Tak je čokoláda návyková alebo nie? Všetci „čokoholici“ sveta by prisahali, že určite áno, skeptickí vedci sú však stále na pochybách. Je pravda, že čokoláda obsahuje molekuly, ktoré by v princípe mohli spôsobovať istý druh závislosti, vierohodne sa to však zatiaľ nepodarilo dokázať.
Problémom experimentov totiž je, ako spoľahlivo rozlíšiť štandardnú „chuť na sladké“ (čím mozog signalizuje akútnu potrebu glukózy) od skutočných „abstinenčných príznakov“ pri nedostatku čokolády (z dôvodu absencie potenciálne návykových zlúčenín v nej obsiahnutých). Stimulujúce látky, ako teobromín, tyramín a fenyletylamín, sú síce v čokoláde prítomné, ale ich koncentrácie sú príliš nízke na uspokojivé vysvetlenie jej údajného psychoaktívneho efektu.
A navyše sa tieto stimulanty nachádzajú aj v iných potravinách a u tých zatiaľ nebola pozorovaná žiadna závislosť spojená s ich konzumáciou. V tejto súvislosti sa však často spomínajú dva analógy anandamidu, ktoré sa tiež nachádzajú v čokoláde. Anandamid je ľudskému telu vlastný opioid, ktorý nám spôsobuje eufóriu podobnú marihuanovému „raušu“. Zistilo sa, že obaja „čokoládoví príbuzní“ spomaľujú chemický rozklad anandamidu v našom organizme, a tým predlžujú jeho životnosť. Špekuluje sa teda, či práve tento biochemický mechanizmus nie je príčinou akútnej návykovosti čokolády. A tá je podstatne frekventovanejšia u žien (priznáva ju až 40 percent, na rozdiel od 15 percent mužov), pričom je zaujímavé, že výskyt najsilnejších „absťákov“ spadá práve do premenštruačného obdobia. Hoci v tomto prípade sa to dá čiastočne vysvetliť aj vysokým obsahom horčíka v čokoláde, ktorého nedostatok v ženskom organizme zhoršuje (už beztak nechýrne známy) premenštruačný syndróm. A črtá sa ešte jedno pikantné pozitívum. Nedávna lekárska štúdia totiž naznačuje, že na rozdiel od menej „náruživých“ žien tie sexuálne aktívnejšie konzumujú čokoládu denne. Čo z toho je však príčina a čo následok, o tom už správa, žiaľ, nehovorí. V každom prípade: dobrú chuť a užite si to!
Problémom experimentov totiž je, ako spoľahlivo rozlíšiť štandardnú „chuť na sladké“ (čím mozog signalizuje akútnu potrebu glukózy) od skutočných „abstinenčných príznakov“ pri nedostatku čokolády (z dôvodu absencie potenciálne návykových zlúčenín v nej obsiahnutých). Stimulujúce látky, ako teobromín, tyramín a fenyletylamín, sú síce v čokoláde prítomné, ale ich koncentrácie sú príliš nízke na uspokojivé vysvetlenie jej údajného psychoaktívneho efektu.
A navyše sa tieto stimulanty nachádzajú aj v iných potravinách a u tých zatiaľ nebola pozorovaná žiadna závislosť spojená s ich konzumáciou. V tejto súvislosti sa však často spomínajú dva analógy anandamidu, ktoré sa tiež nachádzajú v čokoláde. Anandamid je ľudskému telu vlastný opioid, ktorý nám spôsobuje eufóriu podobnú marihuanovému „raušu“. Zistilo sa, že obaja „čokoládoví príbuzní“ spomaľujú chemický rozklad anandamidu v našom organizme, a tým predlžujú jeho životnosť. Špekuluje sa teda, či práve tento biochemický mechanizmus nie je príčinou akútnej návykovosti čokolády. A tá je podstatne frekventovanejšia u žien (priznáva ju až 40 percent, na rozdiel od 15 percent mužov), pričom je zaujímavé, že výskyt najsilnejších „absťákov“ spadá práve do premenštruačného obdobia. Hoci v tomto prípade sa to dá čiastočne vysvetliť aj vysokým obsahom horčíka v čokoláde, ktorého nedostatok v ženskom organizme zhoršuje (už beztak nechýrne známy) premenštruačný syndróm. A črtá sa ešte jedno pikantné pozitívum. Nedávna lekárska štúdia totiž naznačuje, že na rozdiel od menej „náruživých“ žien tie sexuálne aktívnejšie konzumujú čokoládu denne. Čo z toho je však príčina a čo následok, o tom už správa, žiaľ, nehovorí. V každom prípade: dobrú chuť a užite si to!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.