„Dobré obchody“ na účet niekoho iného sa na Slovensku robili rôznymi spôsobmi. Pamätná zostane privatizácia štátnych podnikov, ich tunelovanie alebo nebankové subjekty. Dnes sú v móde najmä obchody s pozemkami. Jedna zvláštna transakcia sa práve teraz deje okolo Liptovskej Mary.
Dedinka Liptovský Trnovec, ktorá sa nachádza v tesnom susedstve Liptovskej Mary, vyzerá na prvý pohľad pokojne, až ospalo. Uličky sú prázdne a opustený je aj – v lete celkom rušný – autokemping na brehu priehrady. Pre väčšinu miestnych obyvateľov bol však začiatok nového roka plný vzrušujúcich udalostí. Nevôľu tu vyvolala informácia, že podnik Štátne lesy sa so súkromnou firmou dohodol na zámene pozemkov, ktoré ležia v katastri ich obce. Zámenu odsúhlasilo ministerstvo pôdohospodárstva a návrh na jej zaknihovanie už leží na Katastrálnom úrade v Liptovskom Mikuláši. Iba pre formálnu chybu navrhovateľov však bola realizácia celej transakcie zatiaľ pozastavená.
.o čo ide
Pozemky, o ktoré ide, majú rozlohu 40 hektárov a tvorí ich ochranný brehový pás porastu pozdĺž pobrežia priehrady a pozemky na polostrove Ratkovie. Tieto parcely kedysi patrili miestnym obyvateľom, ale pri stavbe priehrady im ich štát vyvlastnil. O výmenu vyvlastnených pozemkov sa v roku 2002 pokúsili aj pôvodní majitelia združení v Pozemkovom spoločenstve Liptovský Trnovec. Ako protihodnotu vtedy Štátnym lesom ponúkali takmer dvojnásobok lesov v Suchej doline na území Tatranského národného parku. Pre štát by to teda bol výhodný obchod. K iniciatíve pozemkového spoločenstva sa vtedy kladne stavali aj zástupcovia TANAP. „Uvažovali sme, že na území ochranného pásu by sme možno vybudovali trate pre bežkárov a na polostrove Ratkovie sme chceli dokončiť arborétum, ktoré sa už v minulosti začalo budovať, ale nebolo to dotiahnuté do konca,“ hovorí predseda Pozemkového spoločenstva v Liptovskom Trnovci Anton Murgaš.
So zámenou pozemkov však nesúhlasili Štátne lesy. Svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že by to pre ne bolo nevýhodné. Hovorca Štátnych lesov dnes dodáva, že v roku 2002 – keď urbárnici o zámenu žiadali – zákon ešte takúto možnosť nepripúšťal. Podľa Murgaša ich vtedy rozhodnutie Štátnych lesov síce nepotešilo, ale zmierili sa s ním.
O to väčšie bolo ich prekvapenie, keď o niekoľko rokov neskôr náhodou zistili, že tie isté Štátne lesy už so zámenou pozemkov súhlasili. Namiesto pôvodných majiteľov sa však na zámene dohodli so spoločnosťou DH Finance Slovakia, ktorá je väčšinovým vlastníkom akciovej spoločnosti LAR. Tá vlastní a prevádzkuje aquapark Tatralandia v Liptovskom Mikuláši. Na výmenu firma ponúkla lesné pozemky pri Klenovci.
Niektorí spoluvlastníci DH Finance Slovakia mali v minulosti spoločné podnikateľské projekty s podnikateľom Františkom Hodorovským. Toto meno – spolu s Mariánom Jančošekom – sa pred niekoľkými rokmi spájalo najmä so skrachovanou Slovenskou kreditnou bankou a problémami v Slovenských lodeniciach Komárno.
Na celej transakcii s pozemkami okolo Liptovskej Mary nie je na prvý pohľad nič zvláštne. Na pozoruhodnú podnikateľskú minulosť mnohých ľudí sa na Slovensku rýchlo zabúda. V roku 2007 novelizovaný zákon o lesoch už Štátnym lesom naozaj umožňuje vymeniť štátny les za súkromný. S podmienkou, že so zámenou bude súhlasiť ministerstvo pôdohospodárstva. Pri podrobnejšom pohľade však obchod vyvoláva niekoľko otáznikov.
.mýli sa ministerstvo, alebo Pozemkár?
Predmetom zámeny sú aj pozemky na polostrove Ratkovie, ktorý je chráneným prírodným areálom so štvrtým stupňom ochrany krajiny. Informáciu, že v tejto lokalite platí štvrtý ochranný stupeň, . týždňu potvrdilo Ministerstvo životného prostredia, ako aj Viera Kacerová z pracoviska TANAP-u v Liptovskom Mikuláši. Zákon o ochrane prírody a krajiny však jasne hovorí, že „vlastníctvo štátu k pozemkom a vodným plochám v územiach s tretím, štvrtým, alebo piatym stupňom ochrany je zakázané previesť na iné osoby“. Výnimkou sú len reštitúcie, čo zjavne nie je tento prípad.
Hovorca štátneho podniku Lesy SR Peter Gogola sa odvoláva na výstup zo softvéru Pozemkár, podľa ktorého v katastrálnom území Liptovský Tnovec nie sú pozemky v treťom, štvrtom, ani piatom stupni ochrany. „Databázy programu Pozemkár sú napĺňané údajmi zo zdrojov Národného lesníckeho centra vo Zvolene. Údaje, že v dotknutej lokalite sú územia vo vyššom stupni ochrany, nie sú uvedené ani na aktuálnom liste vlastníctva, “ dopĺňa Gogola. Kto má teda pravdu a kto sa mýli?
„V prípade, že by pozemok s takýmto stupňom ochrany prešiel do súkromných rúk, tak by to asi bolo porušenie zákona,“ domnieva sa exminister životného prostredia László Miklós. „Predmetné lesné pozemky vo vlastníctve štátu spravujú Lesy Slovenskej republiky, š. p. Banská Bystrica. Zámena týchto lesných pozemkov patrí plne do kompetencie tohto štátneho podniku. Ministerstvo pôdohospodárstva dáva len súhlas na zámenu na základe predloženej žiadosti zo strany Lesov SR, š. p., Banská Bystrica a zámennej zmluvy,“ konštatuje sa v odpovedi ministerstva pôdohospodárstva na otázku, prečo takú zámenu povolili.
.problém morálny
Zámena sa má týkať aj pozemkov, ktoré tvoria takzvaný ochranný pobrežný pás okolo priehrady. Ten má chrániť pred prípadnou eróziou pôdy tesne pri brehu. Presne s týmto účelom štát tieto pozemky v sedemdesiatych rokoch vyvlastňoval pôvodným majiteľom. Dnes sa podľa nového rozhodnutia Štátnych lesov zdá, akoby ich už štát na tento účel nepotreboval. Ale namiesto toho, aby ich vrátil pôvodným majiteľom, alebo aby im aspoň umožnil získať ich späť zámenou, vymieňa pozemky tretiemu subjektu. „Cítime sa ako druhoradí občania. Čokoľvek by tam tá firma chcela robiť, štát oklamal pôvodných vlastníkov, pretože tie pozemky už nevyužíva na to, na čo ich vyvlastnil,“ sťažuje sa prednosta Obecného úradu v Liptovskom Trnovci Karol Maťko. To, čoho sú v posledných dňoch svedkami, miestni obyvatelia prirovnávajú k situácii, akoby štát od ľudí za tabuľkové ceny vyvlastnil pozemky pod diaľnicu, potom sa ju z nejakého dôvodu rozhodol nepostaviť, a vzápätí pozemky vymenil so súkromnou firmou. Vzhľadom na to, ako sa štát k miestnym ľuďom správal v minulosti a správa aj dnes, to zase vôbec nie je až také krkolomné prirovnanie.
.čoho sa boja
Trnovčania však nehovoria len o morálke, ale aj o celkom prozaických obavách. Boja sa toho, že ak by bola zámena dotiahnutá do konca, mohli by im noví majitelia zabrániť v prístupe k vode. Vlastníci pozemkov smerom do vnútrozemia by sa tak mohli stať rukojemníkmi DH Finance Slovakia. Obec prevádzkuje autokemping, ktorý by bez prístupu k priehradnej pláži a vode skončil. Nahlas sa hovorí aj o tom, že znemožnením prístupu k Liptovskej Mare by firma mohla dosiahnuť pád ceny pozemkov a potom ich „za babku“ skúpiť.
O tom, či sa tieto katastrofické scenáre naplnia, sa dá dnes iba špekulovať. Je však pravda, že firma zatiaľ obyvateľov obce o zámeroch so získanými pozemkami vôbec neinformovala. Predseda predstavenstva DH Finance Slovakia Ivan Stoszek sa vo svojom stanovisku obmedzil len na vyhlásenie, že firma nadobúda pozemky s cieľom „čo najviac rozvinúť cestovný ruch v regióne“. Čo to však presne znamená? Pozemky sa nachádzajú v ochranných zónach s viacerými obmedzeniami, ktoré by museli rešpektovať aj noví majitelia. Ak, samozrejme, nekalkulujú s pripravovanými zmenami zonácie chránených území. Pre silných hráčov by nemusel byť problém tieto zmeny v zonácii aj ovplyvniť. „Mám podozrenie, že investor so zmenami zonácie počíta. My už tu máme pocit, že pri dobrej vôli sa dá všetko. Len pre niekoho tá dobrá vôľa je, a pre niekoho nie,“ hovorí prednosta Maťko.
.čo chcú robiť
Pocit nespravodlivosti a neexistujúce odpovede na ich otázky boli dôvodmi, prečo obyvatelia Trnovca zvolali na začiatku roku verejné zhromaždenie. Účastníci sa na ňom rozhodli vyjadriť svoj nesúhlas aj petíciou. Chcú, aby pozemky radšej zostali vo vlastníctve štátu. Ak sa ich štátne inštitúcie chcú skutočne zbaviť, tak nech ich zamenia pôvodným majiteľom. „Ak však dôjde k zavkladovaniu majetka na katastri, tak sa obrátime na Ústavný súd a budeme žiadať už len vrátenie majetku,“ tvrdí hovorca petičného výboru Peter Bulla. Svoje šance vraj zatiaľ ešte nekonzultovali s právnikmi. „Je to až úplne krajné riešenie. Všetko nie je len o litere zákona, ale aj o morálke. Veď tu žijú ľudia a štát na nich nemôže urobiť podvod,“ hovorí Bulla. Zástupcovia obyvateľov chcú dosiahnuť aj to, aby si ich argumenty vypočuli aj politici. Už niekoľko dní sa snažia dohodnúť stretnutie s ministerkou pôdohospodárstva, termín však zatiaľ stále nedostali.
Vláda a špeciálne jej predseda takmer každodenne deklarujú, že stoja na strane slabých, „obyčajných“ ľudí. Správanie štátu k ľuďom z Liptovského Trnovca a okolia však skôr svedčí o tom, že stále platí to známe, slovenské – reči sa hovoria a chlieb sa je...
Dedinka Liptovský Trnovec, ktorá sa nachádza v tesnom susedstve Liptovskej Mary, vyzerá na prvý pohľad pokojne, až ospalo. Uličky sú prázdne a opustený je aj – v lete celkom rušný – autokemping na brehu priehrady. Pre väčšinu miestnych obyvateľov bol však začiatok nového roka plný vzrušujúcich udalostí. Nevôľu tu vyvolala informácia, že podnik Štátne lesy sa so súkromnou firmou dohodol na zámene pozemkov, ktoré ležia v katastri ich obce. Zámenu odsúhlasilo ministerstvo pôdohospodárstva a návrh na jej zaknihovanie už leží na Katastrálnom úrade v Liptovskom Mikuláši. Iba pre formálnu chybu navrhovateľov však bola realizácia celej transakcie zatiaľ pozastavená.
.o čo ide
Pozemky, o ktoré ide, majú rozlohu 40 hektárov a tvorí ich ochranný brehový pás porastu pozdĺž pobrežia priehrady a pozemky na polostrove Ratkovie. Tieto parcely kedysi patrili miestnym obyvateľom, ale pri stavbe priehrady im ich štát vyvlastnil. O výmenu vyvlastnených pozemkov sa v roku 2002 pokúsili aj pôvodní majitelia združení v Pozemkovom spoločenstve Liptovský Trnovec. Ako protihodnotu vtedy Štátnym lesom ponúkali takmer dvojnásobok lesov v Suchej doline na území Tatranského národného parku. Pre štát by to teda bol výhodný obchod. K iniciatíve pozemkového spoločenstva sa vtedy kladne stavali aj zástupcovia TANAP. „Uvažovali sme, že na území ochranného pásu by sme možno vybudovali trate pre bežkárov a na polostrove Ratkovie sme chceli dokončiť arborétum, ktoré sa už v minulosti začalo budovať, ale nebolo to dotiahnuté do konca,“ hovorí predseda Pozemkového spoločenstva v Liptovskom Trnovci Anton Murgaš.
So zámenou pozemkov však nesúhlasili Štátne lesy. Svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že by to pre ne bolo nevýhodné. Hovorca Štátnych lesov dnes dodáva, že v roku 2002 – keď urbárnici o zámenu žiadali – zákon ešte takúto možnosť nepripúšťal. Podľa Murgaša ich vtedy rozhodnutie Štátnych lesov síce nepotešilo, ale zmierili sa s ním.
O to väčšie bolo ich prekvapenie, keď o niekoľko rokov neskôr náhodou zistili, že tie isté Štátne lesy už so zámenou pozemkov súhlasili. Namiesto pôvodných majiteľov sa však na zámene dohodli so spoločnosťou DH Finance Slovakia, ktorá je väčšinovým vlastníkom akciovej spoločnosti LAR. Tá vlastní a prevádzkuje aquapark Tatralandia v Liptovskom Mikuláši. Na výmenu firma ponúkla lesné pozemky pri Klenovci.
Niektorí spoluvlastníci DH Finance Slovakia mali v minulosti spoločné podnikateľské projekty s podnikateľom Františkom Hodorovským. Toto meno – spolu s Mariánom Jančošekom – sa pred niekoľkými rokmi spájalo najmä so skrachovanou Slovenskou kreditnou bankou a problémami v Slovenských lodeniciach Komárno.
Na celej transakcii s pozemkami okolo Liptovskej Mary nie je na prvý pohľad nič zvláštne. Na pozoruhodnú podnikateľskú minulosť mnohých ľudí sa na Slovensku rýchlo zabúda. V roku 2007 novelizovaný zákon o lesoch už Štátnym lesom naozaj umožňuje vymeniť štátny les za súkromný. S podmienkou, že so zámenou bude súhlasiť ministerstvo pôdohospodárstva. Pri podrobnejšom pohľade však obchod vyvoláva niekoľko otáznikov.
.mýli sa ministerstvo, alebo Pozemkár?
Predmetom zámeny sú aj pozemky na polostrove Ratkovie, ktorý je chráneným prírodným areálom so štvrtým stupňom ochrany krajiny. Informáciu, že v tejto lokalite platí štvrtý ochranný stupeň, . týždňu potvrdilo Ministerstvo životného prostredia, ako aj Viera Kacerová z pracoviska TANAP-u v Liptovskom Mikuláši. Zákon o ochrane prírody a krajiny však jasne hovorí, že „vlastníctvo štátu k pozemkom a vodným plochám v územiach s tretím, štvrtým, alebo piatym stupňom ochrany je zakázané previesť na iné osoby“. Výnimkou sú len reštitúcie, čo zjavne nie je tento prípad.
Hovorca štátneho podniku Lesy SR Peter Gogola sa odvoláva na výstup zo softvéru Pozemkár, podľa ktorého v katastrálnom území Liptovský Tnovec nie sú pozemky v treťom, štvrtom, ani piatom stupni ochrany. „Databázy programu Pozemkár sú napĺňané údajmi zo zdrojov Národného lesníckeho centra vo Zvolene. Údaje, že v dotknutej lokalite sú územia vo vyššom stupni ochrany, nie sú uvedené ani na aktuálnom liste vlastníctva, “ dopĺňa Gogola. Kto má teda pravdu a kto sa mýli?
„V prípade, že by pozemok s takýmto stupňom ochrany prešiel do súkromných rúk, tak by to asi bolo porušenie zákona,“ domnieva sa exminister životného prostredia László Miklós. „Predmetné lesné pozemky vo vlastníctve štátu spravujú Lesy Slovenskej republiky, š. p. Banská Bystrica. Zámena týchto lesných pozemkov patrí plne do kompetencie tohto štátneho podniku. Ministerstvo pôdohospodárstva dáva len súhlas na zámenu na základe predloženej žiadosti zo strany Lesov SR, š. p., Banská Bystrica a zámennej zmluvy,“ konštatuje sa v odpovedi ministerstva pôdohospodárstva na otázku, prečo takú zámenu povolili.
.problém morálny
Zámena sa má týkať aj pozemkov, ktoré tvoria takzvaný ochranný pobrežný pás okolo priehrady. Ten má chrániť pred prípadnou eróziou pôdy tesne pri brehu. Presne s týmto účelom štát tieto pozemky v sedemdesiatych rokoch vyvlastňoval pôvodným majiteľom. Dnes sa podľa nového rozhodnutia Štátnych lesov zdá, akoby ich už štát na tento účel nepotreboval. Ale namiesto toho, aby ich vrátil pôvodným majiteľom, alebo aby im aspoň umožnil získať ich späť zámenou, vymieňa pozemky tretiemu subjektu. „Cítime sa ako druhoradí občania. Čokoľvek by tam tá firma chcela robiť, štát oklamal pôvodných vlastníkov, pretože tie pozemky už nevyužíva na to, na čo ich vyvlastnil,“ sťažuje sa prednosta Obecného úradu v Liptovskom Trnovci Karol Maťko. To, čoho sú v posledných dňoch svedkami, miestni obyvatelia prirovnávajú k situácii, akoby štát od ľudí za tabuľkové ceny vyvlastnil pozemky pod diaľnicu, potom sa ju z nejakého dôvodu rozhodol nepostaviť, a vzápätí pozemky vymenil so súkromnou firmou. Vzhľadom na to, ako sa štát k miestnym ľuďom správal v minulosti a správa aj dnes, to zase vôbec nie je až také krkolomné prirovnanie.
.čoho sa boja
Trnovčania však nehovoria len o morálke, ale aj o celkom prozaických obavách. Boja sa toho, že ak by bola zámena dotiahnutá do konca, mohli by im noví majitelia zabrániť v prístupe k vode. Vlastníci pozemkov smerom do vnútrozemia by sa tak mohli stať rukojemníkmi DH Finance Slovakia. Obec prevádzkuje autokemping, ktorý by bez prístupu k priehradnej pláži a vode skončil. Nahlas sa hovorí aj o tom, že znemožnením prístupu k Liptovskej Mare by firma mohla dosiahnuť pád ceny pozemkov a potom ich „za babku“ skúpiť.
O tom, či sa tieto katastrofické scenáre naplnia, sa dá dnes iba špekulovať. Je však pravda, že firma zatiaľ obyvateľov obce o zámeroch so získanými pozemkami vôbec neinformovala. Predseda predstavenstva DH Finance Slovakia Ivan Stoszek sa vo svojom stanovisku obmedzil len na vyhlásenie, že firma nadobúda pozemky s cieľom „čo najviac rozvinúť cestovný ruch v regióne“. Čo to však presne znamená? Pozemky sa nachádzajú v ochranných zónach s viacerými obmedzeniami, ktoré by museli rešpektovať aj noví majitelia. Ak, samozrejme, nekalkulujú s pripravovanými zmenami zonácie chránených území. Pre silných hráčov by nemusel byť problém tieto zmeny v zonácii aj ovplyvniť. „Mám podozrenie, že investor so zmenami zonácie počíta. My už tu máme pocit, že pri dobrej vôli sa dá všetko. Len pre niekoho tá dobrá vôľa je, a pre niekoho nie,“ hovorí prednosta Maťko.
.čo chcú robiť
Pocit nespravodlivosti a neexistujúce odpovede na ich otázky boli dôvodmi, prečo obyvatelia Trnovca zvolali na začiatku roku verejné zhromaždenie. Účastníci sa na ňom rozhodli vyjadriť svoj nesúhlas aj petíciou. Chcú, aby pozemky radšej zostali vo vlastníctve štátu. Ak sa ich štátne inštitúcie chcú skutočne zbaviť, tak nech ich zamenia pôvodným majiteľom. „Ak však dôjde k zavkladovaniu majetka na katastri, tak sa obrátime na Ústavný súd a budeme žiadať už len vrátenie majetku,“ tvrdí hovorca petičného výboru Peter Bulla. Svoje šance vraj zatiaľ ešte nekonzultovali s právnikmi. „Je to až úplne krajné riešenie. Všetko nie je len o litere zákona, ale aj o morálke. Veď tu žijú ľudia a štát na nich nemôže urobiť podvod,“ hovorí Bulla. Zástupcovia obyvateľov chcú dosiahnuť aj to, aby si ich argumenty vypočuli aj politici. Už niekoľko dní sa snažia dohodnúť stretnutie s ministerkou pôdohospodárstva, termín však zatiaľ stále nedostali.
Vláda a špeciálne jej predseda takmer každodenne deklarujú, že stoja na strane slabých, „obyčajných“ ľudí. Správanie štátu k ľuďom z Liptovského Trnovca a okolia však skôr svedčí o tom, že stále platí to známe, slovenské – reči sa hovoria a chlieb sa je...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.