Americké primárky, v ktorých členovia a priaznivci Demokratickej a Republikánskej strany vyberajú svojich kandidátov do prezidentského súboja, majú niekoľko prvenstiev. Spomedzi demokratov sa po prvý raz prezidentom môže stať Afroameričan, a po prvý raz má šancu stať sa prezidentom aj žena.
Spomedzi republikánov je zasa šanca zvoliť doteraz najstaršieho prezidenta do prvého obdobia. V primárkach, ktoré od januára prebehli, hlasoval najväčší počet voličov, a spomedzi nich aj najväčší počet mladých voličov za dlhé desaťročia. Jedno i druhé súvisí s tým, že primárky – najmä tie demokratické, vďaka súboju Baracka Obamu a Hillary Clinton – sú najzaujímavejšie, aké si väčšina Američanov pamätá.
Všetka pozornosť je teraz sústredená na utorok, keď sa bude hlasovať vo vyše dvadsiatich amerických štátoch naraz. Je možné, že republikáni budú mať už v stredu svojho definitívneho kandidáta. Senátor John McCain vo viacerých primárkach porazil bývalého guvernéra Mitta Romneyho a získal podporu vplyvných republikánov vrátane niekdajšieho starostu New Yorku Rudolfa Giulianiho či guvernéra Kalifornie Arnolda Schwarzenegera. McCain, podobne ako Romney, viackrát v minulosti zmenil postoje k dôležitým otázkam, od zníženia daní prezidenta Busha (bol proti, teraz je za) po prisťahovaleckú politiku (teraz je za prísnejší postup ako pred pár mesiacmi). Podobne ako pred ôsmimi rokmi, keď kandidoval proti súčasnému prezidentovi Bushovi, prinášajú McCainovi jeho liberálnejšie postoje a občasné nezhody s republikánskou väčšinou tradične priazeň médií, no nepriazeň konzervatívnych republikánov. McCain má však teraz silné tromfy: je najstarší a najskúsenejší zo všetkých uchádzačov, no nie je typický stranícky kandidát.
Je vojnovým hrdinom, ktorý prešiel zajateckým táborom vo Vietname, má dosť energie viesť kampaň, po celý čas vojny v Iraku síce kritizoval exministra obrany Rumsfelda, no zároveň stál za myšlienkou zvrhnutia Saddáma Husajna a podporuje boj proti terorizmu. Ak sa Romneymu nepodarí zázrak a primárky neotočí, budú teda mať republikáni kandidáta, ktorý síce nie všetkým vyhovuje, ale ktorý má slušnú šancu postaviť sa demokratom.
Odhadovať víťaza primárok medzi demokratmi je oveľa ťažšie. Dlhé mesiace sa zdalo, že Hillary Clinton, ambiciózna senátorka, podporovaná tímom, ktorý už vyhral dvoje prezidentské voľby, bude bez konkurencie. A nebyť toho, že sa medzi demokratmi objavil Barack Obama, by to asi bola pravda. Hillary zatiaľ zvíťazila vo väčšine štátov, je presvedčivejšia v debatách, dokáže osloviť záujmové skupiny a podskupiny a pre mnohé voličky je stelesnením toho, kam to až v dnešných Spojených štátoch môže dotiahnuť žena. Barack Obama však do najvyššej americkej politickej súťaže prišiel s niečím novým. Okrem tém, spoločných pre všetkých demokratov (zdravotného poistenie, vojna v Iraku) Obama rozpráva – chvíľami skôr káže – o nádeji, jednote, o „zmene, v ktorú môžeme veriť“, o povýšení „spoločného nad rozdeľujúce“. Silnejší ako jeho útok na republikánov je jeho apel na doterajších republikánskych voličov, aby sa pridali. Svojím štýlom dokázal Obama zmobilizovať nevídané množstvo priaznivcov medzi mladšími voličmi, medzi lepšie vzdelanými a medzi Afroameričanmi. Ale aj medzi republikánmi, ktorých oslovuje napriek jeho liberálnym hlasovaniam v Senáte. Amerika po pol storočí znova objavila svojho Kennedyho, prezidenta, ktorý svojich vrstovníkov vyzýval: Nepýtaj sa, čo môže tvoja krajina urobiť pre teba, ale pýtaj sa, čo ty môžeš urobiť pre svoju krajinu. „Kennedyovskému mýtu“ pomohlo aj to, že dcéra J. F. Kennedyho Caroline podporila Obamu, rovnako ako senátor Ted Kennedy, najmladší brat bývalého prezidenta.
Obama to nemá isté. Clintonovci (pretože po boku Hillary urputne bojuje aj jej manžel) sa nevzdávajú, na ich strane stoja obrovské kontakty a skúsenosti. Ani po utorku teda nemusí byť rozhodnuté, s kým sa vo finále stretne McCain. Už teraz je však jasné, že Barack Obama je zjav, ktorý v americkej politike zanechá stopu, aj keby sa ešte v týchto primárkach nepresadil.
Spomedzi republikánov je zasa šanca zvoliť doteraz najstaršieho prezidenta do prvého obdobia. V primárkach, ktoré od januára prebehli, hlasoval najväčší počet voličov, a spomedzi nich aj najväčší počet mladých voličov za dlhé desaťročia. Jedno i druhé súvisí s tým, že primárky – najmä tie demokratické, vďaka súboju Baracka Obamu a Hillary Clinton – sú najzaujímavejšie, aké si väčšina Američanov pamätá.
Všetka pozornosť je teraz sústredená na utorok, keď sa bude hlasovať vo vyše dvadsiatich amerických štátoch naraz. Je možné, že republikáni budú mať už v stredu svojho definitívneho kandidáta. Senátor John McCain vo viacerých primárkach porazil bývalého guvernéra Mitta Romneyho a získal podporu vplyvných republikánov vrátane niekdajšieho starostu New Yorku Rudolfa Giulianiho či guvernéra Kalifornie Arnolda Schwarzenegera. McCain, podobne ako Romney, viackrát v minulosti zmenil postoje k dôležitým otázkam, od zníženia daní prezidenta Busha (bol proti, teraz je za) po prisťahovaleckú politiku (teraz je za prísnejší postup ako pred pár mesiacmi). Podobne ako pred ôsmimi rokmi, keď kandidoval proti súčasnému prezidentovi Bushovi, prinášajú McCainovi jeho liberálnejšie postoje a občasné nezhody s republikánskou väčšinou tradične priazeň médií, no nepriazeň konzervatívnych republikánov. McCain má však teraz silné tromfy: je najstarší a najskúsenejší zo všetkých uchádzačov, no nie je typický stranícky kandidát.
Je vojnovým hrdinom, ktorý prešiel zajateckým táborom vo Vietname, má dosť energie viesť kampaň, po celý čas vojny v Iraku síce kritizoval exministra obrany Rumsfelda, no zároveň stál za myšlienkou zvrhnutia Saddáma Husajna a podporuje boj proti terorizmu. Ak sa Romneymu nepodarí zázrak a primárky neotočí, budú teda mať republikáni kandidáta, ktorý síce nie všetkým vyhovuje, ale ktorý má slušnú šancu postaviť sa demokratom.
Odhadovať víťaza primárok medzi demokratmi je oveľa ťažšie. Dlhé mesiace sa zdalo, že Hillary Clinton, ambiciózna senátorka, podporovaná tímom, ktorý už vyhral dvoje prezidentské voľby, bude bez konkurencie. A nebyť toho, že sa medzi demokratmi objavil Barack Obama, by to asi bola pravda. Hillary zatiaľ zvíťazila vo väčšine štátov, je presvedčivejšia v debatách, dokáže osloviť záujmové skupiny a podskupiny a pre mnohé voličky je stelesnením toho, kam to až v dnešných Spojených štátoch môže dotiahnuť žena. Barack Obama však do najvyššej americkej politickej súťaže prišiel s niečím novým. Okrem tém, spoločných pre všetkých demokratov (zdravotného poistenie, vojna v Iraku) Obama rozpráva – chvíľami skôr káže – o nádeji, jednote, o „zmene, v ktorú môžeme veriť“, o povýšení „spoločného nad rozdeľujúce“. Silnejší ako jeho útok na republikánov je jeho apel na doterajších republikánskych voličov, aby sa pridali. Svojím štýlom dokázal Obama zmobilizovať nevídané množstvo priaznivcov medzi mladšími voličmi, medzi lepšie vzdelanými a medzi Afroameričanmi. Ale aj medzi republikánmi, ktorých oslovuje napriek jeho liberálnym hlasovaniam v Senáte. Amerika po pol storočí znova objavila svojho Kennedyho, prezidenta, ktorý svojich vrstovníkov vyzýval: Nepýtaj sa, čo môže tvoja krajina urobiť pre teba, ale pýtaj sa, čo ty môžeš urobiť pre svoju krajinu. „Kennedyovskému mýtu“ pomohlo aj to, že dcéra J. F. Kennedyho Caroline podporila Obamu, rovnako ako senátor Ted Kennedy, najmladší brat bývalého prezidenta.
Obama to nemá isté. Clintonovci (pretože po boku Hillary urputne bojuje aj jej manžel) sa nevzdávajú, na ich strane stoja obrovské kontakty a skúsenosti. Ani po utorku teda nemusí byť rozhodnuté, s kým sa vo finále stretne McCain. Už teraz je však jasné, že Barack Obama je zjav, ktorý v americkej politike zanechá stopu, aj keby sa ešte v týchto primárkach nepresadil.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.