Ako by sa mal k rozvodom stavať štát? Na jednej strane stojí tvrdenie, že manželstvo je súkromná vec a štát by sa do súkromia dvoch osôb starať nemal a rozvody mal maximálne liberalizovať. Možno povedať, že momentálne ide asi o konsenzus naprieč celým spektrom,
najväčšími zástancami sú však v tomto ohľade ľudia z koalície socialistov a liberálov. Manželstvo je bez pochýb súkromnou záležitosťou, ide však o inštitúciu so závažnými celospoločenskými dôsledkami. Napokon, štát túto oblasť reguluje už desaťročia, zákon určuje podmienky, kedy, kto a za akých podmienok môže byť zosobášený, čo sú prípustné dôvody na ukončenie manželstva a podobne. Otázka teda v súčasnosti nestojí tak, či štát má v tejto veci intervenovať, keďže sa tak deje, ale skôr ako.
Výskumy dokazujú, že na zložení manželstva záleží a prospech z tradičnej nerozvedenej rodiny majú hlavne chudobnejšie vrstvy. Zvyšuje ich blahobyt aj spoločenské uplatnenie. Rozvody majú teda dopad nielen na rodiny samotné, ale aj na komunity a spoločnosť.
Ale nielen to. Isabel Sawhill z liberálnej Brookings Institution napríklad dokázala, že nárast počtu rodín s jedným rodičom (rozvedených alebo nezosobášených) počas druhej polovice 20. storočia viedol priamo k rastu chudoby a následne zvyšovaniu štátnych dotácií. Chudoba detí vzrástla v Amerike medzi rokmi 1970 až 1997 o tretinu a v tomto roku sa týkala 20 percent všetkých detí. Rovnaké číslo udáva aj Správa k stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa, nedávno schválená Európskym parlamentom. Okrem priamych dotácií treba rátať aj s nákladmi na zdravotné poistenie, nezamestnanosť, náklady spojené so vzrastom kriminality, a teda na políciu či súdy. Všetky tieto výdavky s rozpadom kultúry manželstva priamo úmerne rastú. Platí teda, že rozvody vedú k zvyšovaniu štátneho prerozdeľovania. Typ liberalizmu, ktorý nepestuje tradičné hodnoty, ako ukazuje aj tento príklad, vedie k obmedzovaniu trhu, rastu redistribúcie a moci štátu.
Ako si v tomto zmysle vedie Slovensko? Všetky zákonné úpravy od druhej svetovej vojny rozvody postupne zľahčovali a rozvodovosť úmerne tomu narastala. V uplynulom volebnom období, v čase historického nárastu rozvodovosti, dokonca dvakrát po sebe neprešla novela, ktorá by rozvody ešte viac zľahčovala. Za novelu, ktorú predložila skupina poslancov zo Smeru a strany ANO, hlasovali všetci prítomní poslanci KSS, HZDS a Smer. Novela opakovane neprešla iba o jeden hlas. Väčšinu politickej triedy teda problém buď nezaujíma, alebo navrhuje ďalšie zhoršenie súčasného stavu.
najväčšími zástancami sú však v tomto ohľade ľudia z koalície socialistov a liberálov. Manželstvo je bez pochýb súkromnou záležitosťou, ide však o inštitúciu so závažnými celospoločenskými dôsledkami. Napokon, štát túto oblasť reguluje už desaťročia, zákon určuje podmienky, kedy, kto a za akých podmienok môže byť zosobášený, čo sú prípustné dôvody na ukončenie manželstva a podobne. Otázka teda v súčasnosti nestojí tak, či štát má v tejto veci intervenovať, keďže sa tak deje, ale skôr ako.
Výskumy dokazujú, že na zložení manželstva záleží a prospech z tradičnej nerozvedenej rodiny majú hlavne chudobnejšie vrstvy. Zvyšuje ich blahobyt aj spoločenské uplatnenie. Rozvody majú teda dopad nielen na rodiny samotné, ale aj na komunity a spoločnosť.
Ale nielen to. Isabel Sawhill z liberálnej Brookings Institution napríklad dokázala, že nárast počtu rodín s jedným rodičom (rozvedených alebo nezosobášených) počas druhej polovice 20. storočia viedol priamo k rastu chudoby a následne zvyšovaniu štátnych dotácií. Chudoba detí vzrástla v Amerike medzi rokmi 1970 až 1997 o tretinu a v tomto roku sa týkala 20 percent všetkých detí. Rovnaké číslo udáva aj Správa k stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa, nedávno schválená Európskym parlamentom. Okrem priamych dotácií treba rátať aj s nákladmi na zdravotné poistenie, nezamestnanosť, náklady spojené so vzrastom kriminality, a teda na políciu či súdy. Všetky tieto výdavky s rozpadom kultúry manželstva priamo úmerne rastú. Platí teda, že rozvody vedú k zvyšovaniu štátneho prerozdeľovania. Typ liberalizmu, ktorý nepestuje tradičné hodnoty, ako ukazuje aj tento príklad, vedie k obmedzovaniu trhu, rastu redistribúcie a moci štátu.
Ako si v tomto zmysle vedie Slovensko? Všetky zákonné úpravy od druhej svetovej vojny rozvody postupne zľahčovali a rozvodovosť úmerne tomu narastala. V uplynulom volebnom období, v čase historického nárastu rozvodovosti, dokonca dvakrát po sebe neprešla novela, ktorá by rozvody ešte viac zľahčovala. Za novelu, ktorú predložila skupina poslancov zo Smeru a strany ANO, hlasovali všetci prítomní poslanci KSS, HZDS a Smer. Novela opakovane neprešla iba o jeden hlas. Väčšinu politickej triedy teda problém buď nezaujíma, alebo navrhuje ďalšie zhoršenie súčasného stavu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.