte viac nových.
Ekonomická debata Obamu s Clintonovou by nebola taká zaujímavá, keby nešlo o boj o najvyšší politický post sveta. Obama priniesol do volebnej kampane štýl, ktorým si získal rešpekt aj u svojich protivníkov, jeho kritika voľného obchodu je však škodlivá nielen pre Ameriku – ona môže poškodiť aj svet. Chudobnejší rovnako ako ten bohatší.
To sa týka nielen vojny v Iraku či podania ruky s nástupcom Fidela Castra ešte pred pádom kubánskeho komunizmu. Jednou z kľúčových otázok – a aj tém celej kampane – je postoj k svetovému obchodu. A signály z tábora demokratov sú znepokojivé. Pred utorkovými demokratickými primárkami v štátoch Ohio a Texas sa totiž Hillary Clinton a Barack Obama pretekajú v ostrých slovách na adresu NAFTA, 14-ročnej dohody o voľnom obchode USA s Mexikom a Kanadou.
Politický rozmer sporu nie je zložitý. Mnohé americké firmy prešli kvôli globalizácii, svetovým dohodám o voľnom obchode, vstupu Číny na svetové trhy – a tiež kvôli NAFTA – veľkými zmenami. Niektoré podniky sa pod tlakom konkurencie neudržali, iné zvýšili produktivitu a znížili počet pracovníkov, ďalšie presunuli časť výroby do zahraničia. Voľný obchod je v očiach časti amerických odborov (a teda aj mnohých voličov demokratov) príčinou týchto ťažkostí. A práve NAFTA (hoci jej vplyv je v porovnaní s vplyvom Číny relatívne malý) sa pre nich stala symbolom „negatív“ voľného obchodu. Barackovi Obamovi navyše hrá do karát minulosť: dohodu s Mexikom a Kanadou pripravil ešte prvý Bush, jej finálnu podobu však dohodol Bill Clinton. Obama tak s ľahkosťou klincuje Clintonovú k stene jej vlastnými výrokmi o tom, ako NAFTA pomohla americkej ekonomike.
Hillary Clinton aj Obama našťastie nežiadajú zrušenie dohody o voľnom obchode. Namiesto toho hovoria o potrebe prísnejších bezpečnostných a ekologických noriem v mexických podnikoch, ktoré by mali viesť k tomu, aby americké firmy (ktoré takéto normy dodržiavajú) lepšie vydržali mexickú konkurenciu. Z ekonomického hľadiska sú však obaja demokratickí uchádzači vedľa. Nielen tým, že tvrdý tlak na americké firmy má viac než NAFTA na svedomí ázijská konkurencia. Hlavným problémom Obamu i Clintonovej je, že voľný obchod a globalizácia doteraz Amerike viac pomohli, podobne ako pomohli aj ekonomikám v Ázii či v Mexiku. Celý rad ekonómov preto odporúča ísť oveľa ďalej než idú doterajšie dohody. Ani v prípade voľného obchodu nejde o hru s nulovým súčtom, kde je na jednej strane víťaz a na druhej strane porazený, ale o hru, kde víťazmi môžu byť všetci, pretože dôležitejšie ako „delenie koláča“ je jeho celkový rast. V prípade rovnako kvalifikovanej pracovnej sily sa práca aj vďaka NAFTA „presúva“ od tých lepšie platených (a bohatších) k horšie plateným (a chudobnejším). Dôsledky sú podobné tomu, čo dnes zažívajú noví členovia Európskej únie: aj na Slovensku si našli mnohí ľudia prácu v automobilovom či elektrotechnickom priemysle, keď ho sem presunuli firmy zo západnej Európy. Dôsledky pre bohatší svet sú iného druhu: firmy v ňom musia pracovať produktívnejšie a efektívnejšie, inak sa výroba môže rýchlo presunúť tam, kde to je lacnejšie. Konkurencia (a voľný obchod je len jej ďalším rozšírením) však vedie aj v bohatšom svete k vyššej kvalite a nižším cenám, a tak z toho najviac profituje zákazník a spotrebiteľ. Ale aj ekonomika ako celok – Amerika zažívala v posledných rokoch vysoký hospodársky rast a nízku nezamestnanosť, a tá je aj dnes napriek demokratickým nárekom menšia ako 5 percent, keďže namiesto zaniknutých pracovných miest vzniklo ešte viac nových.
Ekonomická debata Obamu s Clintonovou by nebola taká zaujímavá, keby nešlo o boj o najvyšší politický post sveta. Obama priniesol do volebnej kampane štýl, ktorým si získal rešpekt aj u svojich protivníkov, jeho kritika voľného obchodu je však škodlivá nielen pre Ameriku – ona môže poškodiť aj svet. Chudobnejší rovnako ako ten bohatší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.