Čierna krv versus Táto krajina nie je pre starých. Dva filmy, ktoré stáli proti sebe v súboji o najvýznamnejšie filmové ocenenie roka. Dva filmy, ktoré hovoria o Amerike a Američanoch tak, ako to nie je bežné.
Dva filmy, ktoré zmenili tvár tohtoročných Oscarov a svetovej kinematografie. Dva filmy, ktoré treba vidieť. Ale iba jeden bol nakoniec víťaz. A ten berie (takmer) všetko...
Čierna krv (v originálnom názve There Will Be Blood) je filmovou adaptáciou románu Uptona Sinclaira Petrolej! z roku 1927. Téma knihy nestratila nič zo svojej aktuálnosti a jej filmové spracovanie to nielen využíva, ale aj progresívne dopĺňa. Príbeh samotárskeho podnikateľa s ropou zo začiatku 20 storočia a jeho snahy stať sa niekým, sa dostal do rúk mladého a talentovaného Paula Thomasa Andersona (Magnólia, Opití láskou). Je vždy potešiteľné, keď zaujímavé predlohy skončia v povolaných rukách. Tak ako v tomto prípade. Anderson sa vo svojom diele sústreďuje na psychologický ponor do duší dvojice hlavných hrdinov stojacich na prvý pohľad proti sebe.
Daniel Plainview (oscarový Daniel Day-Lewis) predstavuje nový druh veľkopodnikateľov s akýmsi novým vnímaním sveta, ochotných pre úspech zájsť za akúkoľvek morálnu aj zemepisnú hranicu. O láske má vlastnú predstavu a o živote tiež. Všetko podriaďuje úspechu a prehru nepozná. Neverí v zázraky a vyššiu moc a to sa v „starom“ svete ešte nenosí. Ten zastupuje hlava Cirkvi tretieho zjavenia – Eli Sunday (Paul Dano), ochotný pre dosiahnutie „božieho“ cieľa urobiť doslova čokoľvek. Klamať o svojom pravom mene, ubližovať svojim blízkym, využívať jednoduchých ľudí, možno aj vraždiť. To oboch spája. Boh však ani jedného nepozná...
Silná náboženská rovina Čiernej krvi je len jednou z línií snímky. Ani pri treťom zhliadnutí sa neodhalia všetky metaforické a symbolické roviny, ktoré Andersonov film ponúka. Ak sa rozhodnete pre návštevu kina (v tomto prípade naozaj platí nevidieť v kine, radšej nevidieť vôbec), pripravte sa na vizuálne prepracované dielo s ambíciou symbolicky poukázať na nekonečný súboj dvoch životných ciest. Pripravte sa na drsný mužský svet, ktorého atmosféra vás doslova pohltí. Na vrty do vyprahnutej zeme a do ľudských duší. Nie sú to len dokonalé herecké výkony, kamerové kompozície Roberta Elswita (Andersonov dvorný kameraman), progresívne hudobné podklady Jonnyho Greenwooda (gitarista skupiny Radiohead) či podmanivé odkazy smerom do kinematografickej minulosti (Občan Kane, Vtedy na západe...). V žiadnom prípade však nejde o staromódny filmový jazyk a prebúdzanie „mŕtveho“ žánru. Je fascinujúce sledovať Andersonovu snahu o inováciu filmovej narácie v schéme hollywoodskeho modelu. Od úvodnej scény je zrejmý dôraz na obrazovom filmovom rozprávaní. Slová stratili v určitej chvíli význam. Obraz, hudba, tvár... tie tvoria Čiernu krv. Naznačiť, nedopovedať, nedať priamu odpoveď. O všetkom rozhodne divácky vnem.
Čierna krv nakoniec Oscara v hlavnej kategórii nezískala. Náš pohľad na americkú kinematografiu však zmenila, a zároveň ponúkla nádej, že film ako umenie stále existuje, a to aj v krajine nekonečných možností. Že má stále zmysel hľadať myšlienky v prítmí kinosál, dívať sa na plátno, počúvať dialógy, vnímať hudbu a snažiť sa porozumieť, čo nám to tie pohyblivé obrázky chcú povedať. Niekedy to skutočne rozprúdi krv...
Autor je šéfredaktor portálu Kinema.sk.
There Will Be Blood (USA, 2007, 158 min.)
Réžia: Paul Thomas Anderson. Scenár: Paul Thomas Anderson (podľa románu Uptona Sinclaira). Kamera: Robert Elswit. Hudba: Jonny Greenwood. Hrajú: Daniel Day-Lewis, Ciarán Hinds, Dillon Freasier, Paul Dano, David Willis.
Dva filmy, ktoré zmenili tvár tohtoročných Oscarov a svetovej kinematografie. Dva filmy, ktoré treba vidieť. Ale iba jeden bol nakoniec víťaz. A ten berie (takmer) všetko...
Čierna krv (v originálnom názve There Will Be Blood) je filmovou adaptáciou románu Uptona Sinclaira Petrolej! z roku 1927. Téma knihy nestratila nič zo svojej aktuálnosti a jej filmové spracovanie to nielen využíva, ale aj progresívne dopĺňa. Príbeh samotárskeho podnikateľa s ropou zo začiatku 20 storočia a jeho snahy stať sa niekým, sa dostal do rúk mladého a talentovaného Paula Thomasa Andersona (Magnólia, Opití láskou). Je vždy potešiteľné, keď zaujímavé predlohy skončia v povolaných rukách. Tak ako v tomto prípade. Anderson sa vo svojom diele sústreďuje na psychologický ponor do duší dvojice hlavných hrdinov stojacich na prvý pohľad proti sebe.
Daniel Plainview (oscarový Daniel Day-Lewis) predstavuje nový druh veľkopodnikateľov s akýmsi novým vnímaním sveta, ochotných pre úspech zájsť za akúkoľvek morálnu aj zemepisnú hranicu. O láske má vlastnú predstavu a o živote tiež. Všetko podriaďuje úspechu a prehru nepozná. Neverí v zázraky a vyššiu moc a to sa v „starom“ svete ešte nenosí. Ten zastupuje hlava Cirkvi tretieho zjavenia – Eli Sunday (Paul Dano), ochotný pre dosiahnutie „božieho“ cieľa urobiť doslova čokoľvek. Klamať o svojom pravom mene, ubližovať svojim blízkym, využívať jednoduchých ľudí, možno aj vraždiť. To oboch spája. Boh však ani jedného nepozná...
Silná náboženská rovina Čiernej krvi je len jednou z línií snímky. Ani pri treťom zhliadnutí sa neodhalia všetky metaforické a symbolické roviny, ktoré Andersonov film ponúka. Ak sa rozhodnete pre návštevu kina (v tomto prípade naozaj platí nevidieť v kine, radšej nevidieť vôbec), pripravte sa na vizuálne prepracované dielo s ambíciou symbolicky poukázať na nekonečný súboj dvoch životných ciest. Pripravte sa na drsný mužský svet, ktorého atmosféra vás doslova pohltí. Na vrty do vyprahnutej zeme a do ľudských duší. Nie sú to len dokonalé herecké výkony, kamerové kompozície Roberta Elswita (Andersonov dvorný kameraman), progresívne hudobné podklady Jonnyho Greenwooda (gitarista skupiny Radiohead) či podmanivé odkazy smerom do kinematografickej minulosti (Občan Kane, Vtedy na západe...). V žiadnom prípade však nejde o staromódny filmový jazyk a prebúdzanie „mŕtveho“ žánru. Je fascinujúce sledovať Andersonovu snahu o inováciu filmovej narácie v schéme hollywoodskeho modelu. Od úvodnej scény je zrejmý dôraz na obrazovom filmovom rozprávaní. Slová stratili v určitej chvíli význam. Obraz, hudba, tvár... tie tvoria Čiernu krv. Naznačiť, nedopovedať, nedať priamu odpoveď. O všetkom rozhodne divácky vnem.
Čierna krv nakoniec Oscara v hlavnej kategórii nezískala. Náš pohľad na americkú kinematografiu však zmenila, a zároveň ponúkla nádej, že film ako umenie stále existuje, a to aj v krajine nekonečných možností. Že má stále zmysel hľadať myšlienky v prítmí kinosál, dívať sa na plátno, počúvať dialógy, vnímať hudbu a snažiť sa porozumieť, čo nám to tie pohyblivé obrázky chcú povedať. Niekedy to skutočne rozprúdi krv...
Autor je šéfredaktor portálu Kinema.sk.
There Will Be Blood (USA, 2007, 158 min.)
Réžia: Paul Thomas Anderson. Scenár: Paul Thomas Anderson (podľa románu Uptona Sinclaira). Kamera: Robert Elswit. Hudba: Jonny Greenwood. Hrajú: Daniel Day-Lewis, Ciarán Hinds, Dillon Freasier, Paul Dano, David Willis.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.