Keď sa vlani skončili letné prázdniny a dovolenky, prepadla ma túžba pritiahnuť k nám Starbucks. Kvôli atmosfére a káve, ale aj ako symbol, že veci sa tu hýbu k lepšiemu. A tak som to úplne vážne skúsil a napísal im e-mail s otázkou, čo môžem urobiť pre to, aby sem Starbucks prišli.
O pár dní mi prišla zdvorilá odpoveď. „Dear Sir,“ začala manažérka, ktorá podľa názvu svojej funkcie manažuje medzinárodné obchodné aktivity firmy. Po priateľskom úvode však prišlo o čosi menej nádejné pokračovanie. „Zaujímame sa o slovenský trh. V tomto čase však nemáme špecifický časový plán pre vstup naň.“
Keď Starbucks vstupuje do nových krajín, spravidla sa tak deje prostredníctvom „joint venture“ s vedúcou retailovou spoločnosťou, ktorá potom preberá zodpovednosť za otvorenie a prevádzku všetkých Starbucksov v krajine, dozvedel som sa ďalej. „V záujme udržania konzistentnosti a kvality v toľkých obchodoch neponúkame individuálne franchises,“ napísali zo Starbucksu.
Aby sa Starbucks s niekým dohodol na spolupráci, hľadá firmu, ktorá spĺňa jeho predstavy. Základné sú tieto: Musí mať skúsenosť s „malopredajom“, kompatibilné hodnoty a kultúru, musí to byť lokálny líder a mal by mať „track record“ so spúšťaním nových podnikov, skúsenosti s globálnymi i vlastnými značkami, prístup k veľkým nehnuteľnostiam, finančné zdroje, zainteresovaný top-manažment a existujúcu a použiteľnú podnikateľskú infraštruktúru.
Kompatibilné hodnoty a snáď aj kultúra by sa našli. Okrem nich už len výsostne „americké“ nadšenie pre vec. „Ak si po prečítaní týchto kritérií myslíte, že by ste sa mohli spojiť so Starbucksom, pošlite nám o sebe viac údajov,“ zakončila v priateľskom tóne manažérka.
A tak je zatiaľ Slovensko bez kaviarne Starbucks.
O pár dní mi prišla zdvorilá odpoveď. „Dear Sir,“ začala manažérka, ktorá podľa názvu svojej funkcie manažuje medzinárodné obchodné aktivity firmy. Po priateľskom úvode však prišlo o čosi menej nádejné pokračovanie. „Zaujímame sa o slovenský trh. V tomto čase však nemáme špecifický časový plán pre vstup naň.“
Keď Starbucks vstupuje do nových krajín, spravidla sa tak deje prostredníctvom „joint venture“ s vedúcou retailovou spoločnosťou, ktorá potom preberá zodpovednosť za otvorenie a prevádzku všetkých Starbucksov v krajine, dozvedel som sa ďalej. „V záujme udržania konzistentnosti a kvality v toľkých obchodoch neponúkame individuálne franchises,“ napísali zo Starbucksu.
Aby sa Starbucks s niekým dohodol na spolupráci, hľadá firmu, ktorá spĺňa jeho predstavy. Základné sú tieto: Musí mať skúsenosť s „malopredajom“, kompatibilné hodnoty a kultúru, musí to byť lokálny líder a mal by mať „track record“ so spúšťaním nových podnikov, skúsenosti s globálnymi i vlastnými značkami, prístup k veľkým nehnuteľnostiam, finančné zdroje, zainteresovaný top-manažment a existujúcu a použiteľnú podnikateľskú infraštruktúru.
Kompatibilné hodnoty a snáď aj kultúra by sa našli. Okrem nich už len výsostne „americké“ nadšenie pre vec. „Ak si po prečítaní týchto kritérií myslíte, že by ste sa mohli spojiť so Starbucksom, pošlite nám o sebe viac údajov,“ zakončila v priateľskom tóne manažérka.
A tak je zatiaľ Slovensko bez kaviarne Starbucks.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.