Fabiana, tridsaťdvaročná temperamentná Brazílčanka, mi zvoní pri dverách. Ideme do favely. Do rúk mi strká tričko – bez neho by bol môj život v ohrození. Teším sa ako turista pred zoo, ale nepáči sa mi to. Hľadať vzrušenie v nešťastí iných?
Chudobné brazílske štvrte favely vznikli v okolí miest Rio de Janeiro a Sao Paulo zhruba pred sto rokmi, keď sem ľudia z chudobných častí Brazílie prišli hľadať prácu a lepší život. Svoje ilegálne chatrče si začali stavať na kopcoch v okolí miest. Väčšina z týchto príbytkov stále nemá elektrinu ani vodovod a sú útočiskom obchodníkov s drogami. V Brazílii existuje viac ako šestnásťtisíc faviel.
.krásne tváre detí
Favela v juhobrazílskom meste Porto Alegre sa volá Bom Jesus (Dobrý Ježiš). Fabiana sa smutne usmeje: „Mám pocit, akoby Ježiš na týchto ľudí zabudol.“ V Bom Jesus pracuje dva roky ako sociálna asistentka. Jej auto tu poznajú, takže pri jazde špinavými uličkami, ktoré sú plné váľajúcich sa psov a detí, nevzbudzujeme väčší rozruch. Nikde na svete som nevidela také krásne tváre detí ako tu – najrôznejšie kombinácie farieb pleti, vlasov a očí. Sú všade, pozorne nás sledujú.
Podľa Fabiany už o nás vedia aj díleri. Deti pre nich pracujú ako oči. Cez mobilný telefón ich informujú o všetkom, čo sa v uličkách zomelie. Sú pevnou súčasťou hierarchie – ak robia svoju prácu dobre, dostávajú stále zodpovednejšie úlohy. Podľa Fabiany je úspech, ak sa dožijú tridsiatky. Často zomierajú v boji gangov o teritórium.
Podľa National Movement of Street Children zahynie v týchto nebezpečných štvrtiach každý deň päť detí. Problémom pritom nie sú iba vojny gangov, ale aj policajná brutalita. V posledných mesiacoch čelí polícia viacerým obvineniam, že vo favelách pošliapava ľudské práva. Podľa oficiálnych štatistík zastrelili policajti v chudobných štvrtiach v roku 2007 iba do septembra 961 podozrivých.
.záchranou je armáda
Vystupujeme z auta a Fabiana mi zakazuje rozprávať. Nikto nesmie vedieť, že nie som sociálna asistentka, ako je napísané na tričku. Mlčky prechádzame priestorom, ktorým sa kde-tu valí voda z použitých toaliet. Stretávame chlapca, má asi pätnásť, Fabiana ho pozná. Povedal jej, že túžobne čaká na list od armády. „Deti z favely sa do armády tešia. Znamená pre ne bezpečnú posteľ a dobré jedlo,“ vysvetľuje. Fabiana povedala chlapcovi, že som novinárka z Európy. Vraj mu dôveruje.
Z polorozpadnutých chatrčí na nás zazerajú ženy a malé deti. Tie staršie už pracujú. Každý deň zapriahnu koňa do voza a zbierajú použiteľný odpad z celého mesta, ktorý potom zhromažďujú za favelou. V jednej chatrči vidím kopy televízorov, v inej ukradnuté pneumatiky. Šokom sú obrovské biliardové stoly uprostred úbohých domčekov. Postavili najprv stôl a potom okolo neho pozliepali dom? A ako ten stôl získali? Ukradnúť biliardový stôl nie je celkom jednoduché.
Po tridsiatich minútach sa vraciame k autu, všade sa tmolia psy. Aj tie sú súčasťou favely, akísi pomocníci v hriechu. Špeciálne policajné jednotky sa občas snažia nebadane vniknúť do favely. Psy vtedy svojím štekotom oznamujú dílerovi, že nepriateľ je v uliciach. Jednou z policajných taktík je preto ich otrava...
.plavé vlasy gangu
Sedíme v aute, snažím sa nepozorovane urobiť nejaké fotky. Konečne môžem spustiť salvu otázok. Ale nejde mi to. Nie som plná emócií, nebola to zoo. Cítim bezradnosť, ako každý, kto videl niečo podobné. Iba naivná poznámka sa mi prediera perami – hovorím Fabiane, aké je zaujímavé, že toľko detí vo favele si farbí vlasy na blond. Zdá sa mi milé, že sa napriek všetkému nevzdávajú snov a chcú sa podobať na celebrity z Big Brother Brazil. Fabiana pozerá, akoby som priletela z inej planéty: „To nie je móda. Vo favele pôsobia tri gangy. Farba vlasov je spôsob, ako sa ich členovia rozoznávajú.“ Blonďaví desaťroční chlapci, ktorí posedávali v ukradnutých vozíkoch zo supermarketu, patria k tomu najnebezpečnejšiemu. Ich gang sa volá „Guľka do tváre“ – podľa spôsobu, ako sa zbavujú nepohodlných. Hovorí sa, že v brazílskych favelách zomiera ročne viac ľudí ako vo vojnách. Presné čísla nikto nepozná, mnohé z tiel sa nikdy nenájdu. Miesto, kde sa zbavujú mŕtvych, volajú familiárne mikrovlnka...
Brazília je plná vášne. Žije tu vášeň pre futbal, sambu, karneval a krásu tela. Krásna krajina. Nabitá energiou. A predsa – napriek všetkej tej kráse a energii – je to krajina, kde sa ľudia boja zastaviť na červenú, a v noci sa na križovatkách radšej nezastavuje vôbec. Fabianin brat pred pár rokmi zastavil a prišiel o auto. S pištoľou pri spánku sa ho vzdal. Jeho spolužiačka sa auta vzdať nechcela a prišla o život...
Autorka je novinárka
Favela / Prvá favela vznikla v novembri roku 1897 – vtedy bolo do Rio de Janeira dopravených 20-tisíc vojenských veteránov, ktorí nemali žiadnu strechu nad hlavou. Niektoré staršie favely vznikali aj ako nezávislé mestá určené pre afrických otrokov, ktorí utiekli otrokárom. Najviac sa favely rozrástli v 70. rokoch minulého storočia. Dnes sa odhaduje, že každý štvrtý obyvateľ Rio de Janeira žije vo favele.
Chudobné brazílske štvrte favely vznikli v okolí miest Rio de Janeiro a Sao Paulo zhruba pred sto rokmi, keď sem ľudia z chudobných častí Brazílie prišli hľadať prácu a lepší život. Svoje ilegálne chatrče si začali stavať na kopcoch v okolí miest. Väčšina z týchto príbytkov stále nemá elektrinu ani vodovod a sú útočiskom obchodníkov s drogami. V Brazílii existuje viac ako šestnásťtisíc faviel.
.krásne tváre detí
Favela v juhobrazílskom meste Porto Alegre sa volá Bom Jesus (Dobrý Ježiš). Fabiana sa smutne usmeje: „Mám pocit, akoby Ježiš na týchto ľudí zabudol.“ V Bom Jesus pracuje dva roky ako sociálna asistentka. Jej auto tu poznajú, takže pri jazde špinavými uličkami, ktoré sú plné váľajúcich sa psov a detí, nevzbudzujeme väčší rozruch. Nikde na svete som nevidela také krásne tváre detí ako tu – najrôznejšie kombinácie farieb pleti, vlasov a očí. Sú všade, pozorne nás sledujú.
Podľa Fabiany už o nás vedia aj díleri. Deti pre nich pracujú ako oči. Cez mobilný telefón ich informujú o všetkom, čo sa v uličkách zomelie. Sú pevnou súčasťou hierarchie – ak robia svoju prácu dobre, dostávajú stále zodpovednejšie úlohy. Podľa Fabiany je úspech, ak sa dožijú tridsiatky. Často zomierajú v boji gangov o teritórium.
Podľa National Movement of Street Children zahynie v týchto nebezpečných štvrtiach každý deň päť detí. Problémom pritom nie sú iba vojny gangov, ale aj policajná brutalita. V posledných mesiacoch čelí polícia viacerým obvineniam, že vo favelách pošliapava ľudské práva. Podľa oficiálnych štatistík zastrelili policajti v chudobných štvrtiach v roku 2007 iba do septembra 961 podozrivých.
.záchranou je armáda
Vystupujeme z auta a Fabiana mi zakazuje rozprávať. Nikto nesmie vedieť, že nie som sociálna asistentka, ako je napísané na tričku. Mlčky prechádzame priestorom, ktorým sa kde-tu valí voda z použitých toaliet. Stretávame chlapca, má asi pätnásť, Fabiana ho pozná. Povedal jej, že túžobne čaká na list od armády. „Deti z favely sa do armády tešia. Znamená pre ne bezpečnú posteľ a dobré jedlo,“ vysvetľuje. Fabiana povedala chlapcovi, že som novinárka z Európy. Vraj mu dôveruje.
Z polorozpadnutých chatrčí na nás zazerajú ženy a malé deti. Tie staršie už pracujú. Každý deň zapriahnu koňa do voza a zbierajú použiteľný odpad z celého mesta, ktorý potom zhromažďujú za favelou. V jednej chatrči vidím kopy televízorov, v inej ukradnuté pneumatiky. Šokom sú obrovské biliardové stoly uprostred úbohých domčekov. Postavili najprv stôl a potom okolo neho pozliepali dom? A ako ten stôl získali? Ukradnúť biliardový stôl nie je celkom jednoduché.
Po tridsiatich minútach sa vraciame k autu, všade sa tmolia psy. Aj tie sú súčasťou favely, akísi pomocníci v hriechu. Špeciálne policajné jednotky sa občas snažia nebadane vniknúť do favely. Psy vtedy svojím štekotom oznamujú dílerovi, že nepriateľ je v uliciach. Jednou z policajných taktík je preto ich otrava...
.plavé vlasy gangu
Sedíme v aute, snažím sa nepozorovane urobiť nejaké fotky. Konečne môžem spustiť salvu otázok. Ale nejde mi to. Nie som plná emócií, nebola to zoo. Cítim bezradnosť, ako každý, kto videl niečo podobné. Iba naivná poznámka sa mi prediera perami – hovorím Fabiane, aké je zaujímavé, že toľko detí vo favele si farbí vlasy na blond. Zdá sa mi milé, že sa napriek všetkému nevzdávajú snov a chcú sa podobať na celebrity z Big Brother Brazil. Fabiana pozerá, akoby som priletela z inej planéty: „To nie je móda. Vo favele pôsobia tri gangy. Farba vlasov je spôsob, ako sa ich členovia rozoznávajú.“ Blonďaví desaťroční chlapci, ktorí posedávali v ukradnutých vozíkoch zo supermarketu, patria k tomu najnebezpečnejšiemu. Ich gang sa volá „Guľka do tváre“ – podľa spôsobu, ako sa zbavujú nepohodlných. Hovorí sa, že v brazílskych favelách zomiera ročne viac ľudí ako vo vojnách. Presné čísla nikto nepozná, mnohé z tiel sa nikdy nenájdu. Miesto, kde sa zbavujú mŕtvych, volajú familiárne mikrovlnka...
Brazília je plná vášne. Žije tu vášeň pre futbal, sambu, karneval a krásu tela. Krásna krajina. Nabitá energiou. A predsa – napriek všetkej tej kráse a energii – je to krajina, kde sa ľudia boja zastaviť na červenú, a v noci sa na križovatkách radšej nezastavuje vôbec. Fabianin brat pred pár rokmi zastavil a prišiel o auto. S pištoľou pri spánku sa ho vzdal. Jeho spolužiačka sa auta vzdať nechcela a prišla o život...
Autorka je novinárka
Favela / Prvá favela vznikla v novembri roku 1897 – vtedy bolo do Rio de Janeira dopravených 20-tisíc vojenských veteránov, ktorí nemali žiadnu strechu nad hlavou. Niektoré staršie favely vznikali aj ako nezávislé mestá určené pre afrických otrokov, ktorí utiekli otrokárom. Najviac sa favely rozrástli v 70. rokoch minulého storočia. Dnes sa odhaduje, že každý štvrtý obyvateľ Rio de Janeira žije vo favele.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.