Pred niekoľkými týždňami prešla slovenská katolícka cirkev výraznými územnými zmenami. Nové diecézy potešili najmä gréckokatolíkov na Slovensku – stali sa samostatnou cirkvou metropolitného typu.
Na každodenný život katolíkov na Slovensku nové usporiadanie diecéz nebude mať vplyv. Zmeny skôr zaujímajú kňazov, ktorí sa po presunoch farností stali členmi iných diecéz a dostali nových šéfov. „Nie všetci sú spokojní, ale akceptujú to,“ hovorí cirkevný právnik Ján Duda. Pápež Benedikt XVI. rozhodol, že kňazi zostávajú na svojich miestach. Budú teda ďalej pôsobiť v tej diecéze, ku ktorej ich farnosť po zmenách patrí. Ak by chceli požiadať o zmenu, môžu to urobiť, ale až po dvoch rokoch a len z vážnych dôvodov.
Výrazné posuny zasiahli najmä západnú cirkevnú provinciu. Nová úprava rozdelila bratislavsko-trnavskú arcidiecézu na bratislavské a trnavské arcibiskupstvo a vytvorila aj novú diecézu – žilinskú. Ján Duda považuje za trochu „sofistikované ponechanie trnavského arcibiskupstva, lebo nebýva bežnou praxou, aby v jednej cirkevnej provincii existovali dve arcibiskupstva, z ktorého jedno je podriadené druhému“. Arcibiskup Ján Sokol listom požiadal pápeža, aby Trnave zostala doterajšia hodnosť arcibiskupského sídla, a pápež žiadosti vyhovel. A tak sa Trnava zaradila k výnimkám, ako sú arcibiskupstvo v Avignone alebo v Štrasburgu – dôvodom je zrejme osobitný význam Trnavy pre dejiny i súčasnosť Slovenska.
.ťažké dejiny
K najväčším zmenám došlo v gréckokatolíckej cirkvi, ktorá bola po prvýkrát v histórii povýšená na samostatnú cirkev metropolitného typu. K dvom rímskokatolíckym metropolitným sídlam, v Bratislave a v Košiciach, tak pribudlo tretie – v Prešove. Na jej čelo pápež menoval eparchu Jána Babjaka. Benedikt XVI. zároveň vyzdvihol Košický apoštolský exarchát na eparchiu a novú eparchiu zriadil aj v Bratislave, kde momentálne v štrnástich farnostiach žije asi 25 000 veriacich a pôsobí 13 kňazov. Za jej prvého eparchu vymenoval Petra Rusnáka. Na slávnosti povýšenia gréckokatolíckej cirkvi na metropolitnú cirkev sa zúčastnil aj prefekt Kongregácie pre východné cirkvi vo Vatikáne, kardinál Leonardo Sandri.
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku má za sebou dramatický vývoj. Prvá samostatná eparchia bola na Slovensku vytvorená až v roku 1818. „Pre správu gréckokatolíkov existovala len Mukačevská eparchia. Pretože bola priveľká, pápež Pius VII. ju rozdelil a na jej západnom území zriadil novú eparchiu so sídlom v Prešove, ktoré predtým vybral panovník František I.,“ vysvetľuje cirkevný historik Peter Zubko. Po roku 1948 predstavitelia Komunistickej strany Československa veľmi intenzívne pracovali na rozvrate celej katolíckej cirkvi. Súčasťou ich pôsobenia bola aj známa Akcia P – išlo v nej o socialistickým štátom riadenú úplnú likvidáciu gréckokatolíkov, ktorých nútili, aby prestúpili na pravoslávie.
„Návštěva pravoslavné delegace z Moskvy zanechala na východním Slovensku velmi příznivou odezvu a vytvořila zde objektivní podmínky pro to, aby mohlo být přikročeno zahájení akce za účelem přestupu řeckokatolíků na pravoslaví a tak zmařen Gojdičův plán strhnout řeckokatolíky na stranu Vatikánu a římskokatolické církve,“ píše sa v zápisnici zo schôdze Cirkevnej komisie ÚV KSČ z 27. februára 1950, ktorá bola nedávno zverejnená v publikácii Ústavu pamäti národa Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom. Akcia sa mala začať rozsiahlou vysvetľovacou kampaňou v miestnej tlači a vytvorením akčných výborov. V nich mali byť laici a duchovní, ktorí mali kladný vzťah k pravosláviu – tí by svojím pôsobením zaistili prestúpenie väčšiny obyvateľstva. Všetko sa malo rozbehnúť ešte pred intervenovaním gréckokatolíckych biskupov Pavla Gojdiča a Vasiľa Hopka. Likvidácia vyvrcholila koncom apríla 1950, keď tzv. návratové komisie v Prešove schválili manifest o prestupe gréckokatolíkov na pravoslávnu vieru. Vláda vzala rozhodnutie na vedomie a gréckokatolícki veriaci boli postavení mimo zákona.
Ako píše Pavol Šturák v monografii Otec biskup Pavol Gojdič, iba 30 gréckokatolíckych kňazov z celkového počtu 320 však podpísalo prestup na pravoslávie – hoci odmietnutím pravoslávia prišli o všetko. Vyše stovku z nich uväznili, ostatných poslali do pracovného tábora a neskôr do vyhnanstva na české pohraničie.
Činnosť gréckokatolíckej cirkvi bola znovu povolená až v roku 1968. Dnes sa k nej na Slovensku hlási 4,1 % obyvateľov.
.širšie kompetencie
To, že nové členenie diecéz vytvorilo na Slovensku gréckokatolícku cirkev metropolitného typu, znamená posilnenie jej postavenia v rámci celej cirkvi. „Gréckokatolícky arcibiskup metropolita má omnoho rozsiahlejšie jurisdikčné kompetencie voči eparchiám i eparchom vlastnej metropolitnej cirkvi, než arcibiskup metropolita v rímskokatolíckej cirkvi,“ vysvetľuje cirkevný právnik Ján Duda. „Tak sa posilnilo postavenie slovenských gréckokatolíkov aj voči susedným východným katolíckym cirkvám na Ukrajine, v Maďarsku, v Poľsku či v Českej republike.“
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku si bude môcť ustanoviť vlastnú synodu, ktorú zvoláva jej „protos“ (prvý, hlavný), v tomto prípade metropolita. Synodu tvoria všetci východní katolícki biskupi. Prostredníctvom synody si budú môcť gréckokatolíci na Slovensku vytvárať vlastné právo a jasne deklarovať vlastné disciplinárne a liturgické tradície. Nehrozia problémy vo vzťahu k rímskokatolíckej cirkvi? Ján Duda sa ich neobáva: „Skôr sa bude od oboch strán vyžadovať vzájomne ústretový prístup a potvrdzovanie dohodnutých vecí písomnou formou. Takýmto spôsobom bude možné zamedziť prípadným nedorozumeniam, nesprávnym pochopeniam a interpretáciám.“ K vzájomnej spolupráci oboch obradov vyzval počas vysviacky biskupa Rusnáka aj kardinál Jozef Tomko.
V tejto súvislosti je zaujímavé, že rímskokatolícki biskupi môžu podľa Kódexu kánonického práva dovoliť gréckokatolíckym biskupom členstvo v typicky rímskokatolíckej inštitúcii, akou je konferencia biskupov. Diecézni biskupi Slovenska im to nielen umožnili, ale dali im aj riadny hlas. Gréckokatolícki biskupi tak môžu spolurozhodovať v záležitostiach týkajúcich sa rímskokatolíckej cirkvi. Zato podľa východného kódexu môžu byť členmi „východnej“ synody len gréckokatolícki biskupi.
.koniec éry ponovembrových biskupov
Po územnej reorganizácii čoskoro prídu aj personálne výmeny v niektorých diecézach. Podľa cirkevného práva je arcibiskup vo veku 75 rokov povinný predložiť pápežovi svoju rezignáciu. Tohto veku sa v roku 2008 dožijú arcibiskup Ján Sokol a rožňavský biskup Eduard Kojnok, o rok aj košický arcibiskup Alojz Tkáč. Bude záležať na pápežovi Benediktovi XVI., či ich vo funkcii ešte nejaký čas ponechá, alebo hneď vymenuje ich nástupcov. V každom prípade sa éra prvej ponovembrovej generácie slovenských biskupov pomaly končí.
Autor je doktorand žurnalistiky.
Na každodenný život katolíkov na Slovensku nové usporiadanie diecéz nebude mať vplyv. Zmeny skôr zaujímajú kňazov, ktorí sa po presunoch farností stali členmi iných diecéz a dostali nových šéfov. „Nie všetci sú spokojní, ale akceptujú to,“ hovorí cirkevný právnik Ján Duda. Pápež Benedikt XVI. rozhodol, že kňazi zostávajú na svojich miestach. Budú teda ďalej pôsobiť v tej diecéze, ku ktorej ich farnosť po zmenách patrí. Ak by chceli požiadať o zmenu, môžu to urobiť, ale až po dvoch rokoch a len z vážnych dôvodov.
Výrazné posuny zasiahli najmä západnú cirkevnú provinciu. Nová úprava rozdelila bratislavsko-trnavskú arcidiecézu na bratislavské a trnavské arcibiskupstvo a vytvorila aj novú diecézu – žilinskú. Ján Duda považuje za trochu „sofistikované ponechanie trnavského arcibiskupstva, lebo nebýva bežnou praxou, aby v jednej cirkevnej provincii existovali dve arcibiskupstva, z ktorého jedno je podriadené druhému“. Arcibiskup Ján Sokol listom požiadal pápeža, aby Trnave zostala doterajšia hodnosť arcibiskupského sídla, a pápež žiadosti vyhovel. A tak sa Trnava zaradila k výnimkám, ako sú arcibiskupstvo v Avignone alebo v Štrasburgu – dôvodom je zrejme osobitný význam Trnavy pre dejiny i súčasnosť Slovenska.
.ťažké dejiny
K najväčším zmenám došlo v gréckokatolíckej cirkvi, ktorá bola po prvýkrát v histórii povýšená na samostatnú cirkev metropolitného typu. K dvom rímskokatolíckym metropolitným sídlam, v Bratislave a v Košiciach, tak pribudlo tretie – v Prešove. Na jej čelo pápež menoval eparchu Jána Babjaka. Benedikt XVI. zároveň vyzdvihol Košický apoštolský exarchát na eparchiu a novú eparchiu zriadil aj v Bratislave, kde momentálne v štrnástich farnostiach žije asi 25 000 veriacich a pôsobí 13 kňazov. Za jej prvého eparchu vymenoval Petra Rusnáka. Na slávnosti povýšenia gréckokatolíckej cirkvi na metropolitnú cirkev sa zúčastnil aj prefekt Kongregácie pre východné cirkvi vo Vatikáne, kardinál Leonardo Sandri.
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku má za sebou dramatický vývoj. Prvá samostatná eparchia bola na Slovensku vytvorená až v roku 1818. „Pre správu gréckokatolíkov existovala len Mukačevská eparchia. Pretože bola priveľká, pápež Pius VII. ju rozdelil a na jej západnom území zriadil novú eparchiu so sídlom v Prešove, ktoré predtým vybral panovník František I.,“ vysvetľuje cirkevný historik Peter Zubko. Po roku 1948 predstavitelia Komunistickej strany Československa veľmi intenzívne pracovali na rozvrate celej katolíckej cirkvi. Súčasťou ich pôsobenia bola aj známa Akcia P – išlo v nej o socialistickým štátom riadenú úplnú likvidáciu gréckokatolíkov, ktorých nútili, aby prestúpili na pravoslávie.
„Návštěva pravoslavné delegace z Moskvy zanechala na východním Slovensku velmi příznivou odezvu a vytvořila zde objektivní podmínky pro to, aby mohlo být přikročeno zahájení akce za účelem přestupu řeckokatolíků na pravoslaví a tak zmařen Gojdičův plán strhnout řeckokatolíky na stranu Vatikánu a římskokatolické církve,“ píše sa v zápisnici zo schôdze Cirkevnej komisie ÚV KSČ z 27. februára 1950, ktorá bola nedávno zverejnená v publikácii Ústavu pamäti národa Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom. Akcia sa mala začať rozsiahlou vysvetľovacou kampaňou v miestnej tlači a vytvorením akčných výborov. V nich mali byť laici a duchovní, ktorí mali kladný vzťah k pravosláviu – tí by svojím pôsobením zaistili prestúpenie väčšiny obyvateľstva. Všetko sa malo rozbehnúť ešte pred intervenovaním gréckokatolíckych biskupov Pavla Gojdiča a Vasiľa Hopka. Likvidácia vyvrcholila koncom apríla 1950, keď tzv. návratové komisie v Prešove schválili manifest o prestupe gréckokatolíkov na pravoslávnu vieru. Vláda vzala rozhodnutie na vedomie a gréckokatolícki veriaci boli postavení mimo zákona.
Ako píše Pavol Šturák v monografii Otec biskup Pavol Gojdič, iba 30 gréckokatolíckych kňazov z celkového počtu 320 však podpísalo prestup na pravoslávie – hoci odmietnutím pravoslávia prišli o všetko. Vyše stovku z nich uväznili, ostatných poslali do pracovného tábora a neskôr do vyhnanstva na české pohraničie.
Činnosť gréckokatolíckej cirkvi bola znovu povolená až v roku 1968. Dnes sa k nej na Slovensku hlási 4,1 % obyvateľov.
.širšie kompetencie
To, že nové členenie diecéz vytvorilo na Slovensku gréckokatolícku cirkev metropolitného typu, znamená posilnenie jej postavenia v rámci celej cirkvi. „Gréckokatolícky arcibiskup metropolita má omnoho rozsiahlejšie jurisdikčné kompetencie voči eparchiám i eparchom vlastnej metropolitnej cirkvi, než arcibiskup metropolita v rímskokatolíckej cirkvi,“ vysvetľuje cirkevný právnik Ján Duda. „Tak sa posilnilo postavenie slovenských gréckokatolíkov aj voči susedným východným katolíckym cirkvám na Ukrajine, v Maďarsku, v Poľsku či v Českej republike.“
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku si bude môcť ustanoviť vlastnú synodu, ktorú zvoláva jej „protos“ (prvý, hlavný), v tomto prípade metropolita. Synodu tvoria všetci východní katolícki biskupi. Prostredníctvom synody si budú môcť gréckokatolíci na Slovensku vytvárať vlastné právo a jasne deklarovať vlastné disciplinárne a liturgické tradície. Nehrozia problémy vo vzťahu k rímskokatolíckej cirkvi? Ján Duda sa ich neobáva: „Skôr sa bude od oboch strán vyžadovať vzájomne ústretový prístup a potvrdzovanie dohodnutých vecí písomnou formou. Takýmto spôsobom bude možné zamedziť prípadným nedorozumeniam, nesprávnym pochopeniam a interpretáciám.“ K vzájomnej spolupráci oboch obradov vyzval počas vysviacky biskupa Rusnáka aj kardinál Jozef Tomko.
V tejto súvislosti je zaujímavé, že rímskokatolícki biskupi môžu podľa Kódexu kánonického práva dovoliť gréckokatolíckym biskupom členstvo v typicky rímskokatolíckej inštitúcii, akou je konferencia biskupov. Diecézni biskupi Slovenska im to nielen umožnili, ale dali im aj riadny hlas. Gréckokatolícki biskupi tak môžu spolurozhodovať v záležitostiach týkajúcich sa rímskokatolíckej cirkvi. Zato podľa východného kódexu môžu byť členmi „východnej“ synody len gréckokatolícki biskupi.
.koniec éry ponovembrových biskupov
Po územnej reorganizácii čoskoro prídu aj personálne výmeny v niektorých diecézach. Podľa cirkevného práva je arcibiskup vo veku 75 rokov povinný predložiť pápežovi svoju rezignáciu. Tohto veku sa v roku 2008 dožijú arcibiskup Ján Sokol a rožňavský biskup Eduard Kojnok, o rok aj košický arcibiskup Alojz Tkáč. Bude záležať na pápežovi Benediktovi XVI., či ich vo funkcii ešte nejaký čas ponechá, alebo hneď vymenuje ich nástupcov. V každom prípade sa éra prvej ponovembrovej generácie slovenských biskupov pomaly končí.
Autor je doktorand žurnalistiky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.