Pokojná demokracia, kde osvietenej vrchnosti už ani veľmi nenapadne rýpať do slobody médií, by ani nemusela mať tlačový zákon. Na Slovensku však ešte nie sme za vodou, a tak tlačový zákon treba.
Ten nový zákon však vytvára prostredie okolo človeka, ktorý vidí v novinároch a médiách úhlavného nepriateľa. Z toho nemôže vzísť nič dobré – vlastne, čosi dobré z toho vzišlo: aktivizuje sa medzinárodná komunita (protest predstaviteľa OBSE),
tretí sektor (právna analýza objednaná Public Policy Instute) a v krízovej situácii sa diskredituje stavovská organizácia SSN, ktorá už nie je reprezentatívnou organizáciou novinárov. Syndikát v posledných dňoch udivuje každým svojím vyhlásením: najprv predsedníčka Krútka nový tlačový zákon pochváli a vyzýva, aby sa v ňom už nerobili v návrhu žiadne zmeny, potom syndikát vydá kritický komentár k návrhu zákona a predsedníčka Krútka zrazu pripúšťa, že aj syndikát má vážne pripomienky. Pointu k celému príbehu však dodal až parlament: tam opozícia zvádzala boj o tlačový zákon systémom politického handlovania: my vám Lisabonskú zmluvu, vy nám tlačový zákon. K politike handlovanie patrí, ale malo by sa však vymieňať na základe podobnej váhy veci. Dobrý tlačový zákon by síce potešil, ale predsa len tieto dve záležitosti nemajú rovnakú váhu. Jednu vec (ten tlačový zákon) bude možné ľahko a rýchlo zmeniť jednou novelizáciou, tá druhá vec (euroústava servírovaná ako Lisabonská zmluva) je oveľa vážnejšia záležitosť, ktorú po zmene vlády nezmeníme jedným parlamentným hlasovaním.
Ten nový zákon však vytvára prostredie okolo človeka, ktorý vidí v novinároch a médiách úhlavného nepriateľa. Z toho nemôže vzísť nič dobré – vlastne, čosi dobré z toho vzišlo: aktivizuje sa medzinárodná komunita (protest predstaviteľa OBSE),
tretí sektor (právna analýza objednaná Public Policy Instute) a v krízovej situácii sa diskredituje stavovská organizácia SSN, ktorá už nie je reprezentatívnou organizáciou novinárov. Syndikát v posledných dňoch udivuje každým svojím vyhlásením: najprv predsedníčka Krútka nový tlačový zákon pochváli a vyzýva, aby sa v ňom už nerobili v návrhu žiadne zmeny, potom syndikát vydá kritický komentár k návrhu zákona a predsedníčka Krútka zrazu pripúšťa, že aj syndikát má vážne pripomienky. Pointu k celému príbehu však dodal až parlament: tam opozícia zvádzala boj o tlačový zákon systémom politického handlovania: my vám Lisabonskú zmluvu, vy nám tlačový zákon. K politike handlovanie patrí, ale malo by sa však vymieňať na základe podobnej váhy veci. Dobrý tlačový zákon by síce potešil, ale predsa len tieto dve záležitosti nemajú rovnakú váhu. Jednu vec (ten tlačový zákon) bude možné ľahko a rýchlo zmeniť jednou novelizáciou, tá druhá vec (euroústava servírovaná ako Lisabonská zmluva) je oveľa vážnejšia záležitosť, ktorú po zmene vlády nezmeníme jedným parlamentným hlasovaním.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.