Kedysi mi visela na stene pracovne v bratislavských novinách, no odkedy zrušili v novinách pracovne, je v nejakej debni a čaká na vybudovanie „siene slávy“, kde ju čaká čestné miesto.
Hneď vedľa ťavej kosti z arabskej púšte, fúkačky pralesných domorodcov z Bornea, nepriestrelnej vesty zo Sarajeva a trička od US Army v Iraku, až ho syn prestane nosiť ako nočnú košeľu.
Došiel som si po ňu pred deviatimi rokmi do malej zaprášenej kaviarne na hraniciach Kosova s Macedónskom. Je trochu špinavá a krásne potrhaná, vyzerá teda presne tak, ako má taká vojnová vlajka určená do „siene slávy“ vyzerať. Je krvavočervená a je na nej čierna orlica. Táto vlajka je pre mňa vlajkou Kosova, hoci by mnohí mohli povedať, že presne takú vlajku má susedné Albánsko.
A ja k tomu dodávam, že rovnakú vlajku som videl aj v Tetove, najväčšom meste albánskej časti Macedónska, keď tam po Kosove vypuklo čosi ako občianska vojna. Touto „vlajkou Albáncov“ sa mávalo v uliciach Prištiny ešte dlhé hodiny, keď premiér Hashim Thaci oznámil vznik samostatného Kosova. Potom sa však Thaci objavil s novou vlajkou, modrou, s hviezdičkami pripomínajúcimi tie euroúnijné, a s obrysom nového štátu uprostred. Čudná vlajka, to vám poviem.
Ale zodpovedá tomu, že Kosovo je vôbec čudná štát. Taký európsky „protektorát“. Protektorát, ktorý má svojho prezidenta, vládu, políciu, ale inak to vlastne štát nie je. Je vojensky obsadený silami NATO, platí sa v ňom eurom, väčšinu peňazí má z Bruselu, zákony mu píšu v EÚ alebo rovno v OSN.
Vlajka Kosova sa nápadne podobá inému Západom umelo vytvorenému a udržiavanému štátu, „protektorátu“ Bosna a Hercegovina. Docielili sme, my Západ, že sa už na Balkáne nevraždí. Čo s ním však ďalej, to ani trochu nevieme. Kosovo je toho len ďalším príkladom. Pokiaľ ide o mňa, tú červeno-čiernu albánsku vlajku si nechám. Ešte sa mi v Kosove bude časom hodiť.
Autor je redaktor Lidových novín.
Hneď vedľa ťavej kosti z arabskej púšte, fúkačky pralesných domorodcov z Bornea, nepriestrelnej vesty zo Sarajeva a trička od US Army v Iraku, až ho syn prestane nosiť ako nočnú košeľu.
Došiel som si po ňu pred deviatimi rokmi do malej zaprášenej kaviarne na hraniciach Kosova s Macedónskom. Je trochu špinavá a krásne potrhaná, vyzerá teda presne tak, ako má taká vojnová vlajka určená do „siene slávy“ vyzerať. Je krvavočervená a je na nej čierna orlica. Táto vlajka je pre mňa vlajkou Kosova, hoci by mnohí mohli povedať, že presne takú vlajku má susedné Albánsko.
A ja k tomu dodávam, že rovnakú vlajku som videl aj v Tetove, najväčšom meste albánskej časti Macedónska, keď tam po Kosove vypuklo čosi ako občianska vojna. Touto „vlajkou Albáncov“ sa mávalo v uliciach Prištiny ešte dlhé hodiny, keď premiér Hashim Thaci oznámil vznik samostatného Kosova. Potom sa však Thaci objavil s novou vlajkou, modrou, s hviezdičkami pripomínajúcimi tie euroúnijné, a s obrysom nového štátu uprostred. Čudná vlajka, to vám poviem.
Ale zodpovedá tomu, že Kosovo je vôbec čudná štát. Taký európsky „protektorát“. Protektorát, ktorý má svojho prezidenta, vládu, políciu, ale inak to vlastne štát nie je. Je vojensky obsadený silami NATO, platí sa v ňom eurom, väčšinu peňazí má z Bruselu, zákony mu píšu v EÚ alebo rovno v OSN.
Vlajka Kosova sa nápadne podobá inému Západom umelo vytvorenému a udržiavanému štátu, „protektorátu“ Bosna a Hercegovina. Docielili sme, my Západ, že sa už na Balkáne nevraždí. Čo s ním však ďalej, to ani trochu nevieme. Kosovo je toho len ďalším príkladom. Pokiaľ ide o mňa, tú červeno-čiernu albánsku vlajku si nechám. Ešte sa mi v Kosove bude časom hodiť.
Autor je redaktor Lidových novín.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.