Hudba Recenzie

	XLL LACO LUČENIČ DOUBLE L RECORDS Je výborné, že sa Laco Lučenič nedal pokaziť ani trojnásobným šéfovaním poroty Superstar a, zjednodušene povedané, „zostal sám sebou“. Multiinštrumentalista, aranžér, encyklopedista popmusic a neobyčajne zručný tvorca elektronických zvukov je v štúdiu doma. XLL je jeho „one-man show“. S výnimkou občasných vokálov Petry Humeňanskej, violončela Jany Vaculovej a čembala Xenie Ljubimovej si všetko zahral, zaspieval, zmixoval a vydal sám. Znie to výborne, atmosféra sa mení od hammelovsky prostých pesničiek (Povedz niečo), cez módny elektropop (Virtuálne city, Stala sa chyba) až po hry s nasamplovanými Prúdmi (Možno áno, S rukami vo vreckách). Evidentnou, v poslednom čase, žiaľ, pomerne častou slabinou sú naivné texty (Vlado Slivka, Marian Brezáni), ktoré párkrát nebezpečne atakujú cimrmanovské „absolútne rýmy“. Na druhej strane poteší nadpriemerný obal. Superstar skončila, LL bude mať čas na vlastnú hudbu. XLL je správou o tom, že má čo povedať a vie aj, ako. ●●●●● .juraj Kušnierik
	SONS & DAUGHTERS THIS GIFT DOMINO/WEGART Štvorčlenná škótska partička Sons & Daughters vznikla v roku 2001 a po rokoch sa zo spoločnej lásky k pesničkám Johnnyho Casha vykľul nadupaný debut Love The Cup. Už ten mal jedinečný zvuk a pre kapelu bol dobrým štartom. Neskôr ich na tour zavolal britský bard Morrissey. Nová platňa This Gift nepredstavuje nič iné ako veľkolepo znejúci rock’n’roll, špinavú gitarovú nostalgiu, ktorá však neprekáža v prípadnom tancovaní. Songy „rozbuškového“ typu vďačia za svoju krásu dobrej rytmike a podmanivému vokálu frontwoman Adele Bethel (Rebel With The Ghost, Flags, Chains s milým záverečným fadeoutom), presvitajúcemu spoza hustých riffov (Scott Paterson). Producentom platne je gitarista Suede Bernard Bultler a v piesni Split Lips hrá na husliach Robbie Stern z britskej nezávislej gitarovky Cajun Dance Party. Fanúšikovia S&D majú dôvod na radosť. ●●●●● .matej Lauko
	Roomful of Blues Raisin' a Ruckus Alligator Records/Divyd Za štyri desaťročia sa v osemčlennom súbore Roomful of Blues vystriedalo niekoľko generácií muzikantov. Ich šťavnaté južanské „jump blues“ za výdatnej podpory trojčlennej dychovej sekcie, no takmer bigbandového soundu, ocenil svojho času aj „pán kapelník“ Count Basie. Ich aktuálny album Raisin´ A Ruckus však čiastočne zastiera smútok z náhleho odchodu šesťdesiatročného trubkára Boba Enosa. Bostonský rodák, ktorý v kapele strávil 26 rokov, zomrel len tri dni po jeho vydaní počas koncertného turné. Na štrnástich nadupaných „bluesových swingovkách“, ktoré nemožno počúvať len tak, bez pohojdávania, to však vôbec necítiť. Raisin´ A Ruckus je miestami neviazanou, niekedy mierne uhladenou zábavou v duchu neworleanských pohrebných sprievodov. Aj tie odchádzali z cintorína v rozpustilom tancujúcom sprievode za zvuku pouličných dixielandov. ●●●●○ .peter Motyčka
	Nelly Furtado Loose, The Concert Universal O Nellinom druhom albume z roku 2003 sa písalo ako o komerčne menej úspešnom, a predsa to bolo práve toto etnicky podfarbené CD s príznačným názvom Folklore, vďaka ktorému mi padla do ucha ako nová výrazná osobnosť. Jej predvlaňajší album Loose bol možno pre tých, ktorí očakávali nejaké folklórne pokračovanie, trochu rozčarovaním, spolupráca s hip-popovým producentom Timbalandom však priniesla ovocie v podobe niekoľkých svetových hitov. Podľa šťavnatých vystúpení plných tanečníkov a Nellinho šarmu možno súdiť, že túto kanadsko-portugalskú speváčku jej prestup do prvej komerčnej ligy nijako nemrzí. Istý časový odstup síce potvrdil, že pesničky ako All Good Things (Come To An End) alebo Maneater sú nielen úspešné, ale aj dobré, no záznam skutočný zážitok z koncertu nenahradí. Živé CD obsahuje 11 z 15 trackov na štúdiovom albume Loose. ●●●○○ .martin Chrobák
	CLUB DES BELUGAS SWOP Chin Chin Records   Album Swop je vzácnosť. Obsahuje totiž kvalitatívne vyvážený repertoár šestnástich skladieb, brilantných po každej stránke – skladateľskej, aranžérskej, interpretačnej. Club Des Belugas je medzinárodný projekt nemeckého producenta Maxima Illiona. Jeho štýlovú os tvorí nu jazz – lounge, a okolo nej sa hmýria ako rôznofarebné skielka v kaleidoskope prvky iných žánrov: swing 30. rokov, soul, miestami i tango, muzikálová a filmová hudba, a to všetko je zarámované v obraze ultramoderného elektronického soundu nadväzujúceho na futurizmus nasiaknutý nostalgiou v duchu obdobných projektov De Phazz a Koop. K dojmu pestrosti prispievajú viaceré speváčky a speváci, nad ktorými vládne hlas americkej džezovej lady Brendy Boykin, ovenčenej cenou za najlepší spev. Džezový štýl albumu Swop má šancu osloviť aj poslucháčov, ktorí džezu na chuť neprišli. ●●●●● .miro Potoček
	Remedios Cardamon Hevhetia Remedios nie sú na miniatúrnej slovenskej hudobnej scéne, pokúšajúcej sa o tzv. world musíc, už žiadnymi nováčikmi a po prvom albume Vendaval z roku 2004 na sebe urobili ďalší kus práce. Kvinteto slovenských fanúšikov flamenca a aktívnych muzikantov a skladateľov sa čoraz úspešnejšie prevteľuje do svojich španielskych vzorov a pridáva ešte čosi navyše v podobe stredoeurópskeho feelingu. Poslucháč nemá čas nudiť sa – vlastné skladby striedajú tradicionály i kompozície iberských autorov, do flamenca sa mieša džez, rumba i tango a zaujímavé aranžmány sú vyšperkované aj výkonmi hostí – flautistky Sisy Michalidesovej, perkusionistu Eddieho Portellu a speváka Ismaela Fernandeza. A práve jeho prítomnosť je hádam jediným kamienkom úrazu celej nahrávky – originálny španielsky vokál je totiž taký výnimočný, že zatieňuje hlasy chalanov z Remedios. ●●●●○ .vladimír Potančok