Sevilla. Prichádzam k baru, obsluhuje sympatická plavovlasá päťdesiatnička, domáci typ, starostlivá a milá na prvý pohľad. Keď príde na mňa rad, začne bez zaváhania plynulou ruštinou, ja rovnako odpovedám a pýtam sa, odkiaľ vie, že viem po rusky.
Ona urobí vo vzduchu kruh opisujúci moju hlavu a srdečne povie: russkij. Nuž, guľaté slovanské hlavy ako luna v splne nás prezradia všade na svete, aj keď máme globalizované účesy, tašky, oblečenie a vône. Nice. Z lietadla ideme všetci plynule, vtom však policajt v komickom modrom overale (žiaľ, nie je to Fun?s, ten sedí v kaviarni) zbystrí , zbadá možnosť potvrdiť opodstatnenosť svojho zamestnania, a tak sme s krajanom pozvaní na zdvorilostný rozhovor typu kam, prečo a kedy späť, nasleduje prehliadka batožiny (ako krásne sa odvyká od podobných vecí, pripadali sme si ako mimozemšťania), ešteže sme si žinčicu a valašky zašili do čižmy a ovce sme prepašovali ponorkou.
Občiansky vzbudí pozornosť vždy, aj cestou späť ho každý študuje ako zvláštnu relikviu, slečna z leteckej spoločnosti si ma dlho premeriava ako Sherlock Holmes, asi skúma, či nemáme my Slováci štyri ruky, keď máme v znaku dvojkríž, som podozrivý, veď ani opar hrdosti na naše Tatry vznášajúci sa nad mojou hlavou vôbec nekorešponduje s tými oblými kopčekmi pod dvojkrížom. Francúzština je pekná reč, len to r je trochu teatrálne, asi ako naše ä, len my neäáme tak často. Rýchlokurz angličtiny pre Francúza je slovo little. Please, do you speak english? Oui, little. A nasleduje zásadne odpovedanie vo francúzštine, takže počul som toho veľa, len neviem, čo všetko som počul, možno mi napríklad tá pekná predavačka povedala niečo pekné a ja som sa zmohol len na studené bajbaj. Ani neviete, ako sa teším domov, k moru, ktoré neviem z akého dôvodu tajíme sami pred sebou, veď každý Francúz vám presvedčivo vysvetlí, že samozrejme vie, že nie sme Juhoslávia, ale Čekoslovaki (anZstenD?), na rozdiel od nich vy ste nemali vojnu a máte nádherné more. A my, tajnostkári s guľatými hlavami a krížom pre štyri ruky v znaku to more nie a nie prezradiť. Niekedy si na cestách pripadám ako z nejakej bájnej krajiny, oproti ktorej sú všetky literárne fantázie len slabý odvar.
Ona urobí vo vzduchu kruh opisujúci moju hlavu a srdečne povie: russkij. Nuž, guľaté slovanské hlavy ako luna v splne nás prezradia všade na svete, aj keď máme globalizované účesy, tašky, oblečenie a vône. Nice. Z lietadla ideme všetci plynule, vtom však policajt v komickom modrom overale (žiaľ, nie je to Fun?s, ten sedí v kaviarni) zbystrí , zbadá možnosť potvrdiť opodstatnenosť svojho zamestnania, a tak sme s krajanom pozvaní na zdvorilostný rozhovor typu kam, prečo a kedy späť, nasleduje prehliadka batožiny (ako krásne sa odvyká od podobných vecí, pripadali sme si ako mimozemšťania), ešteže sme si žinčicu a valašky zašili do čižmy a ovce sme prepašovali ponorkou.
Občiansky vzbudí pozornosť vždy, aj cestou späť ho každý študuje ako zvláštnu relikviu, slečna z leteckej spoločnosti si ma dlho premeriava ako Sherlock Holmes, asi skúma, či nemáme my Slováci štyri ruky, keď máme v znaku dvojkríž, som podozrivý, veď ani opar hrdosti na naše Tatry vznášajúci sa nad mojou hlavou vôbec nekorešponduje s tými oblými kopčekmi pod dvojkrížom. Francúzština je pekná reč, len to r je trochu teatrálne, asi ako naše ä, len my neäáme tak často. Rýchlokurz angličtiny pre Francúza je slovo little. Please, do you speak english? Oui, little. A nasleduje zásadne odpovedanie vo francúzštine, takže počul som toho veľa, len neviem, čo všetko som počul, možno mi napríklad tá pekná predavačka povedala niečo pekné a ja som sa zmohol len na studené bajbaj. Ani neviete, ako sa teším domov, k moru, ktoré neviem z akého dôvodu tajíme sami pred sebou, veď každý Francúz vám presvedčivo vysvetlí, že samozrejme vie, že nie sme Juhoslávia, ale Čekoslovaki (anZstenD?), na rozdiel od nich vy ste nemali vojnu a máte nádherné more. A my, tajnostkári s guľatými hlavami a krížom pre štyri ruky v znaku to more nie a nie prezradiť. Niekedy si na cestách pripadám ako z nejakej bájnej krajiny, oproti ktorej sú všetky literárne fantázie len slabý odvar.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.