Guvernér NBS Ivan Šramko sa nemýli, keď kritizuje odporcov skorého prijatia eura, že sa ozývajú neskoro. No problém má aj samotná NBS a väčšina ekonomickej obce, pretože vždy robili euru len nekritických roztlieskavačov. Pod gesciou SDKÚ sa širšej verejnosti vnútil dojem, že prijatie eura je iba vecou plnenia technokratických parametrov
– iná diskusia akoby potrebná nebola, veď euro je automaticky výhodné. Pochybovači v KDH a medzi ekonómami sa síce naozaj ozvali neskoro, ale vždy je to lepšie, ako keby sa neozvali vôbec. Už len preto, aby sme prípadné rozhodnutie Komisie a Európskej centrálnej banky o odklade nášho vstupu do eurozóny nevnímali ako katastrofu – o nič také by nešlo. Naopak, je veľa dôvodov, prečo im treba držať palce, aby nám pre rok 2009 dali červenú.
Euro pritom nie je čierno-biela záležitosť. Jeho skoré prijatie by malo aj výhody – najmä pre veľké firmy. Ale funkciou politiky nie je byť vo vleku záujmov veľkého biznisu. V prvom rade – budúcoročná výmena koruny za euro by bola experimentom. Ešte nijaká krajina nevstupovala do eurozóny pri takej rozdielnej úrovni cien a HDP voči priemeru únie. Keď Slovinci začali platiť eurom, hladina ich cien bola asi na úrovni 71 percent európskej dvanástky. No a keďže ceny sa už ďalej nemohli približovať cez posilňovanie toliara, stúpali cez infláciu – dôsledkom je, že Slovincom vzrástla inflácia takmer o 6 percent a je najvyššia v eurozóne (vplyv mal, samozrejme, aj celosvetový rast potravín). Nemecké vydanie Financial Times už o Slovinsku napísalo, že „prudko zvýšený tlak na rast cien ohrozuje rok po prijatí eura povesť vzorovej krajiny medzi novými členmi EÚ“. Čo sa bude rok po prijatí eura písať o Slovensku, ktorého hladina cien dnes dosahuje nie 70, ale len vyše 50 percent eurozóny?
O tejto hrozbe vedia aj politici – preto napríklad SDKÚ minulý týždeň odkázala, že euro je síce „šanca pre lepší život, ale výsledok záleží najmä na vláde“. Dzurindovci dúfajú, že keď už nič iné, tak aspoň euro naštrbí Ficove preferencie. Na obzore sa teda črtá pekné divadlo: keď sa euro stane nepopulárnym, bude SDKÚ zhadzovať vinu na Fica, a Fico zasa na zdierajúcich kapitalistov...
Náš priskorý vstup do eurozóny nedáva veľký zmysel aj pre ďalšie dva dôvody. Koruna silnie a za posledných 15 rokov sa aj vďaka NBS osvedčila ako stabilná mena. Prečo sa jej rýchlo vzdávať? A druhý dôvod: Česi, Poliaci a Maďari ostanú ešte dosť dlho „out“, takže jedna z hlavných výhod eura – pri cestovaní nebudeme musieť vymieňať koruny – bude postavená na hlavu. Pri bezhraničnom prechode k visegrádskym susedom budeme meniť naše euro za korunu, forint, zlotý...
Napriek našim pochybnostiam o eure je zrejmé, že jeho prijatie budúci rok by neznamenalo pre ekonomiku žiadny otras. Aj ekonómovia sa hádajú nanajvýš o tom, či by nám euro trochu pomohlo, alebo by trochu uškodilo...
Lenže hlavné riziká z prijatia eura neležia v ekonomike, ale v politike. Tomu slovenskí politici, ktorí o eure hovoria iba v ekonomických termínoch, nikdy príliš nerozumeli. Euro je výsostne politický projekt, ktorý má byť podľa jeho autorov nástrojom na budovanie európskeho štátu. Po prijatí Lisabonskej zmluvy už nebude veľa oblastí, ktoré by nekontroloval Brusel. Celkom logicky bude v budúcnosti silnieť aj požiadavka, ktorá sa v európskych salónoch objavuje už dnes – harmonizovanie daňovej a fiškálnej politiky v štátoch „jadra“ Európy. Ako budeme v eurozóne čeliť argumentu, že ekonomiky, silno zviazané centrálnou menou, potrebujú aj spoločné daňové sadzby a fiškálnu politiku?
Samozrejme, tento tlak Slovensko neovplyvní. Mohlo však prijať rozumnú stratégiu odďaľovať euro, až kým ho neprijmú aj naši susedia. Ešte nie je neskoro – kiežby za nás múdro rozhodli Komisia a ECB, ktoré o ďalšiu „slovinskú“ infláciu v tejto chvíli nestoja...
– iná diskusia akoby potrebná nebola, veď euro je automaticky výhodné. Pochybovači v KDH a medzi ekonómami sa síce naozaj ozvali neskoro, ale vždy je to lepšie, ako keby sa neozvali vôbec. Už len preto, aby sme prípadné rozhodnutie Komisie a Európskej centrálnej banky o odklade nášho vstupu do eurozóny nevnímali ako katastrofu – o nič také by nešlo. Naopak, je veľa dôvodov, prečo im treba držať palce, aby nám pre rok 2009 dali červenú.
Euro pritom nie je čierno-biela záležitosť. Jeho skoré prijatie by malo aj výhody – najmä pre veľké firmy. Ale funkciou politiky nie je byť vo vleku záujmov veľkého biznisu. V prvom rade – budúcoročná výmena koruny za euro by bola experimentom. Ešte nijaká krajina nevstupovala do eurozóny pri takej rozdielnej úrovni cien a HDP voči priemeru únie. Keď Slovinci začali platiť eurom, hladina ich cien bola asi na úrovni 71 percent európskej dvanástky. No a keďže ceny sa už ďalej nemohli približovať cez posilňovanie toliara, stúpali cez infláciu – dôsledkom je, že Slovincom vzrástla inflácia takmer o 6 percent a je najvyššia v eurozóne (vplyv mal, samozrejme, aj celosvetový rast potravín). Nemecké vydanie Financial Times už o Slovinsku napísalo, že „prudko zvýšený tlak na rast cien ohrozuje rok po prijatí eura povesť vzorovej krajiny medzi novými členmi EÚ“. Čo sa bude rok po prijatí eura písať o Slovensku, ktorého hladina cien dnes dosahuje nie 70, ale len vyše 50 percent eurozóny?
O tejto hrozbe vedia aj politici – preto napríklad SDKÚ minulý týždeň odkázala, že euro je síce „šanca pre lepší život, ale výsledok záleží najmä na vláde“. Dzurindovci dúfajú, že keď už nič iné, tak aspoň euro naštrbí Ficove preferencie. Na obzore sa teda črtá pekné divadlo: keď sa euro stane nepopulárnym, bude SDKÚ zhadzovať vinu na Fica, a Fico zasa na zdierajúcich kapitalistov...
Náš priskorý vstup do eurozóny nedáva veľký zmysel aj pre ďalšie dva dôvody. Koruna silnie a za posledných 15 rokov sa aj vďaka NBS osvedčila ako stabilná mena. Prečo sa jej rýchlo vzdávať? A druhý dôvod: Česi, Poliaci a Maďari ostanú ešte dosť dlho „out“, takže jedna z hlavných výhod eura – pri cestovaní nebudeme musieť vymieňať koruny – bude postavená na hlavu. Pri bezhraničnom prechode k visegrádskym susedom budeme meniť naše euro za korunu, forint, zlotý...
Napriek našim pochybnostiam o eure je zrejmé, že jeho prijatie budúci rok by neznamenalo pre ekonomiku žiadny otras. Aj ekonómovia sa hádajú nanajvýš o tom, či by nám euro trochu pomohlo, alebo by trochu uškodilo...
Lenže hlavné riziká z prijatia eura neležia v ekonomike, ale v politike. Tomu slovenskí politici, ktorí o eure hovoria iba v ekonomických termínoch, nikdy príliš nerozumeli. Euro je výsostne politický projekt, ktorý má byť podľa jeho autorov nástrojom na budovanie európskeho štátu. Po prijatí Lisabonskej zmluvy už nebude veľa oblastí, ktoré by nekontroloval Brusel. Celkom logicky bude v budúcnosti silnieť aj požiadavka, ktorá sa v európskych salónoch objavuje už dnes – harmonizovanie daňovej a fiškálnej politiky v štátoch „jadra“ Európy. Ako budeme v eurozóne čeliť argumentu, že ekonomiky, silno zviazané centrálnou menou, potrebujú aj spoločné daňové sadzby a fiškálnu politiku?
Samozrejme, tento tlak Slovensko neovplyvní. Mohlo však prijať rozumnú stratégiu odďaľovať euro, až kým ho neprijmú aj naši susedia. Ešte nie je neskoro – kiežby za nás múdro rozhodli Komisia a ECB, ktoré o ďalšiu „slovinskú“ infláciu v tejto chvíli nestoja...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.