Veľká cena Eurovízie, modernejšie Eurosong, ma v živote zaujala trikrát. V ranom detstve, keď Sandie Shaw spievala bosá Puppet on the String, čo som potom ochotne predvádzala každej návšteve u nás doma. ABBU som prepásla, zato vystúpenie Michaela Flatleyho v Dubline, ktoré odštartovalo masový záujem o írsky tanec, mi neušiel.
Dovtedy som poznala z festivalov pravý írsky folklór ako koncentrovanú nudu. A tu zrazu niekto vycucol efektnú podstatu, pridal zopár estrádnych trikov a úspešná odnož pseudofolklóru bola na svete.
Tretíkrát ma Eurosong zaujal minulú nedeľu, keď o možnosť reprezentovať krajinu súťažili českí interpreti. Nezapôsobili na mňa ich umelecké výkony, ešte aj ten Gypsy.cz bol nejaký zvädnutý, ale informácia, že po minuloročných protestoch krajín západnej Európy sa zmenili pravidlá.
Protesty spôsobila skutočnosť, že dlhoročnú tradíciu vzájomného nadŕžania severských krajín si v posledných rokoch úspešne osvojili postsovietske a balkánske krajiny, takže si posielali hlasy len navzájom a tým totálne prevalcovali a obsadili prvých sedemnásť miest. Pre tento rok sa teda zrušilo tradičné automatické postupovanie prvej desiatky z minulého roka a prihlásené krajiny budú môcť v semifinálových kolách posielať hlasy iba krajinám vo svojej podskupine. Zachovalo sa automatické postupovanie vlaňajšieho víťaza, ktorý je nasledujúcim hostiteľom (Srbsko), a veľkej štvorky (Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia a Španielsko) rovno do finále. Big 4 postupuje automaticky preto, lebo platí až 40 percent všetkých nákladov. Podľa organizátorov majú takto všetky krajiny rovnaké šance na postup. Hm.
Ono je to, napokon, celkom jedno, kto vyhrá, veď Eurosong nikdy nebol reprezentatívnou prehliadkou hudobnej kvality a ak vôbec niečo hodnoverne dokumentoval, tak vývoj televízneho estrádneho gýča. Okrem toho je už len názornou ukážkou, čo sú to rovnaké šance a spravodlivé podmienky vzájomného súťaženia krajín v Európe. Je celkom jedno, či ide o tovary, služby, myšlienky alebo len gýčový pop. Bude teda zaujímavé sledovať, ako sa usporiadatelia v pravidlách popasujú s ďalším trendom. V Nemecku totiž výrazne bodovali Turci, v Estónsku Rusi, a v Česku Ukrajinci.
www.t-station.sk
Dovtedy som poznala z festivalov pravý írsky folklór ako koncentrovanú nudu. A tu zrazu niekto vycucol efektnú podstatu, pridal zopár estrádnych trikov a úspešná odnož pseudofolklóru bola na svete.
Tretíkrát ma Eurosong zaujal minulú nedeľu, keď o možnosť reprezentovať krajinu súťažili českí interpreti. Nezapôsobili na mňa ich umelecké výkony, ešte aj ten Gypsy.cz bol nejaký zvädnutý, ale informácia, že po minuloročných protestoch krajín západnej Európy sa zmenili pravidlá.
Protesty spôsobila skutočnosť, že dlhoročnú tradíciu vzájomného nadŕžania severských krajín si v posledných rokoch úspešne osvojili postsovietske a balkánske krajiny, takže si posielali hlasy len navzájom a tým totálne prevalcovali a obsadili prvých sedemnásť miest. Pre tento rok sa teda zrušilo tradičné automatické postupovanie prvej desiatky z minulého roka a prihlásené krajiny budú môcť v semifinálových kolách posielať hlasy iba krajinám vo svojej podskupine. Zachovalo sa automatické postupovanie vlaňajšieho víťaza, ktorý je nasledujúcim hostiteľom (Srbsko), a veľkej štvorky (Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia a Španielsko) rovno do finále. Big 4 postupuje automaticky preto, lebo platí až 40 percent všetkých nákladov. Podľa organizátorov majú takto všetky krajiny rovnaké šance na postup. Hm.
Ono je to, napokon, celkom jedno, kto vyhrá, veď Eurosong nikdy nebol reprezentatívnou prehliadkou hudobnej kvality a ak vôbec niečo hodnoverne dokumentoval, tak vývoj televízneho estrádneho gýča. Okrem toho je už len názornou ukážkou, čo sú to rovnaké šance a spravodlivé podmienky vzájomného súťaženia krajín v Európe. Je celkom jedno, či ide o tovary, služby, myšlienky alebo len gýčový pop. Bude teda zaujímavé sledovať, ako sa usporiadatelia v pravidlách popasujú s ďalším trendom. V Nemecku totiž výrazne bodovali Turci, v Estónsku Rusi, a v Česku Ukrajinci.
www.t-station.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.