Hrdinovia alebo vrahovia?
Český premiér Mirek Topolánek odovzdal minulý týždeň čestnú plaketu Josefovi Mašínovi, jednej z najdiskutovanejších osobností moderných českých dejín. Topolánek vyhlásil, že si udelením plakety Mašínovi splnil svoj dávny osobný sen. Keďže takéto ocenenie je čisto vecou rozhodovania premiéra, s nikým sa o jeho udelení neradil – a ako sám povedal, dobre urobil, pretože inak by možno s Josefom Mašínom v rezidencii českého veľvyslanca vo Washingtone nestál. To, že rozbuškový potenciál svojho konania odhadol správne, sa ukázalo, keď vzápätí prišli ostré reakcie. Istý Jaroslav Brehovský dokonca podal na českého premiéra v Beroune trestné oznámenie: tvrdí, že Mirek Topolánek vyznamenaním Mašínovcov preukázal, že schvaľuje trestný čin. Prečo sa vlastne toľko sporov sústreďuje okolo udalostí, ktoré sa stali tak dávno, pred vyše päťdesiatimi rokmi?
Bratia Mašínovci, Ctirad a Josef, synovia brigádneho generála Josefa Mašína, ktorý bojoval v protifašistickom odboji, sa stali začiatkom 50. rokov aktívnymi odbojármi proti komunistickému režimu. Spolu s ďalšími tromi mladíkmi sa rozhodli dostať na Západ – nie preto, aby si tam hospodársky polepšili, ale aby odtiaľ mohli bojovať proti komunizmu. Samozrejme, aj preto, aby ušli pred stíhaním za svoje odbojové – a podľa režimu teroristické – akcie v republike. Na Západ napokon prešli, hoci nie všetci piati, len traja. Ctirad Mašín, Josef Mašín a Milan Paumer sa cez železnú oponu doslova prestrieľali. Ďalších dvoch utečencov, Václava Švédu a Zbyňka Janatu, zajali a v Československu neskôr popravili. Trest smrti dostal aj Ctirad Novák, príbuzný Mašínovcov – akoby v zastúpení za tých, na ktorých komunistický režim už nedosiahol. Na následky uväznenia zomrela v Československu matka Mašínovcov a ďalší ľudia po ich čine trpeli v rukách komunistickej justície.
Kritici Topolánkovho kroku však poukazujú najmä na to, že mašínovská skupina cestou na Západ zabila dvoch policajtov a milicionára v Československu, vo východnom Nemecku potom ešte troch policajtov. Preto nazývajú Mašínovcov vrahmi, nie hrdinami. Preto prišlo aj trestné oznámenie na Mirka Topolánka za údajné schvaľovanie trestného činu. A preto sa napríklad aj účastníci internetovej ankety iDnes vyjadrili, že udelenie vyznamenania bolo zo strany českého premiéra chybou.
Odkaz bratov Mašínovcov, ktorí dnes žijú v USA, zostáva vyše polstoročia predmetom sporu. Mali, alebo nemali právo na úteku z komunistického bloku strieľať? Mali právo vystaviť príbuzných doma komunistickej perzekúcii? Je ťažké dať úplne jednoznačné odpovede. Je však dobré si pripomenúť, že komunizmus, osobitne v 50. rokoch, sám seba pokladal za režim, ktorý je vo vojne s kapitalizmom. Mašínovci sa jednoducho stali vojakmi tejto vojny – postavili sa v nej na stranu slobodného sveta. Urobili to so všetkými následkami, aké vojny prinášajú. Vnímať 50. roky v komunistickom tábore ako mierovú idylku, do ktorej zasiahli narušitelia pokoja Mašínovci a spol., je teda ilúzia.
Mirek Topolánek si splnil sen – a posunul českú spoločnosť o krok ďalej v debate o dedičstve komunizmu. Nie však k tomu, aby nad týmto dedičstvom vyslovila jasný súd. To nebude možné ešte veľmi dlho.
.mg
Delenie Kosova?
USA sa rozhodne vyjadrili proti rozdeleniu územia Kosova. Je to reakcia na úvahy, že by sa sever Kosova, obývaný Srbmi, odtrhol a vyhlásil autonómiu. Delenie odmietla aj misia EÚ, ktorá má dozerať na nezávislosť Kosova. „Nebude nijaké delenie tejto krajiny, to sa nepredpokladá,“ vyhlásil Pieter Feith, šéf misie. Reálne riešenie situácie však neponúkol.
.mg
Nie teroru
Teroristické útoky na USA z 11. septembra schvaľuje iba 7 percent moslimov na svete. Tvrdí to Gallupov inštitút, ktorý sa pýtal 50-tisíc moslimov v 35 islamských štátoch aj na postoj k demokratizačným reformám. Tie by uvítala veľká väčšina z nich. Pokiaľ ide o vzťah k Američanom, moslimovia obdivujú ich techniku a demokraciu, už menej však„morálny úpadok“.
.mh
Sloboda?
Kubáncom svitá na lepšie časy – na papieri. Zmluva o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach a Zmluva o občianskych a politických právach by mali umožniť slobodu prejavu a zhromažďovania, cestovanie do zahraničia a monitorovanie ľudských práv zo strany OSN. Kubánsky minister zahraničia tvrdí, že zmluvy len formalizujú, čo Kuba praktizuje už od čias revolúcie.
.tb
Sem s nimi!
Srbsko žiada Rusko o vydanie vdovy po bývalom srbskom prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi a jeho syna. Mire Markovičovej a Markovi Miloševičovi dalo Rusko azyl v roku 2006. V Srbsku sa naposledy ukázali na pohrebe otca, manžela a vojnového zločinca. Podozriví sú z účasti na pašovaní cigariet a v súvislosti s vraždou bývalého srbského prezidenta Ivana Stamboliča.
.tb
Priekopníci
„Som a chcem byť slobodný občan a nie som otrok Európskej komisie,“ vyhlásil český minister vnútra Ivan Langer, keď Česi podpísali s Američanmi memorandum o zámere zrušiť víza do USA. Komisia upozornila, že môže podniknúť právne kroky. Nie je však jasné, v čom mohli Česi právo Únie porušiť. Podporili ich Maďari, Slováci aj pobaltské štáty. „Urobili sme priekopnícku prácu pre všetky krajiny EÚ,“ odkázal český premiér Topolánek.
.mh
Ingrid Betancourt
Bývalá prezidentská kandidátka z Kolumbie je už vyše šesť rokov zajatkyňou ľavicovej povstaleckej skupiny. Štyroch zajatcov rebeli nedávno prepustili, Betancourtovú, hoci je vážne chorá, ďalej držia. Za jej prepustenie sa angažuje aj francúzsky prezident Sarkozy.
William F. Buckley, Jr.
V Stamforde zomrel vo veku 82 rokov politický mysliteľ, novinár a spisovateľ Bill Buckley. Buckley, pre aristokraticky dobré spôsoby a vzdelanosť rešpektovaný aj protivníkmi, posunul konzervativizmus v povojnovej liberálnej Amerike do centra diania.
Čínske bábätko
Vláda v Číne zvažuje, že sa rozlúči s kontroverznou a aj tak často nedodržiavanou politikou „jedno dieťa a dosť“, ktorou obmedzuje populačný rast krajiny od 70. rokov. Výsledkom tejto politiky sú aj interrupcie a vraždy novorodených dievčatiek.
Český premiér Mirek Topolánek odovzdal minulý týždeň čestnú plaketu Josefovi Mašínovi, jednej z najdiskutovanejších osobností moderných českých dejín. Topolánek vyhlásil, že si udelením plakety Mašínovi splnil svoj dávny osobný sen. Keďže takéto ocenenie je čisto vecou rozhodovania premiéra, s nikým sa o jeho udelení neradil – a ako sám povedal, dobre urobil, pretože inak by možno s Josefom Mašínom v rezidencii českého veľvyslanca vo Washingtone nestál. To, že rozbuškový potenciál svojho konania odhadol správne, sa ukázalo, keď vzápätí prišli ostré reakcie. Istý Jaroslav Brehovský dokonca podal na českého premiéra v Beroune trestné oznámenie: tvrdí, že Mirek Topolánek vyznamenaním Mašínovcov preukázal, že schvaľuje trestný čin. Prečo sa vlastne toľko sporov sústreďuje okolo udalostí, ktoré sa stali tak dávno, pred vyše päťdesiatimi rokmi?
Bratia Mašínovci, Ctirad a Josef, synovia brigádneho generála Josefa Mašína, ktorý bojoval v protifašistickom odboji, sa stali začiatkom 50. rokov aktívnymi odbojármi proti komunistickému režimu. Spolu s ďalšími tromi mladíkmi sa rozhodli dostať na Západ – nie preto, aby si tam hospodársky polepšili, ale aby odtiaľ mohli bojovať proti komunizmu. Samozrejme, aj preto, aby ušli pred stíhaním za svoje odbojové – a podľa režimu teroristické – akcie v republike. Na Západ napokon prešli, hoci nie všetci piati, len traja. Ctirad Mašín, Josef Mašín a Milan Paumer sa cez železnú oponu doslova prestrieľali. Ďalších dvoch utečencov, Václava Švédu a Zbyňka Janatu, zajali a v Československu neskôr popravili. Trest smrti dostal aj Ctirad Novák, príbuzný Mašínovcov – akoby v zastúpení za tých, na ktorých komunistický režim už nedosiahol. Na následky uväznenia zomrela v Československu matka Mašínovcov a ďalší ľudia po ich čine trpeli v rukách komunistickej justície.
Kritici Topolánkovho kroku však poukazujú najmä na to, že mašínovská skupina cestou na Západ zabila dvoch policajtov a milicionára v Československu, vo východnom Nemecku potom ešte troch policajtov. Preto nazývajú Mašínovcov vrahmi, nie hrdinami. Preto prišlo aj trestné oznámenie na Mirka Topolánka za údajné schvaľovanie trestného činu. A preto sa napríklad aj účastníci internetovej ankety iDnes vyjadrili, že udelenie vyznamenania bolo zo strany českého premiéra chybou.
Odkaz bratov Mašínovcov, ktorí dnes žijú v USA, zostáva vyše polstoročia predmetom sporu. Mali, alebo nemali právo na úteku z komunistického bloku strieľať? Mali právo vystaviť príbuzných doma komunistickej perzekúcii? Je ťažké dať úplne jednoznačné odpovede. Je však dobré si pripomenúť, že komunizmus, osobitne v 50. rokoch, sám seba pokladal za režim, ktorý je vo vojne s kapitalizmom. Mašínovci sa jednoducho stali vojakmi tejto vojny – postavili sa v nej na stranu slobodného sveta. Urobili to so všetkými následkami, aké vojny prinášajú. Vnímať 50. roky v komunistickom tábore ako mierovú idylku, do ktorej zasiahli narušitelia pokoja Mašínovci a spol., je teda ilúzia.
Mirek Topolánek si splnil sen – a posunul českú spoločnosť o krok ďalej v debate o dedičstve komunizmu. Nie však k tomu, aby nad týmto dedičstvom vyslovila jasný súd. To nebude možné ešte veľmi dlho.
.mg
Delenie Kosova?
USA sa rozhodne vyjadrili proti rozdeleniu územia Kosova. Je to reakcia na úvahy, že by sa sever Kosova, obývaný Srbmi, odtrhol a vyhlásil autonómiu. Delenie odmietla aj misia EÚ, ktorá má dozerať na nezávislosť Kosova. „Nebude nijaké delenie tejto krajiny, to sa nepredpokladá,“ vyhlásil Pieter Feith, šéf misie. Reálne riešenie situácie však neponúkol.
.mg
Nie teroru
Teroristické útoky na USA z 11. septembra schvaľuje iba 7 percent moslimov na svete. Tvrdí to Gallupov inštitút, ktorý sa pýtal 50-tisíc moslimov v 35 islamských štátoch aj na postoj k demokratizačným reformám. Tie by uvítala veľká väčšina z nich. Pokiaľ ide o vzťah k Američanom, moslimovia obdivujú ich techniku a demokraciu, už menej však„morálny úpadok“.
.mh
Sloboda?
Kubáncom svitá na lepšie časy – na papieri. Zmluva o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach a Zmluva o občianskych a politických právach by mali umožniť slobodu prejavu a zhromažďovania, cestovanie do zahraničia a monitorovanie ľudských práv zo strany OSN. Kubánsky minister zahraničia tvrdí, že zmluvy len formalizujú, čo Kuba praktizuje už od čias revolúcie.
.tb
Sem s nimi!
Srbsko žiada Rusko o vydanie vdovy po bývalom srbskom prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi a jeho syna. Mire Markovičovej a Markovi Miloševičovi dalo Rusko azyl v roku 2006. V Srbsku sa naposledy ukázali na pohrebe otca, manžela a vojnového zločinca. Podozriví sú z účasti na pašovaní cigariet a v súvislosti s vraždou bývalého srbského prezidenta Ivana Stamboliča.
.tb
Priekopníci
„Som a chcem byť slobodný občan a nie som otrok Európskej komisie,“ vyhlásil český minister vnútra Ivan Langer, keď Česi podpísali s Američanmi memorandum o zámere zrušiť víza do USA. Komisia upozornila, že môže podniknúť právne kroky. Nie je však jasné, v čom mohli Česi právo Únie porušiť. Podporili ich Maďari, Slováci aj pobaltské štáty. „Urobili sme priekopnícku prácu pre všetky krajiny EÚ,“ odkázal český premiér Topolánek.
.mh
Ingrid Betancourt
Bývalá prezidentská kandidátka z Kolumbie je už vyše šesť rokov zajatkyňou ľavicovej povstaleckej skupiny. Štyroch zajatcov rebeli nedávno prepustili, Betancourtovú, hoci je vážne chorá, ďalej držia. Za jej prepustenie sa angažuje aj francúzsky prezident Sarkozy.
William F. Buckley, Jr.
V Stamforde zomrel vo veku 82 rokov politický mysliteľ, novinár a spisovateľ Bill Buckley. Buckley, pre aristokraticky dobré spôsoby a vzdelanosť rešpektovaný aj protivníkmi, posunul konzervativizmus v povojnovej liberálnej Amerike do centra diania.
Čínske bábätko
Vláda v Číne zvažuje, že sa rozlúči s kontroverznou a aj tak často nedodržiavanou politikou „jedno dieťa a dosť“, ktorou obmedzuje populačný rast krajiny od 70. rokov. Výsledkom tejto politiky sú aj interrupcie a vraždy novorodených dievčatiek.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.