Je idylické letné poobedie, dusno, schyľuje sa k dažďu. Pred rýchlou letnou búrkou sa niet kam schovať. A tak posedíme, pomokneme a popozeráme lotosové kvety vlniace sa na hladine jazera. Všetko naokolo je premočené, až na tie lotosové listy. Môžete ich máčať a polievať, koľko len chcete, a oni vždy budú suché.
Voda sa na lotosových listoch schúli do kvapiek najrýchlejšie, ako môže, a ihneď stečie. A nielen voda, prakticky nič sa na lotosových listoch neudrží. Táto schopnosť samočistenia bola známa už v dávnych časoch, a možno práve preto sa lotos stal v niektorých východných náboženstvách symbolom čistoty. Ale až príchod nového elektrónového mikroskopu do oblasti biológie a botaniky v sedemdesiatych rokoch umožnil vedcom Barthlottovi a Neinhuisovi v Bonnskej univerzite opísať povrch týchto listov do najmenších detailov.
Neboli prekvapení, že tieto listy sú posiate materiálom podobným vosku, ktorý sa takisto nikdy nezmáča. Prekvapujúce bolo, že tieto listy odpudzujú vodu ešte silnejšie ako samotný vosk. Mikroskop im pomohol odhaliť túto záhadu. Mysleli by sme si, že voda stečie rýchlejšie po hladkom povrchu ako hrboľatom. Opak je pravdou. Nanoskopické guľôčky voskového materiálu pokrývajú hrbolčeky a kopčeky, ktorých priemer je okolo jedného mikrometra. Takto vytvárajú vrstvu, ktorá je zmesou vosku a vzduchu. Kvapka vody si musí vybrať, či sa prisať na vosk alebo vzduch. Nevyberie si ani jedno ani druhé, a preto stečie najrýchlejšie, ako sa len dá.
Takisto peľové zrnká či prach sa nemôžu prilepiť na tento štrukturálne veľmi zložitý povrch. Preto sa lotosové listy vždy samy čistia a vždy sú suché. Ak si želáte, aby aj naše tričká a svetre boli také nemáčajúce sa, nie ste prvý. V dnešnej dobe nanotechnológií sa konečne začíname zaujímať o podobné prírodné povrchy, ktoré by sa dali využiť aj na výrobu vždy suchého oblečenia či samočistiacich okien. Georges de Mestral prišiel pri odtŕhaní bodliakov z nohavíc na skvelú myšlienku suchého zipsu. Možno sa nájde niekto podobný, kto nám umožní obliekať sa o pár rokov do odevov inšpirovaných lotosovými listami.
Autor je biofyzik
Voda sa na lotosových listoch schúli do kvapiek najrýchlejšie, ako môže, a ihneď stečie. A nielen voda, prakticky nič sa na lotosových listoch neudrží. Táto schopnosť samočistenia bola známa už v dávnych časoch, a možno práve preto sa lotos stal v niektorých východných náboženstvách symbolom čistoty. Ale až príchod nového elektrónového mikroskopu do oblasti biológie a botaniky v sedemdesiatych rokoch umožnil vedcom Barthlottovi a Neinhuisovi v Bonnskej univerzite opísať povrch týchto listov do najmenších detailov.
Neboli prekvapení, že tieto listy sú posiate materiálom podobným vosku, ktorý sa takisto nikdy nezmáča. Prekvapujúce bolo, že tieto listy odpudzujú vodu ešte silnejšie ako samotný vosk. Mikroskop im pomohol odhaliť túto záhadu. Mysleli by sme si, že voda stečie rýchlejšie po hladkom povrchu ako hrboľatom. Opak je pravdou. Nanoskopické guľôčky voskového materiálu pokrývajú hrbolčeky a kopčeky, ktorých priemer je okolo jedného mikrometra. Takto vytvárajú vrstvu, ktorá je zmesou vosku a vzduchu. Kvapka vody si musí vybrať, či sa prisať na vosk alebo vzduch. Nevyberie si ani jedno ani druhé, a preto stečie najrýchlejšie, ako sa len dá.
Takisto peľové zrnká či prach sa nemôžu prilepiť na tento štrukturálne veľmi zložitý povrch. Preto sa lotosové listy vždy samy čistia a vždy sú suché. Ak si želáte, aby aj naše tričká a svetre boli také nemáčajúce sa, nie ste prvý. V dnešnej dobe nanotechnológií sa konečne začíname zaujímať o podobné prírodné povrchy, ktoré by sa dali využiť aj na výrobu vždy suchého oblečenia či samočistiacich okien. Georges de Mestral prišiel pri odtŕhaní bodliakov z nohavíc na skvelú myšlienku suchého zipsu. Možno sa nájde niekto podobný, kto nám umožní obliekať sa o pár rokov do odevov inšpirovaných lotosovými listami.
Autor je biofyzik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.