Hudba Rrecenzie

	DANO HERIBAN LEPORELO DANO HERIBAN Dano Heriban je herec, klavirista, skladá pesničky a spieva si ich. Mnohí ho možno práve pre tieto veci prirovnávajú k Jarovi Filipovi, ale z jeho debutového albumu cítime skôr ursinyovsky húževnatú výpoveď. Heriban má talentu na rozdávanie, ale ide do hĺbky, z piesní cítiť, že nie sú produktmi prvého nadšeného poryvu, ale výsledkom sústredeného procesu – od veľmi osobných textov a osobitej hudby až po premyslené aranžmány a veľmi dobrý zvuk, Heribanovi bol vo fázach aranžovania a nahrávania dôstojným partnerom basgitarista, gitarista a zvukár Filip Hittrich. Tretím človekom je bubeník Jakub Hittrich. Heriban nás pozýva do svojho sveta bez pompéznych gest, intelektuálnej nadradenosti, nudy. Je pesničkár, ale aj hudobník a zaujíma ho nielen „čo“, ale aj „ako“ a predovšetkým „prečo“. Možno aj to bol dôvod, prečo si album vydal vo vlastnej réžii. ●●●●● .marian Jaslovský, SME
	SHELLWOY THE LOVE GREGOR AGENCY – G. A. RECORDS Po piatich rokoch vystupuje zo svojej ulity formácia, ktorá na domácej hudobnej scéne pôsobí od roku 1992 a za predošlý album si vyslúžila nomináciu IFPI na Objav roka. Kvôli nahratiu toho nového sa hudobníci stiahli z výslnia do hôr, aby čo najlepšie precítili depky prejedeného konzumenta a civilizovaného asociála. The Love je totiž zamračenou víziou frontmana Tibora Rostasa o dark pope, ktorý nesie nezmazateľnú neoromantickú jazvu synthipopovej generácie a prináša nielen pestrý register nostalgických zvukov s neznesiteľnou ľahkosťou tanečného rytmu, ale aj výrazné inštrumentálne kvality. „Nepotrebujem utrpenie, aby som cítil bolesť druhých,“ spieva líder skupiny po anglicky a jeho citlivé oko pritom nemá zľutovanie. A nebojí sa ani odhaliť, že sa bojí: „I am afraid“ (The Love). Nebojím sa povedať, že za The Love sa oplatí vyhodiť „love“. ●●●●○ .agda Bavi Pain
	ENDERS DOME INTUITION/DIVYD Je to dosť nečakaný posun, ak sa človek, známy svojimi nujazzovými projektmi, opierajúcimi sa o industriálnu zvukovosť, zrazu ocitne vo sfére, kde to dýcha „človečinou“. Kde zaznieva zvuk chrámového organu, dychových nástrojov a rôznych perkusií a atmosféra nesmeruje k rozprúdeniu krvi v žilách na tanečnom parkete, ale skôr ku kontemplácii. Nemecký saxofonista Johannes Enders poňal svoj nový album ako malý experiment so zvukovosťou a náladami, ktoré sa v nujazze (obzvlášť nemeckom) príliš nenosia, a aj keď sa mu za výdatnej podpory trubkára N. P. Molvaera občas darí nastoľovať až sakrálnu atmosféru, má človek pocit, že nie všetky Endersove želania boli pri nahrávaní v Altenstadtskej bazilike „vyslyšané“. Asi to bude v ňom. Akoby totiž jeho „slovám“ i napriek evidentnej snahe chýbali delikátnejšie nuansy a väčšia „duchovná“ hĺbka. ●●●○○ .augustín Rebro
	PINK FLOYD OH BY THE WAY EMI (BOXSET – 16 CD) Pink Floyd si štrnástym rokom užívajú pauzu od štúdiovej práce, no za jednou z najsilnejších hudobných značiek nestojí mašinéria. V roku 2007 skupina oslávila štyridsiatiny, rovnako ako debut The Piper At The Gates Of Dawn, ktorému bola už po niekoľkýkrát dopriali luxusnú reedíciu. Ten istý album otvára mamutí boxset, venovaný pri spomínanom výročí štúdiovej tvári kapely. Exkluzívny box skrýva štrnásť radových albumov, dve podložky s motívom tohto vydania a plagát – primálo pre zberateľov, zúriacich pre absenciu bonusových materiálov, ale dosť pre tých, ktorí nepotrebujú viac ako „upgradovať“ kazety či empétrojky. V boxe navyše nájdete všetky albumy v balení typickom pre japonské edície, dokonale imitujúcom pôvodné platňové vydania vrátane tých najmenších detailov. „Oh by the way“, len tak mimochodom, aj tá hudba je skvelá. ●●●●● .juraj Olejník
	PINK FLOYD THE PIPER AT THE GATES OF DAWN EMI (3 CD) Pinkfloydovské „zobrané spisy“ Oh By The Way síce vyšli bez bonusov, s prázdnymi rukami však napokon nezostali ani zberatelia a perfekcionisti. Pri príležitosti 40. výročia albumu The Piper At The Gates Of Dawn je k dispozícii jeho trojdiskové vydanie. Keďže v 60. rokoch vinylové platne často vychádzali v stereo aj v mono verziách (a mono verzie sa dnes považujú za kvalitnejšie), dva disky obsahujú nové digitálne remastre oboch verzií. Na treťom disku sú raritné verzie skladieb z albumu, ale aj kompletné single. Takže nechýbajú ani hravé hity, ktoré sa na album nedostali: napríklad Arnold Lane, poučný príbeh o transvestitovi, čo kradne dámam spodnú bielizeň, alebo See Emily Play o záhadnom dievčati. Detská hravosť, ale zároveň dospelácka bizarnosť i temnota – takí boli Pink Floyd, keď stavali jeden z míľnikov hudobnej psychedélie. ●●●●● .vladislav Gális
	THE FLOWER KINGS THE SUM OF NO EVIL INSIDEOUT/SPV Štýl švédskej skupiny The Flower Kings sa najčastejšie označuje ako progresívny alebo symfonický rock. Ešte výstižnejší by však bol názov retro-prog. Flower Kings sa vracajú presne k tomu, čo v 70. rokoch robili Yes, Genesis či ELP. Kvetinoví králi však nie sú súčasťou dnešných retro trendov, klasický progrock oprašujú už na svojom desiatom štúdiovom albume. Opäť sú tu výborné inštrumentálne výkony: gitarista Roine Stolt sa zbytočne nepredvádza, basgitarista Jonas Reingold si dobre rozumie s maďarským bubeníkom Zoltánom Csorszom, klávesista Tomas Bodin sa vybláznil s analógovými zvukmi... Aj na priškripnutý „yesovský“ spev Hasseho Froberga a Roineho Stolta si človek zvykne. Jednotlivé časti sú v poriadku, len ich suma na albume The Sum Of No Evil už akosi ničím neprekvapuje. Summa summarum: príjemná, ale paradoxne málo progresívna muzika. ●●●○○ .vladislav Gális