Odvolávanie predsedu vlády je „udalosť“, ktorá upadne do zabudnutia. Jediná stopa, čo z tej nočnej šou prežije pár mesiacov, možno i v podobe súdneho pokračovania, je konflikt Horta s Ficom o tom, či premiér nazval poslanca „najväčším chrapúňom“, ktorému „to vráti nebotyčne“.
Skutočnosť, že nič vážnejšie sa nestalo, je najvýstižnejšie ocenenie zmyslu celého podujatia.
Všetky opozície, terajšia a najmä bývalé, urobili z inštitútu vyslovenia nedôvery bežný inštrument politického a marketingového zápasu – dôkazom je minimálne 50 neúspešných odvolávaní. Tým ho zbavili autority a úplne vyprázdnili. Ani teraz nešlo o nič iné ako o zmocnenie sa exkluzívneho priestoru na prezentáciu vlastnej agendy. Na tomto fakte nič nemení arogancia predsedu NR SR, ktorý legitímny nárok opozície zosmiešnil nočnou rokovacou hodinou už v decembri, čo teraz so zjavným pôžitkom zopakoval. Pavol Paška, neprekonateľný veľmajster vo vytváraní kvetnatých súvetí, v ktorých nepovie vôbec nič, je podobne, ako svojho času Gašparovič, výnimočný iba v tom, že na poste predsedu parlamentu zostáva stopercentným straníkom, hoci presne to je funkcia, kde je istá veľkorysosť zaužívanou európskou kultúrou.
Argumenty, prečo treba Ficovi vysloviť nedôveru, ktoré spísala SDKÚ a podpísali KDH i SMK, sú po úprave miestopisu a okolností použiteľné voči ktorémukoľvek premiérovi v Európe.
To sa týka dokonca i vinice a bytu, kde sú fakty a otázniky dostatočné na spochybnenie morálnej integrity, ale nie na odvolanie z funkcie. A za to, že zasahoval neskoro v rezorte, kde dva mesiace po odhalení rozkrádania nezostal kameň na kameni, ešte neodvolali predsedu vlády nikde. Pád premiéra je v demokracii vždy výnimočná situácia, o čom špeciálne Dzurinda niečo vie, veď v otočenom garde kedysi sám vyčítal Ficovi „obrovskú nezodpovednosť“, keďže nemal pripravenú alternatívu pri jeho odvolávaní. Skutočnosť, že s totožnou kritikou voči opozícii teraz vystupovali predstavitelia Smeru, svedčí o deficite sebareflexie všeobecne.
Zásadná vec je, že Robert Fico i jeho vláda majú väčšinu v parlamente a tešia sa vysokej podpore obyvateľstva. Takže ani jeden z dvoch základných predpokladov pádu vlády nie je naplnený, naopak, na Slovensku je realitou pravý opak. My aj opozícia si o tom môžeme myslieť čokoľvek, avšak v tejto situácii by sa muselo stať niečo mimoriadne, aby sa oprávnene siahalo na odvolávanie premiéra. Dá sa, samozrejme, vcítiť do opozičnej frustrácie, keďže v prospech Fica hrá kopa objektívnych faktorov i obyčajné šťastie. To všetko betónuje zdanie pevnosti jeho postavenia až tak, že najmä politológovia ho vyhlasujú takmer za mága.
Opozícia, ak už nechce zmeniť nič na svojej fasáde, by mala v sebe nájsť aspoň kreativitu, vtip, pracovitosť a ťah na bránu. Tri roky zmeškaná tlačovka KDH proti rýchlemu prijatiu eura či pomalá reakcia na tanec núl v Kašického rezorte (z miliónových tendrov miliardové) dennodenne upozorňujú, že nie boľševický prejav Fica a jeho bláznivej koalície (čo sa očakávalo), ale opozičná mizéria je najväčšou dezilúziou tohto volebného obdobia. Odvolávanie Fica, kde sa ešte raz otočili notoricky známe frázy zo štúdiových diskusií a nič viac nikto nepridal, je iba dôkazom navyše.
Skutočnosť, že nič vážnejšie sa nestalo, je najvýstižnejšie ocenenie zmyslu celého podujatia.
Všetky opozície, terajšia a najmä bývalé, urobili z inštitútu vyslovenia nedôvery bežný inštrument politického a marketingového zápasu – dôkazom je minimálne 50 neúspešných odvolávaní. Tým ho zbavili autority a úplne vyprázdnili. Ani teraz nešlo o nič iné ako o zmocnenie sa exkluzívneho priestoru na prezentáciu vlastnej agendy. Na tomto fakte nič nemení arogancia predsedu NR SR, ktorý legitímny nárok opozície zosmiešnil nočnou rokovacou hodinou už v decembri, čo teraz so zjavným pôžitkom zopakoval. Pavol Paška, neprekonateľný veľmajster vo vytváraní kvetnatých súvetí, v ktorých nepovie vôbec nič, je podobne, ako svojho času Gašparovič, výnimočný iba v tom, že na poste predsedu parlamentu zostáva stopercentným straníkom, hoci presne to je funkcia, kde je istá veľkorysosť zaužívanou európskou kultúrou.
Argumenty, prečo treba Ficovi vysloviť nedôveru, ktoré spísala SDKÚ a podpísali KDH i SMK, sú po úprave miestopisu a okolností použiteľné voči ktorémukoľvek premiérovi v Európe.
To sa týka dokonca i vinice a bytu, kde sú fakty a otázniky dostatočné na spochybnenie morálnej integrity, ale nie na odvolanie z funkcie. A za to, že zasahoval neskoro v rezorte, kde dva mesiace po odhalení rozkrádania nezostal kameň na kameni, ešte neodvolali predsedu vlády nikde. Pád premiéra je v demokracii vždy výnimočná situácia, o čom špeciálne Dzurinda niečo vie, veď v otočenom garde kedysi sám vyčítal Ficovi „obrovskú nezodpovednosť“, keďže nemal pripravenú alternatívu pri jeho odvolávaní. Skutočnosť, že s totožnou kritikou voči opozícii teraz vystupovali predstavitelia Smeru, svedčí o deficite sebareflexie všeobecne.
Zásadná vec je, že Robert Fico i jeho vláda majú väčšinu v parlamente a tešia sa vysokej podpore obyvateľstva. Takže ani jeden z dvoch základných predpokladov pádu vlády nie je naplnený, naopak, na Slovensku je realitou pravý opak. My aj opozícia si o tom môžeme myslieť čokoľvek, avšak v tejto situácii by sa muselo stať niečo mimoriadne, aby sa oprávnene siahalo na odvolávanie premiéra. Dá sa, samozrejme, vcítiť do opozičnej frustrácie, keďže v prospech Fica hrá kopa objektívnych faktorov i obyčajné šťastie. To všetko betónuje zdanie pevnosti jeho postavenia až tak, že najmä politológovia ho vyhlasujú takmer za mága.
Opozícia, ak už nechce zmeniť nič na svojej fasáde, by mala v sebe nájsť aspoň kreativitu, vtip, pracovitosť a ťah na bránu. Tri roky zmeškaná tlačovka KDH proti rýchlemu prijatiu eura či pomalá reakcia na tanec núl v Kašického rezorte (z miliónových tendrov miliardové) dennodenne upozorňujú, že nie boľševický prejav Fica a jeho bláznivej koalície (čo sa očakávalo), ale opozičná mizéria je najväčšou dezilúziou tohto volebného obdobia. Odvolávanie Fica, kde sa ešte raz otočili notoricky známe frázy zo štúdiových diskusií a nič viac nikto nepridal, je iba dôkazom navyše.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.