Milión
Rozhodnutie súdu, podľa ktorého má Miklos Duray zaplatiť za svoj politický názor milión korún, je škandál. A je úplne jedno, či SNS už je, alebo ešte nie je fašistická.
Miklos Duray je zaujímavý človek. Počas komunizmu sa nebál stáť za svojimi politickými názormi, a keďže boli slobodné, sedel za ne vo väzení. Ani po roku 1989 sa nebál stáť za svojimi názormi, a keďže boli autonomistické, bol veľmi nepopulárny. Ale už za ne nesedel vo väzení, pretože v slobodnej spoločnosti sa za politické názory, akokoľvek menšinové, uletené či dokonca nebezpečné, do väzby nechodí.
Duray, samozrejme, robil chyby, často provokoval, len aby na seba upozornil, vždy videl viac menšinu ako celok, občas čudne šoféroval a Bugára na konci úplne neférovo podrazil. Ale vždy bol a dodnes zostal ponovembrovým človekom.
Naopak, Ján Slota nie je zaujímavý človek. Počas komunizmu sa za svoje politické názory bál, alebo ich vôbec nemal, takže to mal neporovnateľne ľahšie ako Duray. Po roku 1989 síce nejaké názory občas sformuloval, ale tie boli vždy natoľko extrémne a natoľko primitívne, že nebyť v roku 1994 príliš rozhnevaného Mečiara a v roku 2006 príliš ambiciózneho Fica, zostal by vždy len na okraji hanby. Ale opäť – ani Slota nebol za svoj extrémizmus nikdy odsúdený, pretože už žije v spoločnosti, v ktorej majú aj všetci slotovia a ich úbohý vnútorný svet právo na slobodu.
Slotov príbeh je celkom iný ako Durayov. Po Novembri všetkých – aj svoju vernú Annu – vždy len urážal. Vniesol sem takú nacionálnu nenávisť a hrubosť, že mnohým Slovákom takmer dokázal znechutiť nevinné slovo národ. Príliš často ho bral nadarmo, príliš často ho znásilnil, príliš často ním zakrýval lož. A hoci mu niektorí ohlúpení novinári dodnes hovoria národniar, nikdy nemal so záujmom a právami slovenského národa nič spoločné. Vždy bol a dodnes zostal prednovembrovým, nezaujímavým človekom. Len pritom rozprávkovo zbohatol.
Duray a Slota sú naozaj úplne neporovnateľní ľudia. S prvým sa dá hovoriť, s druhým sa to nepatrí. Prvý je vtipný, druhý nízky. S prvým sa dá nesúhlasiť, s druhým sa nedá súhlasiť. Dve povahy, dva mentálne svety, dva myšlienkové vesmíry.
Lenže dnes je na pokutu odsúdený ten prvý, a ten druhý nie. Tomu sa vraj načim ospravedlniť.
Duray má zaplatiť milión korún za to, že Slotovu stranu nazval fašistickou. Podľa sudkyne tým jeho stranu dehonestoval a urazil. Takže tu, v slobodnej spoločnosti, pokojne – a úplne správne – nesúdime na pokuty Slotove vulgarizmy, hrubosť a nenávistné reči, ale Durayov ostrý názor na Slotovu SNS už áno. Podivné, nie? Duray sa má za to, čo si myslí, ospravedlňovať, a to práve Slotovi...
Navyše – označenie fašistická strana, ktoré je podľa sudkyne dehonestujúce a urážajúce, nie je predsa nadávka ani vulgarizmus. Je to spisovné, čítankové označenie istého názoru na svet, istej predstavy o jeho fungovaní a istého správania sa. A ak si Miklos Duray naozaj myslí, že SNS taký názor, predstavy a správanie má alebo sa k nim blíži, má právo to povedať. Môže sa mýliť, ale musí mať právo svoj mylný úsudok vysloviť. Mimochodom – tak ako má Slota právo povedať, že Duray, opozícia či tieto noviny sú protislovenské. On sa mýli určite, ale aj on musí mať právo ten nezmysel dokola opakovať. Veď to aj robí, a nikto ho za to nikdy nesúdil.
Tieto noviny nesúhlasia s viacerými Durayovými predstavami a jeho podpásové údery Bugárovi považujeme za veľké charakterové zlyhanie. Ale v spore so SNS stojíme úplne na jeho strane. Miklos Duray je pre nás zaujímavý človek, ktorý sa nikdy nebál povedať, čo si myslí. Naopak, Ján Slota bol vždy len nudný oportunista. Ale najmä – obaja politici musia mať právo hovoriť, čo si myslia.
Ten rozsudok považujeme za škandál. Podľa nás škodí nielen odsúdenému, ale aj našej spoločnej slobode.
Vážený súd, Miklos Duray je nevinný.
Rozhodnutie súdu, podľa ktorého má Miklos Duray zaplatiť za svoj politický názor milión korún, je škandál. A je úplne jedno, či SNS už je, alebo ešte nie je fašistická.
Miklos Duray je zaujímavý človek. Počas komunizmu sa nebál stáť za svojimi politickými názormi, a keďže boli slobodné, sedel za ne vo väzení. Ani po roku 1989 sa nebál stáť za svojimi názormi, a keďže boli autonomistické, bol veľmi nepopulárny. Ale už za ne nesedel vo väzení, pretože v slobodnej spoločnosti sa za politické názory, akokoľvek menšinové, uletené či dokonca nebezpečné, do väzby nechodí.
Duray, samozrejme, robil chyby, často provokoval, len aby na seba upozornil, vždy videl viac menšinu ako celok, občas čudne šoféroval a Bugára na konci úplne neférovo podrazil. Ale vždy bol a dodnes zostal ponovembrovým človekom.
Naopak, Ján Slota nie je zaujímavý človek. Počas komunizmu sa za svoje politické názory bál, alebo ich vôbec nemal, takže to mal neporovnateľne ľahšie ako Duray. Po roku 1989 síce nejaké názory občas sformuloval, ale tie boli vždy natoľko extrémne a natoľko primitívne, že nebyť v roku 1994 príliš rozhnevaného Mečiara a v roku 2006 príliš ambiciózneho Fica, zostal by vždy len na okraji hanby. Ale opäť – ani Slota nebol za svoj extrémizmus nikdy odsúdený, pretože už žije v spoločnosti, v ktorej majú aj všetci slotovia a ich úbohý vnútorný svet právo na slobodu.
Slotov príbeh je celkom iný ako Durayov. Po Novembri všetkých – aj svoju vernú Annu – vždy len urážal. Vniesol sem takú nacionálnu nenávisť a hrubosť, že mnohým Slovákom takmer dokázal znechutiť nevinné slovo národ. Príliš často ho bral nadarmo, príliš často ho znásilnil, príliš často ním zakrýval lož. A hoci mu niektorí ohlúpení novinári dodnes hovoria národniar, nikdy nemal so záujmom a právami slovenského národa nič spoločné. Vždy bol a dodnes zostal prednovembrovým, nezaujímavým človekom. Len pritom rozprávkovo zbohatol.
Duray a Slota sú naozaj úplne neporovnateľní ľudia. S prvým sa dá hovoriť, s druhým sa to nepatrí. Prvý je vtipný, druhý nízky. S prvým sa dá nesúhlasiť, s druhým sa nedá súhlasiť. Dve povahy, dva mentálne svety, dva myšlienkové vesmíry.
Lenže dnes je na pokutu odsúdený ten prvý, a ten druhý nie. Tomu sa vraj načim ospravedlniť.
Duray má zaplatiť milión korún za to, že Slotovu stranu nazval fašistickou. Podľa sudkyne tým jeho stranu dehonestoval a urazil. Takže tu, v slobodnej spoločnosti, pokojne – a úplne správne – nesúdime na pokuty Slotove vulgarizmy, hrubosť a nenávistné reči, ale Durayov ostrý názor na Slotovu SNS už áno. Podivné, nie? Duray sa má za to, čo si myslí, ospravedlňovať, a to práve Slotovi...
Navyše – označenie fašistická strana, ktoré je podľa sudkyne dehonestujúce a urážajúce, nie je predsa nadávka ani vulgarizmus. Je to spisovné, čítankové označenie istého názoru na svet, istej predstavy o jeho fungovaní a istého správania sa. A ak si Miklos Duray naozaj myslí, že SNS taký názor, predstavy a správanie má alebo sa k nim blíži, má právo to povedať. Môže sa mýliť, ale musí mať právo svoj mylný úsudok vysloviť. Mimochodom – tak ako má Slota právo povedať, že Duray, opozícia či tieto noviny sú protislovenské. On sa mýli určite, ale aj on musí mať právo ten nezmysel dokola opakovať. Veď to aj robí, a nikto ho za to nikdy nesúdil.
Tieto noviny nesúhlasia s viacerými Durayovými predstavami a jeho podpásové údery Bugárovi považujeme za veľké charakterové zlyhanie. Ale v spore so SNS stojíme úplne na jeho strane. Miklos Duray je pre nás zaujímavý človek, ktorý sa nikdy nebál povedať, čo si myslí. Naopak, Ján Slota bol vždy len nudný oportunista. Ale najmä – obaja politici musia mať právo hovoriť, čo si myslia.
Ten rozsudok považujeme za škandál. Podľa nás škodí nielen odsúdenému, ale aj našej spoločnej slobode.
Vážený súd, Miklos Duray je nevinný.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.