Šéf Federálneho rezervného úradu (FED) Ben Bernanke dopustil, aby ho akciové trhy prinútili k obrovskému zníženiu úrokových sadzieb o 75 bázických bodov len týždeň pred riadne plánovanou schôdzkou výboru FED-u pre voľný trh, ktorý má rozhodovaciu právomoc.
Prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet by nikdy nedopustil, aby sa v ECB stalo niečo takého – to on manipuluje trhy, nie trhy jeho.
A navyše, kým americká ekonomika je zjavne v stave voľného pádu, Trichet sa odborovým zväzom v eurozóne vyhráža preventívnym zvyšovaním úrokových sadzieb, ak sa nebudú správať, ako on považuje za vhodné. Tieto vyhrážky môžu byť kontraproduktívne v úsilí dosahovať stabilitu cien v eurozóne, teda primárny cieľ centrálnej banky. Prezident ECB napríklad v snahe dodať dôveryhodnosti vyhrážkam, že uprostred globálneho spomalenia zvýši sadzby, využíva tlačové konferencie na to, aby svetu vykladal, aký silný je európsky rast. Okrem toho, že toto tvrdenie o sile rastu je v rozpore so skutočnosťou, povzbudzuje odborové zväzy v tom, aby žiadali ešte vyššie mzdy. Prečo by ich nemali chcieť, keď sa darí tak dobre, ako Trichet tvrdí?
Najzávažnejšia ekonomická skutočnosť, ktorej dnes ECB čelí, je fakt, že americká ekonomika klesá strmhlav do vážneho prepadu – Bernankeho neočakávaný škrt to jasne dosvedčuje. Myslieť si, že globálna ekonomika vrátane Európy jeho dôsledkom unikne, odporuje ekonomickej logike. Ako bude európsky rast spomaľovať, zoslabnú aj inflačné tlaky. Trichet by sa teda mal uvoľniť, prestať sa vyhrážať ostatným a nechať hospodárske spomalenie, nech pracuje zaňho. I keď budú mzdy a ceny v Európe neisté, globálne spomalenie zníži ceny energií, komodít a potravín na svetových trhoch, čo sú všetko faktory stojace za súčasnými vyššími úrovňami európskej inflácie. Cena ropy už z vrcholov, ktoré dosahovala na začiatku roka, výraznejšie klesla.
Namiesto povzbudzovania odborárov zveličenými prejavmi o sile európskeho rastu a inflačnom pretlaku – a namiesto ich znevažovania hrozbami a intervenciami – by sa Trichet mal vyjadrovať radšej tlmene a ponechať priestor prirodzenému vývoju.
Autor je významným bádateľom Hooverovho inštitútu pri Stanford Univerity, Kalifornia, USA.
Copyright: Project Syndicate, 2008.
(Krátené.)
Prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet by nikdy nedopustil, aby sa v ECB stalo niečo takého – to on manipuluje trhy, nie trhy jeho.
A navyše, kým americká ekonomika je zjavne v stave voľného pádu, Trichet sa odborovým zväzom v eurozóne vyhráža preventívnym zvyšovaním úrokových sadzieb, ak sa nebudú správať, ako on považuje za vhodné. Tieto vyhrážky môžu byť kontraproduktívne v úsilí dosahovať stabilitu cien v eurozóne, teda primárny cieľ centrálnej banky. Prezident ECB napríklad v snahe dodať dôveryhodnosti vyhrážkam, že uprostred globálneho spomalenia zvýši sadzby, využíva tlačové konferencie na to, aby svetu vykladal, aký silný je európsky rast. Okrem toho, že toto tvrdenie o sile rastu je v rozpore so skutočnosťou, povzbudzuje odborové zväzy v tom, aby žiadali ešte vyššie mzdy. Prečo by ich nemali chcieť, keď sa darí tak dobre, ako Trichet tvrdí?
Najzávažnejšia ekonomická skutočnosť, ktorej dnes ECB čelí, je fakt, že americká ekonomika klesá strmhlav do vážneho prepadu – Bernankeho neočakávaný škrt to jasne dosvedčuje. Myslieť si, že globálna ekonomika vrátane Európy jeho dôsledkom unikne, odporuje ekonomickej logike. Ako bude európsky rast spomaľovať, zoslabnú aj inflačné tlaky. Trichet by sa teda mal uvoľniť, prestať sa vyhrážať ostatným a nechať hospodárske spomalenie, nech pracuje zaňho. I keď budú mzdy a ceny v Európe neisté, globálne spomalenie zníži ceny energií, komodít a potravín na svetových trhoch, čo sú všetko faktory stojace za súčasnými vyššími úrovňami európskej inflácie. Cena ropy už z vrcholov, ktoré dosahovala na začiatku roka, výraznejšie klesla.
Namiesto povzbudzovania odborárov zveličenými prejavmi o sile európskeho rastu a inflačnom pretlaku – a namiesto ich znevažovania hrozbami a intervenciami – by sa Trichet mal vyjadrovať radšej tlmene a ponechať priestor prirodzenému vývoju.
Autor je významným bádateľom Hooverovho inštitútu pri Stanford Univerity, Kalifornia, USA.
Copyright: Project Syndicate, 2008.
(Krátené.)
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.