Panika, ktorá vypukla na všetkých svetových akciových trhoch začiatkom minulého týždňa, síce po pár dňoch predbežne utíchla, obavy však zostávajú. Nikto totiž nevie, aký je skutočný rozsah problému.
Investori majú zlé časy. Dôvodom sú záporné výnosy z investícií do akcií či podielových fondov, ktoré sa dotkli prakticky každého, kto v tom má nejaké peniaze. Pohľad na dlhodobé krivky vývoja akciových indexov by mali upokojovať – vždy, aj po tých najsilnejších výkyvoch smerom nadol prišlo opäť obdobie silného rastu a z pohľadu desaťročí sa investície do akcií štatisticky neustále zhodnocujú. Napriek tomu je svet nervózny a ani najserióznejší ekonomickí analytici dnes presne nevedia, čo sa bude diať a kedy sa obdobie neistoty skončí.
.prečo?
Aktuálnym spúšťačom globálnej paniky a prepadu akciových trhov sú obavy, že americká ekonomika sa dostala do recesie a že obrovské straty, ohlasované najväčšími americkými bankami, ešte zďaleka nie sú konečné. Život na dlh, keď banky požičiavali aj ľuďom s vyšším rizikom splácania úverov, sa očividne vymkol rozumnej miere – a dnes banky čelia problému množstva zlých úverov v odhadovanom objeme viac ako dvesto miliárd amerických dolárov. Keďže tieto rizikové (a preto v prípade ich splácania pre banky aj veľmi výnosné) hypotéky sa „sekuritizovali“ (teda v balíkoch ich skupovali iné firmy a na ich hodnotu vydávali vlastné akcie, ktoré ďalej predávali), problematické úvery sa dostali aj do množstva ďalších finančných inštitúcií po celom svete. Pre Američanov je to dobré, pretože aspoň časť dlhu, ktorý teraz bude treba odpísať ako nedobytný, vlastne exportovali do sveta. Ale pre svet je to ďalšie sklíčko do mozaiky problému, ktorého sa dnes ekonómovia obávajú najviac – teda že v reakcii na tento vývoj banky výrazne obmedzia poskytovanie úverov („credit crunch“).
.dôvod na obavy
Ak by prišla úverová kríza, znamenalo by to výrazné spomalenie hospodárskeho rastu vo vyspelých krajinách, kde je práve z úverov financovaná veľká časť investícií. A spomalenie rastu či nebodaj recesia (v ktorej podľa mnohých vrátane bývalého guvernéra americkej centrálnej banky Alana Greenspana USA, ako najväčšia ekonomika světa, už sú) vedie k tomu, že ľudia menej zarábajú a menej míňajú. Preto potom klesajú tržby výrobcov, poskytovateľov služieb a obchodníkov, z ktorých mnohí budú čeliť hrozbe krachu. V mnohých odvetviach sa bude prepúšťať. Dolár, ktorý je ešte stále hlavnou rezervnou menou sveta, bude naďalej klesať na hodnote oproti iným menám. Skrátka, svet bude mať veľký problém – podľa niektorých dokonca hrozí najväčšia hospodárska kríza od 30. rokov minulého storočia.
Tieto obavy sú asi prehnané. Je síce zrejmé, že z prehnanej úverovej expanzie si americké banky odnesú tvrdú lekciu a podmienky na poskytovanie úverov sprísnia, zatiaľ však nikto nešpekuluje o tom, že by mohli skrachovať. Majú veľké straty a akcionári týchto bánk budú musieť ešte dlho čakať, kým ich podiely znovu získajú hodnotu, akú mali pred krízou, ale nič horšie sa zatiaľ nedeje. Na druhej strane je práve neistota, koľko zo zlých úverov je ešte neodhalených, jednou z hlavných príčin nervozity, ktorá je na hrane paniky.
Ani s recesiou v Spojených štátoch to zatiaľ nie je jasné – aj keď niektoré dáta, napríklad o maloobchode, hospodársky pokles naznačujú, čo sa naozaj deje, zatiaľ presne nevie nikto. V prospech pokojného pohľadu na vec hrá aj obrovská sila americkej ekonomiky, založená na kvalitnom ľudskom kapitále a inováciách ako nijaká iná na svete. Keby sa aj do recesie dostala, pokiaľ sa k súčasným problémom nepridajú ďalšie, nie je dôvod očakávať dlhé roky úpadku ako v oných s hrôzou pripomínaných rokoch po roku 1929.
.cena za hýrenie
Zaujímavý je pohľad na tých, ktorí sa snažia urobiť niečo na upokojenie investorov, teda na politikov a centrálnych bankárov. Americký prezident ohlásil balík rôznych daňových opatrení (napríklad odpúšťanie daní ľuďom, ktorí nie sú schopní splácať úvery) a iných krokov v celkovej hodnote približne 150 miliárd dolárov – v tom ho podporujú dokonca aj Demokrati, inak k jeho iniciatívam veľmi nepriateľskí. Hlasy, že ide o nespravodlivosť voči tým, ktorí hospodária zodpovedne, aby svoje dlhy riadne splácali, boli prekričané práve panikou z problémov, do ktorých sa Amerika rúti. Do deja významne zasiahla aj americká centrálna banka FED. Tá minulý týždeň rozhodla o okamžitom znížení kľúčovej úrokovej sadzby o 0,75 percenta, čo síce na krátky čas akciovým trhom pomohlo, problém to však nevyrieši. Je vlastne paradox, že liekom na problém, spôsobený príliš lacnými peniazmi (ešte prednedávnom boli úrokové sadzby v USA na historicky najnižších hodnotách) dnes riešia centrálni bankári opäť zlacňovaním peňazí.
Amerika a s ňou celý vyspelý svet má problém, ktorého rozsah dnes ešte nie je celkom zreteľný. Isté je len to, že po rokoch hýrivého života nad pomery prichádza bolestná liečba – čo je mimochodom celkom poučný moment aj pre súčasné Slovensko.
.a čo my?
Hrozí prenesenie problémov zo Spojených štátov a iných vyspelých krajín k nám? Z mnohých dôvodov sa dá povedať, že ak áno, tak len vo veľmi obmedzenej miere. V skutočnosti najväčšou hrozbou by bolo citeľné spomalenie hospodárskeho rastu v západnej Európe, ktoré by sa prejavilo znížením tamojšieho dopytu, čo by malo nepriaznivé dôsledky na slovenských exportérov a potenciálne aj na tempo rastu ekonomiky. Ostatné hrozby, teda výrazné zdraženie úverov alebo sprísnenie podmienok na ich získanie, sú veľmi nepravdepodobné, pretože tunajšie banky hypotekárnou krízou postihnuté nie sú a pri poskytovaní úverov sú tu ešte stále (v porovnaní s americkou praxou z posledných rokov) veľmi obozretné.
Situácia je veľmi nepríjemná pre individuálnych investorov, ktorí svoje úspory vložili do akcií alebo podielových fondov. Tí odvážnejší z nich by mohli využiť situáciu, že mnohé akcie sú z psychologických dôvodov (panika) podhodnotené, a dokupovať ich. Tí ostatní asi urobia najlepšie, ak budú čakať a dúfať, že súčasné problémy nepotrvajú príliš dlho. Pre sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri sú súčasné problémy úplne okrajové – jednak pravidlá (a doterajšia prax) investovania ukazujú, že do akcií sa investuje len veľmi malá časť úspor a ich pokles je kompenzovaný vyšším výnosom z vládnych dlhopisov, a okrem toho ide o sporenie v horizonte od jedného do štyroch desaťročí, takže výkyvy z jedného týždňa, mesiaca či nebodaj roka nie sú pre odhad budúcich výnosov nijako relevantné. Kým budú prví sporitelia čerpať svoje dôchodky, svet už bude mať túto krízu dávno za sebou.
Takže nakoniec – happy end?
Investori majú zlé časy. Dôvodom sú záporné výnosy z investícií do akcií či podielových fondov, ktoré sa dotkli prakticky každého, kto v tom má nejaké peniaze. Pohľad na dlhodobé krivky vývoja akciových indexov by mali upokojovať – vždy, aj po tých najsilnejších výkyvoch smerom nadol prišlo opäť obdobie silného rastu a z pohľadu desaťročí sa investície do akcií štatisticky neustále zhodnocujú. Napriek tomu je svet nervózny a ani najserióznejší ekonomickí analytici dnes presne nevedia, čo sa bude diať a kedy sa obdobie neistoty skončí.
.prečo?
Aktuálnym spúšťačom globálnej paniky a prepadu akciových trhov sú obavy, že americká ekonomika sa dostala do recesie a že obrovské straty, ohlasované najväčšími americkými bankami, ešte zďaleka nie sú konečné. Život na dlh, keď banky požičiavali aj ľuďom s vyšším rizikom splácania úverov, sa očividne vymkol rozumnej miere – a dnes banky čelia problému množstva zlých úverov v odhadovanom objeme viac ako dvesto miliárd amerických dolárov. Keďže tieto rizikové (a preto v prípade ich splácania pre banky aj veľmi výnosné) hypotéky sa „sekuritizovali“ (teda v balíkoch ich skupovali iné firmy a na ich hodnotu vydávali vlastné akcie, ktoré ďalej predávali), problematické úvery sa dostali aj do množstva ďalších finančných inštitúcií po celom svete. Pre Američanov je to dobré, pretože aspoň časť dlhu, ktorý teraz bude treba odpísať ako nedobytný, vlastne exportovali do sveta. Ale pre svet je to ďalšie sklíčko do mozaiky problému, ktorého sa dnes ekonómovia obávajú najviac – teda že v reakcii na tento vývoj banky výrazne obmedzia poskytovanie úverov („credit crunch“).
.dôvod na obavy
Ak by prišla úverová kríza, znamenalo by to výrazné spomalenie hospodárskeho rastu vo vyspelých krajinách, kde je práve z úverov financovaná veľká časť investícií. A spomalenie rastu či nebodaj recesia (v ktorej podľa mnohých vrátane bývalého guvernéra americkej centrálnej banky Alana Greenspana USA, ako najväčšia ekonomika světa, už sú) vedie k tomu, že ľudia menej zarábajú a menej míňajú. Preto potom klesajú tržby výrobcov, poskytovateľov služieb a obchodníkov, z ktorých mnohí budú čeliť hrozbe krachu. V mnohých odvetviach sa bude prepúšťať. Dolár, ktorý je ešte stále hlavnou rezervnou menou sveta, bude naďalej klesať na hodnote oproti iným menám. Skrátka, svet bude mať veľký problém – podľa niektorých dokonca hrozí najväčšia hospodárska kríza od 30. rokov minulého storočia.
Tieto obavy sú asi prehnané. Je síce zrejmé, že z prehnanej úverovej expanzie si americké banky odnesú tvrdú lekciu a podmienky na poskytovanie úverov sprísnia, zatiaľ však nikto nešpekuluje o tom, že by mohli skrachovať. Majú veľké straty a akcionári týchto bánk budú musieť ešte dlho čakať, kým ich podiely znovu získajú hodnotu, akú mali pred krízou, ale nič horšie sa zatiaľ nedeje. Na druhej strane je práve neistota, koľko zo zlých úverov je ešte neodhalených, jednou z hlavných príčin nervozity, ktorá je na hrane paniky.
Ani s recesiou v Spojených štátoch to zatiaľ nie je jasné – aj keď niektoré dáta, napríklad o maloobchode, hospodársky pokles naznačujú, čo sa naozaj deje, zatiaľ presne nevie nikto. V prospech pokojného pohľadu na vec hrá aj obrovská sila americkej ekonomiky, založená na kvalitnom ľudskom kapitále a inováciách ako nijaká iná na svete. Keby sa aj do recesie dostala, pokiaľ sa k súčasným problémom nepridajú ďalšie, nie je dôvod očakávať dlhé roky úpadku ako v oných s hrôzou pripomínaných rokoch po roku 1929.
.cena za hýrenie
Zaujímavý je pohľad na tých, ktorí sa snažia urobiť niečo na upokojenie investorov, teda na politikov a centrálnych bankárov. Americký prezident ohlásil balík rôznych daňových opatrení (napríklad odpúšťanie daní ľuďom, ktorí nie sú schopní splácať úvery) a iných krokov v celkovej hodnote približne 150 miliárd dolárov – v tom ho podporujú dokonca aj Demokrati, inak k jeho iniciatívam veľmi nepriateľskí. Hlasy, že ide o nespravodlivosť voči tým, ktorí hospodária zodpovedne, aby svoje dlhy riadne splácali, boli prekričané práve panikou z problémov, do ktorých sa Amerika rúti. Do deja významne zasiahla aj americká centrálna banka FED. Tá minulý týždeň rozhodla o okamžitom znížení kľúčovej úrokovej sadzby o 0,75 percenta, čo síce na krátky čas akciovým trhom pomohlo, problém to však nevyrieši. Je vlastne paradox, že liekom na problém, spôsobený príliš lacnými peniazmi (ešte prednedávnom boli úrokové sadzby v USA na historicky najnižších hodnotách) dnes riešia centrálni bankári opäť zlacňovaním peňazí.
Amerika a s ňou celý vyspelý svet má problém, ktorého rozsah dnes ešte nie je celkom zreteľný. Isté je len to, že po rokoch hýrivého života nad pomery prichádza bolestná liečba – čo je mimochodom celkom poučný moment aj pre súčasné Slovensko.
.a čo my?
Hrozí prenesenie problémov zo Spojených štátov a iných vyspelých krajín k nám? Z mnohých dôvodov sa dá povedať, že ak áno, tak len vo veľmi obmedzenej miere. V skutočnosti najväčšou hrozbou by bolo citeľné spomalenie hospodárskeho rastu v západnej Európe, ktoré by sa prejavilo znížením tamojšieho dopytu, čo by malo nepriaznivé dôsledky na slovenských exportérov a potenciálne aj na tempo rastu ekonomiky. Ostatné hrozby, teda výrazné zdraženie úverov alebo sprísnenie podmienok na ich získanie, sú veľmi nepravdepodobné, pretože tunajšie banky hypotekárnou krízou postihnuté nie sú a pri poskytovaní úverov sú tu ešte stále (v porovnaní s americkou praxou z posledných rokov) veľmi obozretné.
Situácia je veľmi nepríjemná pre individuálnych investorov, ktorí svoje úspory vložili do akcií alebo podielových fondov. Tí odvážnejší z nich by mohli využiť situáciu, že mnohé akcie sú z psychologických dôvodov (panika) podhodnotené, a dokupovať ich. Tí ostatní asi urobia najlepšie, ak budú čakať a dúfať, že súčasné problémy nepotrvajú príliš dlho. Pre sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri sú súčasné problémy úplne okrajové – jednak pravidlá (a doterajšia prax) investovania ukazujú, že do akcií sa investuje len veľmi malá časť úspor a ich pokles je kompenzovaný vyšším výnosom z vládnych dlhopisov, a okrem toho ide o sporenie v horizonte od jedného do štyroch desaťročí, takže výkyvy z jedného týždňa, mesiaca či nebodaj roka nie sú pre odhad budúcich výnosov nijako relevantné. Kým budú prví sporitelia čerpať svoje dôchodky, svet už bude mať túto krízu dávno za sebou.
Takže nakoniec – happy end?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.