Komu patria deti?
Právo na súkromie a rodinný život je súčasťou Európskej charty ľudských práv. Jeho cieľom je aj to, aby boli rodiny chránené pred zásahmi zo strany štátu. Toto právo, navonok úplne nekontroverzné, však býva interpretované rôzne. Najnovším precedensom je rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z utorku 22. januára 2008. Súd v Štrasburgu rozhodol, že keď Francúzsko zamietlo žiadosť o adopciu podanú lesbickou ženou, dopustilo sa diskriminácie. Francúzske právo povoľuje adopciu dieťaťa aj jednotlivcovi a štrasburský súd dospel k názoru, že je „možná aj adopcia homosexuálom“. A tak označil lesbičku, ktorá žiadosť o adopciu vo Francúzsku podala a dostala zamietavú odpoveď, za obeť diskriminácie. Podľa Štrasburgu jej francúzske úrady zamietli žiadosť preto, lebo žije v lesbickom vzťahu s partnerkou. Súčasťou rozsudku je aj pokuta pre Francúzsko. Jeho dopad však ani zďaleka nie je len finančný.
Cesta k adopciám detí homosexuálnymi pármi je totiž vďaka Štrasburgu otvorená – a nie iba vo Francúzsku. Prakticky každý štát vrátane Slovenska, ktorý umožňuje adoptovať deti aj jednotlivcom, sa odteraz bude musieť úzkostlivo vyhnúť tomu, aby zamietnutie žiadosti jednotlivca nebolo možné vysvetľovať ako zamerané proti jeho „životnému štýlu“. Francúzsky súd, ktorý adopciu lesbickej učiteľke nepovolil, sa totiž kriticky vyjadril, že v jej „domácnosti nie je prítomný otcovský prvok“.
Toto vyjadrenie však nie je úplne „francúzske“. Zaujímať sa, či je v domácnosti, ktorá žiada o adopciu dieťaťa, všetko v poriadku, patrí aj na Slovensku k postupu úradov, ktoré hodnotia žiadateľov. Tento postup sa týka všetkých záujemcov (a môžu to byť aj jednotlivci), nielen lesbičiek. Ak teda osamelá žena, ktorá chce byť náhradnou matkou, nepreukáže, že sa jej podarí zabezpečiť dieťaťu dobré podmienky pre život, znamená to, že ju diskriminovali? Má sa aj ona v takom prípade obrátiť do „starostlivého“ Štrasburgu?
Takto raz možno dospejeme k spoločnosti, ktorá vôbec nebude skúmať rodinné pomery a životný štýl osôb žiadajúcich o adopciu detí. Nádejní rodičia aspoň nebudú „diskriminovaní“. Pre deti však štrasburský rozsudok rozhodne víťazstvom nie je.
.mg
Referendum
V Maďarsku sa 9. marca bude konať referendum o poplatkoch v zdravotníctve a v školstve, ktoré zaviedla socialistická vláda Ferenca Gyurcsányho. Paradoxné je, že referendum presadil opozičný Fidesz, ktorý sa zvykne označovať za pravicovú stranu. Na ľavicovú rétoriku strany Viktora Orbána, ktorá jasne vedie v prieskumoch, sa však dnes zďaleka nechytá ani slovenská vládna ľavica.
.mh
Zbúraná bariéra
Z pásma Gazy minulú stredu ilegálne preniklo na egyptské územie 100-tisíc Palestínčanov. Stalo sa tak po tom, čo neznámi ozbrojenci pomocou výbušnín a buldozérov zničili pri Rafahu hraničný múr. Palestínčania využili pobyt na egyptskej strane na nákup potravín, liekov, benzínu. Izraelčania sa obávajú, že cez túto „dieru“ Hamas dopraví z Egypta do Gazy zbrane a teroristov.
.mh
Podpora za odškodnenie?
Dva týždne pred voľbou českého prezidenta počuť špekulácie, že občianski demokrati si tľapli s ľudovcami. Za podporu Václava Klausa vraj mala ODS pomôcť s odškodnením cirkví. Má to logiku: vláda práve cirkvám „priklepla“ tretinu zhabaného majetku a 83-miliardové odškodné, a ak by za Klausa hlasovali aj ľudovci, zvíťazil by. ODS však obchod popiera.
.tg
Obranca Rogozin
Vyslanec Ruska pri NATO Dimitrij Rogozin hlása, že v Kosove ide o pokus hasiť oheň benzínom. „Kosovo je súčasťou pôvodného územia Srbska, ba jeho srdcom,“ tvrdí. Minulý týždeň vyzval Srbov, aby sa vzopreli Západu, ktorý podporuje nezávislosť Kosova. Vraj bráni dôstojnosť Srbska – alebo to skôr impériu vracia úder, ktorý cíti ešte od konca studenej vojny.
.mg
Prodi končí
Po tom, čo taliansky Senát vyslovil nedôveru 61. povojnovej vláde, premiér Romano Prodi podal demisiu. Prodi bol pri moci 20 mesiacov a za ten čas prežil tri desiatky hlasovaní o dôvere. Prezident Giorgio Napolitano premiéra údajne požiadal, aby riadil kabinet, kým sa rozhodne o riešení krízy. Jednou možnosťou je, že Napolitano poverí niektorého politika, aby zostavil novú vládu. Pravdepodobnejšie je, že vypíše predčasné voľby.
.tg
Právo na súkromie a rodinný život je súčasťou Európskej charty ľudských práv. Jeho cieľom je aj to, aby boli rodiny chránené pred zásahmi zo strany štátu. Toto právo, navonok úplne nekontroverzné, však býva interpretované rôzne. Najnovším precedensom je rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z utorku 22. januára 2008. Súd v Štrasburgu rozhodol, že keď Francúzsko zamietlo žiadosť o adopciu podanú lesbickou ženou, dopustilo sa diskriminácie. Francúzske právo povoľuje adopciu dieťaťa aj jednotlivcovi a štrasburský súd dospel k názoru, že je „možná aj adopcia homosexuálom“. A tak označil lesbičku, ktorá žiadosť o adopciu vo Francúzsku podala a dostala zamietavú odpoveď, za obeť diskriminácie. Podľa Štrasburgu jej francúzske úrady zamietli žiadosť preto, lebo žije v lesbickom vzťahu s partnerkou. Súčasťou rozsudku je aj pokuta pre Francúzsko. Jeho dopad však ani zďaleka nie je len finančný.
Cesta k adopciám detí homosexuálnymi pármi je totiž vďaka Štrasburgu otvorená – a nie iba vo Francúzsku. Prakticky každý štát vrátane Slovenska, ktorý umožňuje adoptovať deti aj jednotlivcom, sa odteraz bude musieť úzkostlivo vyhnúť tomu, aby zamietnutie žiadosti jednotlivca nebolo možné vysvetľovať ako zamerané proti jeho „životnému štýlu“. Francúzsky súd, ktorý adopciu lesbickej učiteľke nepovolil, sa totiž kriticky vyjadril, že v jej „domácnosti nie je prítomný otcovský prvok“.
Toto vyjadrenie však nie je úplne „francúzske“. Zaujímať sa, či je v domácnosti, ktorá žiada o adopciu dieťaťa, všetko v poriadku, patrí aj na Slovensku k postupu úradov, ktoré hodnotia žiadateľov. Tento postup sa týka všetkých záujemcov (a môžu to byť aj jednotlivci), nielen lesbičiek. Ak teda osamelá žena, ktorá chce byť náhradnou matkou, nepreukáže, že sa jej podarí zabezpečiť dieťaťu dobré podmienky pre život, znamená to, že ju diskriminovali? Má sa aj ona v takom prípade obrátiť do „starostlivého“ Štrasburgu?
Takto raz možno dospejeme k spoločnosti, ktorá vôbec nebude skúmať rodinné pomery a životný štýl osôb žiadajúcich o adopciu detí. Nádejní rodičia aspoň nebudú „diskriminovaní“. Pre deti však štrasburský rozsudok rozhodne víťazstvom nie je.
.mg
Referendum
V Maďarsku sa 9. marca bude konať referendum o poplatkoch v zdravotníctve a v školstve, ktoré zaviedla socialistická vláda Ferenca Gyurcsányho. Paradoxné je, že referendum presadil opozičný Fidesz, ktorý sa zvykne označovať za pravicovú stranu. Na ľavicovú rétoriku strany Viktora Orbána, ktorá jasne vedie v prieskumoch, sa však dnes zďaleka nechytá ani slovenská vládna ľavica.
.mh
Zbúraná bariéra
Z pásma Gazy minulú stredu ilegálne preniklo na egyptské územie 100-tisíc Palestínčanov. Stalo sa tak po tom, čo neznámi ozbrojenci pomocou výbušnín a buldozérov zničili pri Rafahu hraničný múr. Palestínčania využili pobyt na egyptskej strane na nákup potravín, liekov, benzínu. Izraelčania sa obávajú, že cez túto „dieru“ Hamas dopraví z Egypta do Gazy zbrane a teroristov.
.mh
Podpora za odškodnenie?
Dva týždne pred voľbou českého prezidenta počuť špekulácie, že občianski demokrati si tľapli s ľudovcami. Za podporu Václava Klausa vraj mala ODS pomôcť s odškodnením cirkví. Má to logiku: vláda práve cirkvám „priklepla“ tretinu zhabaného majetku a 83-miliardové odškodné, a ak by za Klausa hlasovali aj ľudovci, zvíťazil by. ODS však obchod popiera.
.tg
Obranca Rogozin
Vyslanec Ruska pri NATO Dimitrij Rogozin hlása, že v Kosove ide o pokus hasiť oheň benzínom. „Kosovo je súčasťou pôvodného územia Srbska, ba jeho srdcom,“ tvrdí. Minulý týždeň vyzval Srbov, aby sa vzopreli Západu, ktorý podporuje nezávislosť Kosova. Vraj bráni dôstojnosť Srbska – alebo to skôr impériu vracia úder, ktorý cíti ešte od konca studenej vojny.
.mg
Prodi končí
Po tom, čo taliansky Senát vyslovil nedôveru 61. povojnovej vláde, premiér Romano Prodi podal demisiu. Prodi bol pri moci 20 mesiacov a za ten čas prežil tri desiatky hlasovaní o dôvere. Prezident Giorgio Napolitano premiéra údajne požiadal, aby riadil kabinet, kým sa rozhodne o riešení krízy. Jednou možnosťou je, že Napolitano poverí niektorého politika, aby zostavil novú vládu. Pravdepodobnejšie je, že vypíše predčasné voľby.
.tg
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.