Každý človek má vraj svojho anjela. Ak je to pravda, potom asi žijeme vo svete plnom anjelov. Čo o nich vlastne vieme?
Podľa niektorých názorov sú prvými zobrazeniami anjelov nástenné maľby v jaskyniach, roztrúsené po západnej Európe a staré asi desaťtisíc rokov. To sa však nedá s istotou potvrdiť. Zato však vieme, čo si o anjeloch mysleli viaceré staroveké civilizácie.
.zakladatelia náboženstiev
Sumeri vnímali anjelov ako okrídlených strážcov chrámu. Starí Egypťania verili, že anjeli prebývajú v hrobkách. Etruskovia brali anjelov ako bytosti, ktoré konajú dobro a chránia ľudí. V Perzii zase ľudia verili, že každému človeku je pridelený anjel, aby ho chránil a usmerňoval. Babylončania vnímali anjelov nielen ako poslov, ale aj ako vykonávateľov Božej vôle. Zo začiatku boli anjeli vnímaní ako bytosti, ktoré pôsobia odstrašujúco, a znázorňovali ich ako posvätné zvieratá s krídlami. Neskôr nastal posun – ľudia ich začali chápať ako bytosti, ktoré svoju silu uplatňujú pri ochrane človeka. A tak sa zobrazovaní anjeli začali na človeka aj podobať.
V judaizme sú anjeli Boží poslovia, inteligentné bytosti, ktoré slúžia Božiemu plánu, chránia ľudí a pomáhajú prorokom. Na judaizmus nadviazalo kresťanstvo, ktoré rozvíja rozlíšenie dobrých a zlých anjelov, ukazuje spôsob, ako vstupujú do života, a hlása, že každý človek má svojho anjela.
Hinduizmus hovorí o anjeloch ako o „žiariacich bytostiach“, ktoré majú nadprirodzenú silu, ale aj isté slabosti, a udeľujú materiálne výhody ľudom, ktorí sa k nim utiekajú.
Niektoré náboženstvá odvodzujú priamo svoj vznik od udalosti, v ktorej zohral dôležitú úlohu anjel. Podľa tradície islamu archanjel Gabriel odovzdal Korán prorokovi Mohamedovi. Mormóni tvrdia, že anjel Moroni odovzdal Josephovi Smithovi zlaté dosky a na ich podklade vznikla kniha Mormon.
Anjelov spomína i japonská mytológia, v gréckej je zase poslom bohov Hermes, zobrazovaný s okrídleným klobúkom. Krídla tam však nosí aj syn Afrodity, boh lásky Eros...
Najväčší „boom“ zažívajú anjeli v okultizme, špiritizme, ezoterike a liečiteľstve. Anjel je v takomto ponímaní bytosť, cez ktorú je možné rozprávať sa s mŕtvym, ktorá môže uzdravovať alebo sprostredkovať rôzne výhody. Ak si pozrieme ponuku týchto komunít, zistíme, že anjeli sú dnes liekom na všetko, výnosným tovarom i zábavkou. Stačí si všimnúť, ako rôzne ich zobrazuje filmový priemysel: od dôstojných a súcitných sprievodcov ľudí v Nebi nad Berlínom po komerčne sladkých romantikov v Meste anjelov – od tých je znesiteľnejší ešte aj Travoltov nespratný archanjel vo filme Michael, hoci tiež miluje cukor, najmä na raňajky. A netreba zabúdať ani na satanistov: pre nich je slovo anjel spojené s Luciferom, ktorý sa postavil proti tyranskému Bohu...
.čo hovorí angelológia
Hoci predstavu o anjeloch ovplyvnilo viacero náboženstiev, najväčší podiel na jej rozvoji v našich kultúrnych podmienkach má judaizmus a kresťanstvo. V Biblii sa pre anjelov používa hebrejské slovo malak alebo grécke angelos, obidva s významom posol, vyslanec. V Biblii sa anjeli spomínajú približne tristokrát, napriek tomu nie je jednoduché vytvoriť o nich ucelený obraz. Problematikou anjelov sa dokonca zaoberá samostatná teologická disciplína – angelológia. Čo teda podľa o nej o anjeloch vieme?
V Biblii sa uvádza, že Boh pred stvorením viditeľného sveta stvoril neviditeľný svet, ktorého súčasťou sú anjeli. Anjel je duchovná bytosť. Hoci nemá telo, môže pri zjavení vziať na seba ľudskú podobu. Anjel nie je prítomný všade, ale len v priestore, kde pôsobí.
Podľa angelológie je každý anjel jedinečnou a samostatnou bytosťou a svojou dokonalosťou prevyšuje všetky viditeľné stvorenia. Je nesmrteľný (keďže nemá telo, nepodlieha zániku).
Angelológia ďalej tvrdí, že moc anjela je veľká, ale nie je všemohúci – je viazaný Božou prozreteľnosťou.
Môže pôsobiť na hmotný svet a ľudí, no musí dodržiavať zákony, ktoré platia vo viditeľnom svete. Na Boží príkaz alebo s dovolením Boha môže tieto zákony porušiť aj formou zázrakov. Anjel v kresťanstve nie je ani vševedúci: nepozná nadprirodzené Božie tajomstvá, srdce a jeho tajomstvá, nevie predvídať slobodné konanie stvorených bytostí a okamih konca sveta.
.konzultácie s anjelom
Podľa biskupa zo 4. storočia Bazila Veľkého má každý človek svojho anjela strážneho. Ten má k „svojmu“ človeku osobný vzťah a prežíva s ním pády aj víťazstvá. Nemôže síce priamo zasiahnuť do jeho života, ale usmerňuje ho cez myšlienky, znamenia, vnuknutia, predstavy a sny. Dokonca môže prehovoriť aj cez slová blízkeho človeka. Súčasťou úcty k anjelom je aj presvedčenie, že každé spoločenstvo, štát či mesto má svojho anjelského ochrancu. Napríklad archanjel Michal je podľa tradície ochrancom Grékov.
O pápežovi Jánovi XXIII. sa traduje, že pri jednom stretnutí s diplomatmi povedal, že by sa rád poradil so svojím anjelom strážnym. A vraj vždy, keď mal mať stretnutie, ktorého sa obával, tak sa v modlitbách utiekal k anjelovi strážnemu človeka, s ktorým sa mal stretnúť. Pápež Pius XI. zase píše, že takéto stretnutia vkladal do rúk anjela strážneho a vždy ho poprosil, aby sa prihovoril u anjela strážneho, ktorému „patril“ ten druhý človek.
Okrem anjela strážneho sa v dielach teológov spomínajú aj ďalší anjeli, ktorí môžu pozitívne ovplyvniť život. Anselm Grün píše o anjeloch, ktorí sprevádzajú človeka v rôznych životných situáciách. K takým patrí anjel zmierenia, odpustenia, uzdravenia, útechy, milosrdenstva... Niečo podobné nachádzame aj na ikonách vo východnom kresťanstve. Na ikone Zostúpenia do pekla sú anjeli, ktorí prebodávajú kopijami duchov neresti.
Tie kopije možno prekvapia človeka, ktorému sa pri slove „anjel“ vybavia akurát bucľaté detské postavičky z pohľadníc. Anjeli v kresťanskom ponímaní sú však naozaj bojovníci, medzi ktorými sa odohral aj prvý boj medzi dobrom a zlom.
Podľa Biblie Boh stvoril anjelov ako slobodné bytosti a obdaril ich nadprirodzenou milosťou, ktorá ich naplnila láskou k Bohu. Boh však chcel, aby sa sami rozhodli, či ho budú milovať, a časť anjelov podľahla pýche. Toto rozhodnutie ich postavilo proti Bohu, tak sa pripravili o milosť a upadli do zúfalstva a hnevu. Kardinál Charles Journet píše, že dokonca diabol je vnútorne rozorvaný: Boh doňho vložil dobro, ale on sa slobodne rozhodol pre život bez Boha a zistil, že jeho rozhodnutie nebolo správne...
.počet a organizácia
Koľko je vlastne anjelov? Na túto tému existujú rôzne špekulácie. V liste Hebrejom sa spomínajú myriady a v Matúšovom evanjeliu légie anjelov. Podľa nemeckého filozofa a teológa Albertusa Magnusa, ktorý presadzoval zmierovanie vedy s vierou, ich počet dosahuje štyri miliardy. Židovská kabala hovorí o čísle 301 655 722 a stredovekí teológovia tvrdili, že pomer medzi ľuďmi a anjelmi je 1:99.
V judaizme má korene koncepcia, podľa ktorej majú anjeli hierarchiu a usporiadanie. V 5. storočí Pseudodionýz Areopagita napísal prvú monografiu zameranú na anjelov a v nej tvrdí, že anjeli sa členia na deväť anjelských zborov a tvoria tri skupiny: 1) cherubíni, serafíni a tróni, 2) panstvá, mocnosti a sily, 3) kniežatá, archanjeli a anjeli. Toto členenie je najrozšírenejšie, ale nie je jediné. Napríklad podľa Tomáša Akvinského je každý anjel samostatným druhom a podľa Alberta Veľkého tvoria anjeli len jeden druh...
V Biblii sú podrobnejšie informácie len o malom počte anjelov. Zo skupiny archanjelov sú to Michal, Gabriel a Rafael. Michal vystupuje ako vodca nebeského vojska, obhajca Božieho ľudu pred Bohom, ochranca spravodlivých a trpiacich. Archanjel Gabriel je anjelom zvestovania (bol poslaný k prorokovi Danielovi), ohlásil príchod Jána Krstiteľa (Zachariášovi) a Ježiša Krista (Márii). Pravdepodobne sa zjavil aj Jozefovi vo sne a pastierom v Betleheme. Archanjel Rafael je podľa Biblie ochrancom trpiacich, sprievodcom spravodlivých a uzdravuje chorých.
.anjeli v umení
Kresťania veria, že hoci sú anjeli duchovné bytosti (nemajú telo), môžu na seba vziať podobu človeka. A tu niekde má koreň snaha umelcov zachytiť ich v ľudskej podobe – či už ako muža, alebo ako ženu, hoci o anjeloch sa tvrdí, že sú bezpohlavní.
Máloktorá postava v sakrálnom umení je však tak umelecky zdeformovaná ako anjel. Časom prevládlo stvárnenie anjela ako bucľatého dieťaťa s krídlami a túto jeho podobu prevzalo aj svetské umenie.
Najstaršie kresťanské zobrazenie však vyzerá inak: pochádza zo staroveku a zachovalo sa v Priscillinej katakombe z polovice 2. storočia na maľbe Zvestovania, kde vidieť anjela ako postavu dospelého. Spočiatku sa anjeli nelíšili od bežného človeka. Boli oblečení do tuniky a plášťa a na nohách mali sandále. Počas vlády rímskeho cisára Konštantína sa začali anjeli znázorňovať so svätožiarou a neskôr aj s krídlami (znakom lietania, presunu, ale aj ochoty plniť Božiu vôľu). S krídlami sú však znázornení len anjeli, ktorí sú vyššie v anjelskej hierarchii. Ostatní zrejme museli pri presune používať rebrík alebo chodiť pešo...
Byzantské umenie prinieslo stvárnenie anjela v brnení, ktorý má cez plece šerpu, okolo bokov pás a v ruke meč. Najčastejšie sú však na ikonách anjeli oblečení do rúch cisárskeho dvora, teda do modrého spodného odevu a červeného plášťa.
V stredoveku začali na zobrazeniach anjelov pribúdať predmety, ktoré mali charakterizovať ich funkcie: palmová ratolesť (oslava víťazstva), hudobné nástroje (chválenie Boha), plamenné meče (boj so zlom/odkaz na utrpenie Krista), poľnica (posledný súd), kadidlo (súčasť sprievodu) a drevený vejár na palici (pri rozdávaní eucharistie). S rozšírením anjelskej „kvalifikácie“ na obrazoch začali pribúdať aj udalosti, pri ktorých boli znázornení: stvorenie anjelov, pád Lucifera, smrť a korunovanie Márie či posledný súd. V tom čase sa začínajú objavovať anjeli oblečení v kňazskom rúchu, ale aj anjeli v podobe dievčiny či ženy. Na sklonku stredoveku sa pri znázornení anjelov začali objavovať známky emócií (napríklad radosť pri narodení Krista).
Z obdobia novovekého umenia treba spomenúť renesanciu a Michelangela, ktorý sa pri znázornení anjelov vrátil k mužným anjelom, no bez krídel a svätožiary. Baroko preslávilo zobrazenie anjela ako malého dieťaťa s krídlami, ktoré dodnes prevláda v sakrálnom i v svetskom umení (hoci nákresy a prvé stvárnenia tejto podoby vznikli už v 12. storočí). Začiatkom 19. storočia v umení prevládlo zdôrazňovanie dôstojnosti anjelov a od 20. storočia sa výtvarné stvárnenie anjelov nesie v duchu ich „neuchopiteľnosti“.
To však neznamená, že si ľudia anjelov prestanú predstavovať v rozličnej celkom zreteľnej podobe. Niekto ako ružolíce detičky, iný ako presmutne hľadiaceho Nicholasa Cagea v Meste anjelov. A ďalší ako Márquezovho starca s veľkými bielymi krídlami, ktorého na zem zrazila búrka...
Autor je doktorand na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity
Podľa niektorých názorov sú prvými zobrazeniami anjelov nástenné maľby v jaskyniach, roztrúsené po západnej Európe a staré asi desaťtisíc rokov. To sa však nedá s istotou potvrdiť. Zato však vieme, čo si o anjeloch mysleli viaceré staroveké civilizácie.
.zakladatelia náboženstiev
Sumeri vnímali anjelov ako okrídlených strážcov chrámu. Starí Egypťania verili, že anjeli prebývajú v hrobkách. Etruskovia brali anjelov ako bytosti, ktoré konajú dobro a chránia ľudí. V Perzii zase ľudia verili, že každému človeku je pridelený anjel, aby ho chránil a usmerňoval. Babylončania vnímali anjelov nielen ako poslov, ale aj ako vykonávateľov Božej vôle. Zo začiatku boli anjeli vnímaní ako bytosti, ktoré pôsobia odstrašujúco, a znázorňovali ich ako posvätné zvieratá s krídlami. Neskôr nastal posun – ľudia ich začali chápať ako bytosti, ktoré svoju silu uplatňujú pri ochrane človeka. A tak sa zobrazovaní anjeli začali na človeka aj podobať.
V judaizme sú anjeli Boží poslovia, inteligentné bytosti, ktoré slúžia Božiemu plánu, chránia ľudí a pomáhajú prorokom. Na judaizmus nadviazalo kresťanstvo, ktoré rozvíja rozlíšenie dobrých a zlých anjelov, ukazuje spôsob, ako vstupujú do života, a hlása, že každý človek má svojho anjela.
Hinduizmus hovorí o anjeloch ako o „žiariacich bytostiach“, ktoré majú nadprirodzenú silu, ale aj isté slabosti, a udeľujú materiálne výhody ľudom, ktorí sa k nim utiekajú.
Niektoré náboženstvá odvodzujú priamo svoj vznik od udalosti, v ktorej zohral dôležitú úlohu anjel. Podľa tradície islamu archanjel Gabriel odovzdal Korán prorokovi Mohamedovi. Mormóni tvrdia, že anjel Moroni odovzdal Josephovi Smithovi zlaté dosky a na ich podklade vznikla kniha Mormon.
Anjelov spomína i japonská mytológia, v gréckej je zase poslom bohov Hermes, zobrazovaný s okrídleným klobúkom. Krídla tam však nosí aj syn Afrodity, boh lásky Eros...
Najväčší „boom“ zažívajú anjeli v okultizme, špiritizme, ezoterike a liečiteľstve. Anjel je v takomto ponímaní bytosť, cez ktorú je možné rozprávať sa s mŕtvym, ktorá môže uzdravovať alebo sprostredkovať rôzne výhody. Ak si pozrieme ponuku týchto komunít, zistíme, že anjeli sú dnes liekom na všetko, výnosným tovarom i zábavkou. Stačí si všimnúť, ako rôzne ich zobrazuje filmový priemysel: od dôstojných a súcitných sprievodcov ľudí v Nebi nad Berlínom po komerčne sladkých romantikov v Meste anjelov – od tých je znesiteľnejší ešte aj Travoltov nespratný archanjel vo filme Michael, hoci tiež miluje cukor, najmä na raňajky. A netreba zabúdať ani na satanistov: pre nich je slovo anjel spojené s Luciferom, ktorý sa postavil proti tyranskému Bohu...
.čo hovorí angelológia
Hoci predstavu o anjeloch ovplyvnilo viacero náboženstiev, najväčší podiel na jej rozvoji v našich kultúrnych podmienkach má judaizmus a kresťanstvo. V Biblii sa pre anjelov používa hebrejské slovo malak alebo grécke angelos, obidva s významom posol, vyslanec. V Biblii sa anjeli spomínajú približne tristokrát, napriek tomu nie je jednoduché vytvoriť o nich ucelený obraz. Problematikou anjelov sa dokonca zaoberá samostatná teologická disciplína – angelológia. Čo teda podľa o nej o anjeloch vieme?
V Biblii sa uvádza, že Boh pred stvorením viditeľného sveta stvoril neviditeľný svet, ktorého súčasťou sú anjeli. Anjel je duchovná bytosť. Hoci nemá telo, môže pri zjavení vziať na seba ľudskú podobu. Anjel nie je prítomný všade, ale len v priestore, kde pôsobí.
Podľa angelológie je každý anjel jedinečnou a samostatnou bytosťou a svojou dokonalosťou prevyšuje všetky viditeľné stvorenia. Je nesmrteľný (keďže nemá telo, nepodlieha zániku).
Angelológia ďalej tvrdí, že moc anjela je veľká, ale nie je všemohúci – je viazaný Božou prozreteľnosťou.
Môže pôsobiť na hmotný svet a ľudí, no musí dodržiavať zákony, ktoré platia vo viditeľnom svete. Na Boží príkaz alebo s dovolením Boha môže tieto zákony porušiť aj formou zázrakov. Anjel v kresťanstve nie je ani vševedúci: nepozná nadprirodzené Božie tajomstvá, srdce a jeho tajomstvá, nevie predvídať slobodné konanie stvorených bytostí a okamih konca sveta.
.konzultácie s anjelom
Podľa biskupa zo 4. storočia Bazila Veľkého má každý človek svojho anjela strážneho. Ten má k „svojmu“ človeku osobný vzťah a prežíva s ním pády aj víťazstvá. Nemôže síce priamo zasiahnuť do jeho života, ale usmerňuje ho cez myšlienky, znamenia, vnuknutia, predstavy a sny. Dokonca môže prehovoriť aj cez slová blízkeho človeka. Súčasťou úcty k anjelom je aj presvedčenie, že každé spoločenstvo, štát či mesto má svojho anjelského ochrancu. Napríklad archanjel Michal je podľa tradície ochrancom Grékov.
O pápežovi Jánovi XXIII. sa traduje, že pri jednom stretnutí s diplomatmi povedal, že by sa rád poradil so svojím anjelom strážnym. A vraj vždy, keď mal mať stretnutie, ktorého sa obával, tak sa v modlitbách utiekal k anjelovi strážnemu človeka, s ktorým sa mal stretnúť. Pápež Pius XI. zase píše, že takéto stretnutia vkladal do rúk anjela strážneho a vždy ho poprosil, aby sa prihovoril u anjela strážneho, ktorému „patril“ ten druhý človek.
Okrem anjela strážneho sa v dielach teológov spomínajú aj ďalší anjeli, ktorí môžu pozitívne ovplyvniť život. Anselm Grün píše o anjeloch, ktorí sprevádzajú človeka v rôznych životných situáciách. K takým patrí anjel zmierenia, odpustenia, uzdravenia, útechy, milosrdenstva... Niečo podobné nachádzame aj na ikonách vo východnom kresťanstve. Na ikone Zostúpenia do pekla sú anjeli, ktorí prebodávajú kopijami duchov neresti.
Tie kopije možno prekvapia človeka, ktorému sa pri slove „anjel“ vybavia akurát bucľaté detské postavičky z pohľadníc. Anjeli v kresťanskom ponímaní sú však naozaj bojovníci, medzi ktorými sa odohral aj prvý boj medzi dobrom a zlom.
Podľa Biblie Boh stvoril anjelov ako slobodné bytosti a obdaril ich nadprirodzenou milosťou, ktorá ich naplnila láskou k Bohu. Boh však chcel, aby sa sami rozhodli, či ho budú milovať, a časť anjelov podľahla pýche. Toto rozhodnutie ich postavilo proti Bohu, tak sa pripravili o milosť a upadli do zúfalstva a hnevu. Kardinál Charles Journet píše, že dokonca diabol je vnútorne rozorvaný: Boh doňho vložil dobro, ale on sa slobodne rozhodol pre život bez Boha a zistil, že jeho rozhodnutie nebolo správne...
.počet a organizácia
Koľko je vlastne anjelov? Na túto tému existujú rôzne špekulácie. V liste Hebrejom sa spomínajú myriady a v Matúšovom evanjeliu légie anjelov. Podľa nemeckého filozofa a teológa Albertusa Magnusa, ktorý presadzoval zmierovanie vedy s vierou, ich počet dosahuje štyri miliardy. Židovská kabala hovorí o čísle 301 655 722 a stredovekí teológovia tvrdili, že pomer medzi ľuďmi a anjelmi je 1:99.
V judaizme má korene koncepcia, podľa ktorej majú anjeli hierarchiu a usporiadanie. V 5. storočí Pseudodionýz Areopagita napísal prvú monografiu zameranú na anjelov a v nej tvrdí, že anjeli sa členia na deväť anjelských zborov a tvoria tri skupiny: 1) cherubíni, serafíni a tróni, 2) panstvá, mocnosti a sily, 3) kniežatá, archanjeli a anjeli. Toto členenie je najrozšírenejšie, ale nie je jediné. Napríklad podľa Tomáša Akvinského je každý anjel samostatným druhom a podľa Alberta Veľkého tvoria anjeli len jeden druh...
V Biblii sú podrobnejšie informácie len o malom počte anjelov. Zo skupiny archanjelov sú to Michal, Gabriel a Rafael. Michal vystupuje ako vodca nebeského vojska, obhajca Božieho ľudu pred Bohom, ochranca spravodlivých a trpiacich. Archanjel Gabriel je anjelom zvestovania (bol poslaný k prorokovi Danielovi), ohlásil príchod Jána Krstiteľa (Zachariášovi) a Ježiša Krista (Márii). Pravdepodobne sa zjavil aj Jozefovi vo sne a pastierom v Betleheme. Archanjel Rafael je podľa Biblie ochrancom trpiacich, sprievodcom spravodlivých a uzdravuje chorých.
.anjeli v umení
Kresťania veria, že hoci sú anjeli duchovné bytosti (nemajú telo), môžu na seba vziať podobu človeka. A tu niekde má koreň snaha umelcov zachytiť ich v ľudskej podobe – či už ako muža, alebo ako ženu, hoci o anjeloch sa tvrdí, že sú bezpohlavní.
Máloktorá postava v sakrálnom umení je však tak umelecky zdeformovaná ako anjel. Časom prevládlo stvárnenie anjela ako bucľatého dieťaťa s krídlami a túto jeho podobu prevzalo aj svetské umenie.
Najstaršie kresťanské zobrazenie však vyzerá inak: pochádza zo staroveku a zachovalo sa v Priscillinej katakombe z polovice 2. storočia na maľbe Zvestovania, kde vidieť anjela ako postavu dospelého. Spočiatku sa anjeli nelíšili od bežného človeka. Boli oblečení do tuniky a plášťa a na nohách mali sandále. Počas vlády rímskeho cisára Konštantína sa začali anjeli znázorňovať so svätožiarou a neskôr aj s krídlami (znakom lietania, presunu, ale aj ochoty plniť Božiu vôľu). S krídlami sú však znázornení len anjeli, ktorí sú vyššie v anjelskej hierarchii. Ostatní zrejme museli pri presune používať rebrík alebo chodiť pešo...
Byzantské umenie prinieslo stvárnenie anjela v brnení, ktorý má cez plece šerpu, okolo bokov pás a v ruke meč. Najčastejšie sú však na ikonách anjeli oblečení do rúch cisárskeho dvora, teda do modrého spodného odevu a červeného plášťa.
V stredoveku začali na zobrazeniach anjelov pribúdať predmety, ktoré mali charakterizovať ich funkcie: palmová ratolesť (oslava víťazstva), hudobné nástroje (chválenie Boha), plamenné meče (boj so zlom/odkaz na utrpenie Krista), poľnica (posledný súd), kadidlo (súčasť sprievodu) a drevený vejár na palici (pri rozdávaní eucharistie). S rozšírením anjelskej „kvalifikácie“ na obrazoch začali pribúdať aj udalosti, pri ktorých boli znázornení: stvorenie anjelov, pád Lucifera, smrť a korunovanie Márie či posledný súd. V tom čase sa začínajú objavovať anjeli oblečení v kňazskom rúchu, ale aj anjeli v podobe dievčiny či ženy. Na sklonku stredoveku sa pri znázornení anjelov začali objavovať známky emócií (napríklad radosť pri narodení Krista).
Z obdobia novovekého umenia treba spomenúť renesanciu a Michelangela, ktorý sa pri znázornení anjelov vrátil k mužným anjelom, no bez krídel a svätožiary. Baroko preslávilo zobrazenie anjela ako malého dieťaťa s krídlami, ktoré dodnes prevláda v sakrálnom i v svetskom umení (hoci nákresy a prvé stvárnenia tejto podoby vznikli už v 12. storočí). Začiatkom 19. storočia v umení prevládlo zdôrazňovanie dôstojnosti anjelov a od 20. storočia sa výtvarné stvárnenie anjelov nesie v duchu ich „neuchopiteľnosti“.
To však neznamená, že si ľudia anjelov prestanú predstavovať v rozličnej celkom zreteľnej podobe. Niekto ako ružolíce detičky, iný ako presmutne hľadiaceho Nicholasa Cagea v Meste anjelov. A ďalší ako Márquezovho starca s veľkými bielymi krídlami, ktorého na zem zrazila búrka...
Autor je doktorand na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.