Svet podnikania je zložitý a často neúprosný. Ale z histórie vieme, že prítomnosť cti je v ňom možná. Naozaj to vieme, pretože sme o tom čítali. Alebo sme to videli vo filmoch. Podnikateľ, bankár alebo iný radový vojak kapitálu urobil priestupok.
Čosi, čo sa nerobí, ale občas sa to prihodí. Prišli mu na to. Do jeho kancelárie zavítali dvaja páni z kontrolného úradu a vyložili karty na stôl. To je, pravdaže, metafora. Nevyložili na stôl karty, ale usvedčujúce dôkazy. Dotyčný si ich letmo pozrel, vstal a odišiel do vedľajšej miestnosti. O chvíľu sa odtiaľ ozval výstrel. Vinník skoncoval so životom, ale jeho česť bola zachránená. Nič také by sa nemohlo dostať do literatúry, alebo do filmu, keby to tak nefungovalo v skutočnosti. Iným podobným príkladom sú tzv. čestné dlhy. To sú peniaze, ktoré človek prehral v kartách a musel ich splatiť do určitého termínu. Ak peniaze nezohnal a veritelia boli za dverami, ozval sa výstrel.
Boli časy, keď česť bola dôležitejšia ako čokoľvek iné. Preto existovali súboje. Urážku bolo treba splatiť. Pištoľou alebo kordom. A nielen osobnú urážku. Predstavte si, že boli takí, ktorí sa bili za česť svojej dámy. Urazil si ženu, ktorú milujem? Zajtra na úsvite, kordy alebo pištole, priveď si sekundantov. Čo dnešné ráno pre mňa chystá, spieva Lenskij, a pritom mu vôbec nie je do spevu, veď ide na smrť, je to síce päťdesiat na päťdesiat, ale Lenskij nie je príliš dobrý strelec, takže je vlastne v nevýhode. Vie to, ale ide. Onegin urazil jeho dámu. Neviem, prečo súboje zakázali. Asi sa im to zdalo nehumánne. Ale spôsobili nám tým problémy. Lebo dnes si každý dovolí hocičo. Nakydať na vás v tlači, napríklad. Keby ste dotyčného mohli vyzvať na súboj, ak by aj prežil, druhý raz by si dobre rozmyslel, čo napíše. Samozrejme, že sa to dá zneužívať. Nech o vás napíšu čokoľvek, vyzývate autora na súboj. Ak nechce vyzerať ako zbabelec, musí výzvu prijať. Všetci ostatní sa modlia, aby vás už konečne niekto trafil. Predstavte si, ak sa máme zastaviť na politickej scéne, že by vyzvali na súboj istého národne orientovaného politika všetci, ktorých verejne pourážal. A všetci naraz. Ktovie, či by sa zachoval ako D´Artagnan a či by sa bil postupne, každú polhodinu. A ako dlho by vydržal. Každopádne – jeho česť by bola zachránená. Ale to sa nestane, pretože v tomto prípade, ako aj v mnohých iných, hrajú úlohu dôležitejšie veci ako česť. Česť? Čo si za to kúpite? Svojho času niekoľko figliarov, tvorcov tzv. nebankových subjektov, vymámilo od dôverčivých ľudí pozoruhodné sumy. Dôverčivci o peniaze prišli. A figliari chcú teraz žalovať štát, že im (figliarom) v tomto zboji nezabránil, že neupozornil dôverčivcov, že figliari ich chcú ozbíjať. A dôverčivci ich v tom ešte podporujú namiesto toho, aby ich vyzvali na súboj. Sú iné časy.
Čosi, čo sa nerobí, ale občas sa to prihodí. Prišli mu na to. Do jeho kancelárie zavítali dvaja páni z kontrolného úradu a vyložili karty na stôl. To je, pravdaže, metafora. Nevyložili na stôl karty, ale usvedčujúce dôkazy. Dotyčný si ich letmo pozrel, vstal a odišiel do vedľajšej miestnosti. O chvíľu sa odtiaľ ozval výstrel. Vinník skoncoval so životom, ale jeho česť bola zachránená. Nič také by sa nemohlo dostať do literatúry, alebo do filmu, keby to tak nefungovalo v skutočnosti. Iným podobným príkladom sú tzv. čestné dlhy. To sú peniaze, ktoré človek prehral v kartách a musel ich splatiť do určitého termínu. Ak peniaze nezohnal a veritelia boli za dverami, ozval sa výstrel.
Boli časy, keď česť bola dôležitejšia ako čokoľvek iné. Preto existovali súboje. Urážku bolo treba splatiť. Pištoľou alebo kordom. A nielen osobnú urážku. Predstavte si, že boli takí, ktorí sa bili za česť svojej dámy. Urazil si ženu, ktorú milujem? Zajtra na úsvite, kordy alebo pištole, priveď si sekundantov. Čo dnešné ráno pre mňa chystá, spieva Lenskij, a pritom mu vôbec nie je do spevu, veď ide na smrť, je to síce päťdesiat na päťdesiat, ale Lenskij nie je príliš dobrý strelec, takže je vlastne v nevýhode. Vie to, ale ide. Onegin urazil jeho dámu. Neviem, prečo súboje zakázali. Asi sa im to zdalo nehumánne. Ale spôsobili nám tým problémy. Lebo dnes si každý dovolí hocičo. Nakydať na vás v tlači, napríklad. Keby ste dotyčného mohli vyzvať na súboj, ak by aj prežil, druhý raz by si dobre rozmyslel, čo napíše. Samozrejme, že sa to dá zneužívať. Nech o vás napíšu čokoľvek, vyzývate autora na súboj. Ak nechce vyzerať ako zbabelec, musí výzvu prijať. Všetci ostatní sa modlia, aby vás už konečne niekto trafil. Predstavte si, ak sa máme zastaviť na politickej scéne, že by vyzvali na súboj istého národne orientovaného politika všetci, ktorých verejne pourážal. A všetci naraz. Ktovie, či by sa zachoval ako D´Artagnan a či by sa bil postupne, každú polhodinu. A ako dlho by vydržal. Každopádne – jeho česť by bola zachránená. Ale to sa nestane, pretože v tomto prípade, ako aj v mnohých iných, hrajú úlohu dôležitejšie veci ako česť. Česť? Čo si za to kúpite? Svojho času niekoľko figliarov, tvorcov tzv. nebankových subjektov, vymámilo od dôverčivých ľudí pozoruhodné sumy. Dôverčivci o peniaze prišli. A figliari chcú teraz žalovať štát, že im (figliarom) v tomto zboji nezabránil, že neupozornil dôverčivcov, že figliari ich chcú ozbíjať. A dôverčivci ich v tom ešte podporujú namiesto toho, aby ich vyzvali na súboj. Sú iné časy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.